Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  28. duben 2021

Astronomický snímek dne (APOD) - 28. duben 2021

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Severka: Polaris a okolní prach

Uznání a copyright: Bray Falls

Proč se hvězdě Polaris říká Severka? Zaprvé, Polaris, neboli Polárka, je nejbližší jasnou hvězdou od severní osy otáčení Země. Proto jak se Země otáčí, tak hvězdy zdánlivě obíhají kolem Polaris, ale ta samotná zůstává vždy na severu a to z ní činí Severku. Jelikož u jižní osy otáčení Země není žádná jasná hvězda, tak také není žádná Jiženka. Před mnoha tisíci lety zemská osa mířila v trochu jiném směru, takže Severkou byla třeba Vega. I když hvězda Polaris není nejjasnější hvězdou na obloze, tak se dá snadno najít, protože je téměř na přímce se dvěma hvězdami ve Velkém vozu. Polaris je téměř ve středu tohoto osm stupňů širokého snímku, který byl digitálně zpracován tak, aby potlačil okolní slabé hvězdy, ale zdůraznil slabý plyn a prach kolektivně ozářené mlhoviny. Povrch Polárky, která je cefeidou, pomalu pulzuje, takže mění svoji jasnost o pár procent v průběhu několika dní.

Portál vesmír: Generátor náhodných APODů.

Seznam odkazů v popisu

  1. Wikipedia: Polaris
  2. APOD: 2019-06-25 25 nejjasnějších hvězd na noční obloze
  3. Wikipedia: File:AxialTiltObliquity.png
  4. EarthSky.org: Polaris is the North Star
  5. APOD: 2021-01-01 Galaxie a jižní nebeský pól
  6. Cornell.edu: Is there a "South Star"? (Intermediate)
  7. Space.com: Vega: The North Star of the Past and the Future
  8. APOD: 2015-06-02 Polárka a kometa Lovejoy
  9. APOD: 2020-11-16 Světlo a sláva nad Krétou
  10. EarthSky.org: Here’s how to find the Big Dipper and Little Dipper
  11. Wikimedia: Ursa_Minor_IAU.svg
  12. Instagram.com: astrofalls: The North Star, Polaris
  13. PinImg.com: Foto: Kočička :-)
  14. APOD: 2017-06-27 Kupa galaxií M81 přes kolektivně ozářenou mlhovinu
  15. NASA: Cepheids
  16. Youtu.be: Understanding Cepheid Variables
  17. Youtu.be: Astronomy - Ch. 24: Variable Stars (9 of 26) Cepheid Variables: Why Do They Vary?

Štítky: Polaris, Severka, Cefeida


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »