Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  17. červen 2025

Astronomický snímek dne (APOD) - 17. červen 2025

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Hluboké pole Růžicové mlhoviny

Uznání: Toni Fabiani Méndez

Najdete Růžicovou mlhovinu? Červená mlhovina ve tvaru květiny těsně nad středem snímku se může zdát dobrou volbou, ale není to tak. Slavná Růžicová mlhovina se ve skutečnosti nachází vpravo dole, zde zbarvená modře a bíle a spojená s ostatními mlhovinami zlatě zbarvenými vlákny. Protože obraz pole s Růžicovou mlhovinou je tak široký a protože má hlubokou červenou expozici, zdá se, že obsahuje ještě další květy. Střed Růžicové mlhoviny, označené NGC 2237, obsahuje jasně modré hvězdy otevřené hvězdokupy NGC 2244, jejíž větry a energetické světlo evakuují střed mlhoviny. Růžicová mlhovina je vzdálená asi 5000 světelných let a jen sama o sobě se rozprostírá na asi trojnásobku průměru úplňku. Toto květnaté pole najdeme v souhvězdí Jednorožce (Monoceros).

Prozkoumejte svůj vesmír: Generátor náhodných APODů.

Seznam odkazů v popisu

  1. APOD: 2021-02-14 Růžicová mlhovina s dlouhou stopkou
  2. APOD: 2024-02-09 Když růže nejsou rudé
  3. NASA: Name That Nebula Game
  4. Instagram.com: passione.astrofotografia: ???? : @toni_fabiani - Bellissimo sembra un dipinto , bellissimo mosaico
  5. APOD: 2024-01-23 Hluboké mlhoviny: Od Mořského racka po Kalifornii
  6. Wikipedia: Hydrogen-alpha
  7. APOD: 1996-02-14 NGC 2237: Růžicová mlhovina
  8. APOD: 2021-02-21 NGC 2244:Hvězdokupa v Růžicové mlhovině
  9. NASA: Ultraviolet Waves
  10. Wikipedia: Rosette_Nebula
  11. IstockPhoto.com: Foto: Skok kočky z gauče na gauč :-)
  12. APOD: 2022-06-12 Najděte Člověka na Měsíci
  13. NASA: What Are Constellations?
  14. Wikipedia: Unicorn
  15. Wikipedia: Monoceros

Štítky: Růžicová mlhovina, NGC 2237, Deep field


22. vesmírný týden 2026

22. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 5. do 31. 5. 2026. Měsíc po první čtvrti dorůstá k úplňku. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a zdánlivě se přibližuje Jupiteru. Teoreticky by měl být večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Parádní zážitek přinesl testovací let IFT-12 Super Heavy Starship. Úspěšné byly i malé rakety, evropská Vega-C a Electron. Čína úspěšně vyslala další tříčlennou posádku na svou stanici Tiangong. Devadesátky se dožívá Jan Kolář, který komentoval přistání Apolla 11 na Měsíci. Je to i 60 let od prvního amerického měkkého přistání na Měsíci.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »