Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  12. červenec 2022

Astronomický snímek dne (APOD) - 12. červenec 2022

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Noční svítící oblaka nad Paříží

Uznání a copyright: Bertrand Kulik

Je sezóna severních noční svítících oblaků. Noční svítící oblaka se skládají z malých ledových krystalků tvořících se pouze za specifických podmínek ve vyšších vrstvách atmosféry a mohou být viditelná na konci léta při západu Slunce, když jsou osvětlena slunečním světlem zespodu. Noční svítící oblaka jsou nejvyšší známá oblaka a dnes jsou již prokázaná jako polární mezosférické oblaka pozorovaná ze země. Přestože jsou noční svítící oblaka od roku 2007 pozorována pomocí družice NASA AIM, tak toho o nich zůstává mnoho neznámého a jsou předmětem aktivního výzkumu. Na snímku jsou vidět rozsáhlá zvlněná noční svítící oblaka plující nad francouzskou Paříží. Z několika severních lokalit jsou již letos hlášeny zvláště živé úkazy nočních svítících mraků.
Poznámka překladatele: Noční svítící oblaka lze pozorovat většinou v letních měsících, nejen na konci léta.

Seznam odkazů v popisu

  1. APOD: 2019-06-26 Noční svítící oblaka, reflexe a siluety
  2. Wikipedia: Noctilucent_cloud
  3. Weather.com: Noctilucent Clouds: Earth's Highest Clouds Are Now in View in Parts of the Northern Hemisphere
  4. Wikipedia: Polar_mesospheric_clouds
  5. NASA: Strange Clouds
  6. NASA: AIM - Aeronomy of Ice in the Mesosphere
  7. Harvard.edu: Waves at the edge of space revealed by noctilucent cloud observations using camera and lidar
  8. Flickr.com: Bertrand Kulik: Noctiluques Parisiens
  9. LiveScience.com: Silver Lining? Rare Night-Shining Clouds Are Becoming More Common
  10. Wikipedia: France
  11. Youtube.com: Travel Paris in a Minute - Aerial Drone Video | Expedia
  12. SpaceWeatherGallery.com: nlc_gallery
  13. IstockPhoto.com: Foto: Kočka s brýlemi :-)
  14. APOD: 2019-07-26 Nebeské žilky

Štítky: Paris, Noční svítící oblaka, Polar mesospheric clouds


19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »