Úvodní strana  >  Kalendář akcí  >  Přednáška: Exoplanéty - čo skrývajů vzdialené svety?

Přednáška: Exoplanéty - čo skrývajů vzdialené svety?

Zájemci ve slovenské Žilině a okolí - nenechte si ujít poutavou přednášku o cizích světech a jejich tajemstvích!

Místo konání akce: Závodská cesta 3, Žilina, Slovensko
Typ akce: Přednáška
Termín konání akce: 21.04.2016 od 18:00 do 20:00

Daniel Dupkala
MFF Univerzity Karlovy v Praze

Exoplanéty - čo skrývajů vzdialené svety?
Sme vo vesmíre sami? Túto otázku si ľudia kladú od nepamäti a doteraz na ňu nevieme s určitosťou odpovedať. Súčasná veda a technika nás však v hľadaní odpovede posunuli výrazne dopredu. Vieme, kam sa máme pozerať. Zistili sme, že vo vesmíre sa nachádzajú miliardy exoplanét – planét nepredstaviteľne vzdialených od Zeme. Mnohé z tých, ktoré sme doteraz objavili, sa podobajú na našu modrú planétu viac, ako sme čakali. Ako ich pozorujeme? Z čoho sa skladajú? Čo sme o nich doteraz zistili? Mohol by na nich existovať život? Odpoveď sa môže skrývať priamo na Zemi. Skúmanie extrémofilov – mikroorganizmov, ktoré žijú v tých najnehostinnejších podmienkach – môže byť kľúčom k hľadaniu života vo vesmíre. Astrobiológia, ktorá skúma aj tieto organizmy, nám odkrýva najrôznejšie formy života a môže nás nasmerovať úplne novým smerom. Ako by teda mohli vyzerať mimozemšťania? Budú to iba baktérie, alebo sa s nimi dokážeme porozprávať?

Prednášku zabezpečujeme v spolupráci so skupinou mladých ľudí tvoriacich Miestnu organizáciu Slovenského zväzu astronómov v Kysuckom Novom Meste - Potenciál pod hviezdami.

Daniel Dupkala je študentom fyziky na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Zlatica Kalužná je maturantkou Gymnázia v Kysuckom Novom Meste. Táto nezisková organizácia spája amatérskych i profesionálnych astronómov, študentov a záujemcov o vedu a vesmír. Mnohí z nich popri štúdiu či práci popularizujú astronómiu a jej príbuzné vedy, prednášajú na školách či organizujú večerné pozorovania nočnej oblohy pre verejnosť. Podporujú tiež žiakov a študentov v ich záujmovej či študijnej činnosti a pomáhajú s odbornou prácou vo svojom regióne.




« zpět na kalendář akcí

Štítky: Exoplaneta, Exoplanety


19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »