Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  18. únor 2022

Astronomický snímek dne (APOD) - 18. únor 2022

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Tři hvězdokupy v Lodní zádi

Uznání a copyright: Dave Doctor

Galaktické, neboli otevřené hvězdokupy jsou mladé. Hejna hvězd se poblíž roviny Mléčné dráhy rodí spolu, ale jejich počty se slapovými vlnami a gravitačními interakcemi trvale zmenšují. Na tomto teleskopickém snímku jsou na více než 3 stupních tři pěkné příklady galaktických hvězdokup v jižním námořním souhvězdí Lodní zádi (Puppis). Vlevo dole je asi 5500 vzdálená hvězdokupa M46. Vpravo od středu je M47 vzdálená pouze 1600 světelných roků a NGC 2423 (nahoře) je daleko asi 2500 světelných roků. M46 s věkem asi 300 milionů let obsahuje v oblasti kolem 30 světelných roků několik set hvězd. Pozorné oko dokáže spatřit planetární mlhovinu NGC 2438, zhruba v poloze 11 hodin od M46. Ovšem centrální hvězda této mlhoviny je miliardy let stará a NGC 2438 je nejspíš jen objektem v popředí, který se náhodně promítá do blízkosti mladistvé M46. M47 je při věku asi 80 milionů let ještě mladší, menší a volněji vázaná hvězdokupa o velikosti asi 10 světelných roků. Hvězdokupa NGC 2423 dosahuje věku asi 750 milionů let. O NGC 2423 je známo, že obsahuje extrasolární planetu detekovanou na orbitě kolem rudého obra.

Seznam odkazů v popisu

  1. SEDS.org: Open Star Clusters
  2. Wikipedia: Open_cluster#Eventual_fate
  3. AstroBin.com: Dave & telescope: Three clusters in Puppis
  4. HawAstSoc.org: Puppis -- Stern of Argo Navis
  5. UniverseToday.com: Messier 46 – the NGC 2437 Open Star Cluster
  6. UniverseToday.com: Messier 47 – the NGC 2422 Open Star Cluster
  7. APOD: 2012-04-03 M46 a M47: Mladá a stará hvězdokupa
  8. Harvard.edu: White Dwarfs & Planetary Nebulas
  9. APOD: 2017-11-15 NGC 7789: Karolinina růže
  10. arXiv.org: Planets around evolved intermediate-mass stars. I. Two substellar companions in the open clusters NGC 2423 and NGC 4349

Štítky: Otevřená hvězdokupa, Galaktická kupa, M46, M47, Ngc2423, Ngc2438


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »