Úvodní strana  >  Kalendář akcí  >  Přednáška: Exoplanéty - čo skrývajů vzdialené svety?

Přednáška: Exoplanéty - čo skrývajů vzdialené svety?

Zájemci ve slovenské Žilině a okolí - nenechte si ujít poutavou přednášku o cizích světech a jejich tajemstvích!

Místo konání akce: Závodská cesta 3, Žilina, Slovensko
Typ akce: Přednáška
Termín konání akce: 21.04.2016 od 18:00 do 20:00

Daniel Dupkala
MFF Univerzity Karlovy v Praze

Exoplanéty - čo skrývajů vzdialené svety?
Sme vo vesmíre sami? Túto otázku si ľudia kladú od nepamäti a doteraz na ňu nevieme s určitosťou odpovedať. Súčasná veda a technika nás však v hľadaní odpovede posunuli výrazne dopredu. Vieme, kam sa máme pozerať. Zistili sme, že vo vesmíre sa nachádzajú miliardy exoplanét – planét nepredstaviteľne vzdialených od Zeme. Mnohé z tých, ktoré sme doteraz objavili, sa podobajú na našu modrú planétu viac, ako sme čakali. Ako ich pozorujeme? Z čoho sa skladajú? Čo sme o nich doteraz zistili? Mohol by na nich existovať život? Odpoveď sa môže skrývať priamo na Zemi. Skúmanie extrémofilov – mikroorganizmov, ktoré žijú v tých najnehostinnejších podmienkach – môže byť kľúčom k hľadaniu života vo vesmíre. Astrobiológia, ktorá skúma aj tieto organizmy, nám odkrýva najrôznejšie formy života a môže nás nasmerovať úplne novým smerom. Ako by teda mohli vyzerať mimozemšťania? Budú to iba baktérie, alebo sa s nimi dokážeme porozprávať?

Prednášku zabezpečujeme v spolupráci so skupinou mladých ľudí tvoriacich Miestnu organizáciu Slovenského zväzu astronómov v Kysuckom Novom Meste - Potenciál pod hviezdami.

Daniel Dupkala je študentom fyziky na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Zlatica Kalužná je maturantkou Gymnázia v Kysuckom Novom Meste. Táto nezisková organizácia spája amatérskych i profesionálnych astronómov, študentov a záujemcov o vedu a vesmír. Mnohí z nich popri štúdiu či práci popularizujú astronómiu a jej príbuzné vedy, prednášajú na školách či organizujú večerné pozorovania nočnej oblohy pre verejnosť. Podporujú tiež žiakov a študentov v ich záujmovej či študijnej činnosti a pomáhajú s odbornou prácou vo svojom regióne.




« zpět na kalendář akcí

Štítky: Exoplaneta, Exoplanety


11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1622

LDN 1622 – Boogeyman Nebula Na tejto snímke je zachytená temná hmlovina LDN 1622, známa aj pod prezývkou Boogeyman Nebula. Nachádza sa v oblasti súhvezdia Orión a jej typický tvar vytvára dojem temnej postavy vystupujúcej z červeného vodíkového pozadia. Nejde o objekt, ktorý svieti vlastným svetlom. Tmavé štruktúry tvoria husté oblaky medzihviezdneho prachu, ktoré pohlcujú a tienia svetlo hviezd aj žiariaceho plynu za nimi. Práve kontrast medzi tmavou prachovou hmotou a jemne žiariacou emisnou hmlovinou robí z LDN 1622 jeden z najzaujímavejších objektov tejto časti oblohy. V takýchto oblakoch sa ukrýva materiál, z ktorého v budúcnosti môžu vznikať nové hviezdy. Fotografovanie podobných objektov je náročné najmä preto, že jemné prechody medzi prachom a slabou hmlovinou vyžadujú dostatok kvalitných dát aj citlivé spracovanie. Tento objekt som fotil už koncom roka, no pre neustále inverzné počasie, odhalenú chybu v firmware filtrového kolesa a dokonca aj zlé kalibračné snímky som nebol spokojný s výsledkom. A keďže máme prekvapujúco jasné noci, tak som sa k nemu vrátil a nafotil ho nanovo. A som s týmto výsledkom oveľa viac spokojný Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 115x180sec. R, 106x180sec. G, 106x180sec. B, 171x120sec. L, 90x600sec Halpha, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.1. až 7.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »