Úvodní strana  >  Kalendář akcí  >  Visual Kolonica

Visual Kolonica

Visual Kolonice (2. až 8. září), astrokemp a sraz vizuálních pozorovatelů.  

Místo konání akce: Humenné, Slovensko
Typ akce: Astronomické setkání
Termín konání akce: 02. – 08.09.2024

Toto setkání mělo loni nultý ročník a nabízí týden pod hvězdami s párem 40 cm Dobsonů. Jeho loňský plánovaný cíl pěkně shrnul Pavol Dubovský, duše slovenských proměnářů a hlavní organizátor všeho pozorování na tamní hvězdárně:  

Zraz vizuálnych pozorovateľov je úplne nové podujatie Vihorlatskej hvezdárne organizované ako súčasť implementácie projektu „Cez Poloniny ku hviezdam“ podporeného v rámci výzvy Ministerstva životného prostredia so zameraním na rozvojové projekty transformácie regiónu NP Poloniny.

Vo všeobecnosti vizuálnych pozorovateľov v astronómii ubúda. Vizuálne pozorovania sú nahradzované použitím elektronických detektorov, ktoré poskytujú vyššiu presnosť a pohodlie pre obsluhu. Napriek tomu existujú pozorovatelia, ktorí chcú zažiť pozorovanie vlastnými očami. Existujú vizuálni pozorovatelia premenných hviezd (aj medzi pracovníkmi hvezdárne), obľúbené je tiež pozorovanie vlastnými očami deep sky objektov, čo sú hmloviny, hviezdokopy, galaxie. To sú objekty, ktoré bežne ukazujeme laickým návštevníkom pri večernom pozorovaní. Tu však ide o náročnejšie pozorovania. Veľakrát ide vlastne o to, odhaliť limitné možnosti daného prístroja a ľudského oka. Takáto aktivita je dlhodobo známa v susednej Českej republike pod názvom „Amatérska prehliadka oblohy (APO)“. Preto podujatie pripravujeme v úzkej spolupráci práve s členmi tejto skupiny, ktorá sa medzičasom stala samostatnou Sekciou Českej astronomickej spoločnosti.

Podujatie bude mať charakter stretnutia vizuálnych pozorovateľov, na ktorom budú vykonávať praktické pozorovanie, zakresľovanie a vymieňať si skúsenosti. Využívať budú priestory a techniku observatória, vlastnú techniku buď privezenú, alebo už inštalovanú v Pavilóne pre vizuálne pozorovania. Pozvaní budú známi pozorovatelia zo Slovenska a okolitých krajín. Maximálny počet účastníkov – 20. Trvanie podujatia týždeň. Termín vždy v septembri z dôvodu vysokej pravdepodobnosti dobrého počasia a ešte relatívne teplých a dlhých nocí. V rámci projektu zorganizujeme pilotný nultý ročník v roku 2023 a prvý ročník v roku 2024.

Nultý ročník se docela podařil, záznam provedených pozorování najdete zde:  https://visual.astrokolonica.sk/ . Za zdůraznění v něm například stoji:

  1. Měsíce vzdálených planet Sluneční soustavy
    1. Uran – Oberon, Titania, Ariel, Umbriel a Miranda (16.5 mag !)
    2. Neptun – Tritón
  2. Ověřit pozorovatelnost některých objektů přes H-alfa filtr, a to na známé M42
  3. Objekty v cizích galaxiích
    1. M31 – kulové hvězdokupy G1, G72, G76 a G78
    2. M33 – kulová hvězdokupa C39 (15.9 mag) a oblíbená HII oblast NGC604

Co se podařilo méně? No zase to počasí. Snad to bude příště lepší, ale v poslední době je jasných nocí od podzimu do jara v Čechách i na Slovensku opravdu málo.




« zpět na kalendář akcí

Štítky: Hvezdáreň Kolonické sedlo, Astronomický sraz


25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

NGC3718

Titul Česká astrofotografie měsíce za květen 2025 obdržel snímek „NGC 3718“, jehož autorem je astrofotograf Zdenek Vojč   12. dubna 1789 namířil astronom William Herschel svůj dalekohled směrem k souhvězdí Velké medvědice a objevil zde mimo jiné mlhavý obláček galaxie NGC 3718. Téměř přesně 236

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »