Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  11. prosinec 2019

Astronomický snímek dne (APOD) - 11. prosinec 2019

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

N63A: Zbytek supernovy ve viditelném a rentgenovém světle

Uznání: NASA, ESA, Hubble, Chandra; Processing & License: Judy Schmidt

Co po sobě zanechala tato supernova? Světlo z obří hvězdné exploze ve Velkém Magellanovu mračnu (Large Magellanic Cloud - LMC) dosáhlo poprvé Zemi před pouhými 2000 lety. LMC je blízký galaktický soused naší Galaxie Mléčné dráhy a fronta zuřivého výbuchu se nyní pohybuje vně a ničí nebo přesunuje okolní plynová mračna a za sebou ponechává poměrně husté uzlíky plynu a prachu. To co zůstalo, je jeden z největších zbytků supernovy v LMC: N63A. Mnohé z hustých uzlíků, které přežily byly ještě více stlačeny a mohou se dál smršťovat za vzniku nových hvězd. Některé z výsledných hvězd pak mohou zase explodovat jako supernovy, a cyklus tak bude pokračovat. Zde je vidět kombinovaný snímek N63A v rentgenovém světle z observatoře Chandra a ve viditelném světle z Hubbla. Výrazný uzlík plynu a prachu vpravo nahoře, neformálně zvaný Firefox, je ve viditelném světle velice jasný, ale v rentgenovém světle ještě jasněji září i větší zbytek supernovy. N63A měří přes 25 světelných let a nachází se asi 150 000 světelných let daleko v jižním souhvězdí Mečouna (Dorado).

Seznam odkazů v popisu

  1. APOD: 2019-09-05 Velké Magellanovo mračno
  2. APOD: 2010-05-14 Hvězdná noc nad Iguacu
  3. NASA: The Milky Way Galaxy
  4. NASA: Supernova
  5. APOD: Supernova Remnants
  6. APOD: 2001-08-04 Sousední galaxie: Velký Magelanův mrak
  7. Youtube.com: Supernova Simulation
  8. Flickr.com: Judy Schmidt: LMC N63A in X-ray and Visible Light
  9. NASA: X-Rays
  10. Harvard.edu: About Chandra
  11. NASA: Visible Light
  12. Wikipedia: File:Firefox_logo,_2019.svg
  13. Harvard.edu: ALMA CO Observations of Supernova Remnant N63A in the Large Magellanic Cloud: Discovery of Dense Molecular Clouds Embedded within Shock-ionized and Photoionized Nebulae
  14. APOD: 2004-01-01 Struktura v N63A
  15. Harvard.edu: Chandra: Note on Cosmic Distances
  16. Wikipedia: Constellations
  17. Harvard.edu: Dorado (golden fish)

Štítky: N63a, Zbytek supernovy, Hubble


19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »