Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  30. červen 2021

Astronomický snímek dne (APOD) - 30. červen 2021

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Simulace: Vznik prvních hvězd

Uznání videa: Harley Katz (U. Oxford) et al.

Jak vznikaly první hvězdy? S odpovědí pomohla počítačová simulace vzniku hvězd ve velmi raném vesmíru SPHINX, jejíž některé výsledky jsou vidět na videu. Čas od velkého třesku je vidět vlevo nahoře je v miliónech let. Dokonce i 100 milionů let po velkém třesku byla hmota ve vesmíru rozprostřena příliš rovnoměrně, než aby mohly vznikat hvězdy. Kromě záření pozadí byl vesmír temný. Brzy se začaly drobné shluky hmoty bohaté na vodík spojovat do prvních hvězd. Na časosběrném videu označuje fialová barva plyn, bílá světlo a zlatá natolik energetické záření, že ionizuje vodík a štěpí ho na nabité protony a elektrony. Zlatě zbarvené oblasti také sledují nejhmotnější hvězdy, které zanikají při silných supernovách. Vložený kruh zvýrazňuje centrální oblast, která se stává galaxií. Simulace pokračuje až do doby, kdy byl vesmír starý asi 550 milionů let. Aby bylo možné posoudit přesnost simulací SPHINX a předpokladů, které do nich byly zahrnuty, porovnávají se výsledky nejen se současnými hloubkovými pozorováními, ale budou také porovnány s přímějšími pozorováními raného vesmíru plánovanými pomocí připravovaného Kosmického dalekohledu Jamese Weba.

Seznam odkazů v popisu

  1. APOD: 2021-06-23 STARFORGE: Simulace vzniku hvězd
  2. Youtu.be: Simulation: Formation of the First Stars
  3. NASA: The Big Bang
  4. NASA: Webb Telescope & The Big Bang
  5. Onecms.io: Foto: Kočička :-)
  6. APOD: 2018-07-22 Mapa mikrovlnného pozadí z družice Planck
  7. LANL.gov: Hydrogen
  8. ScientificAmerican.com: The First Stars in the Universe
  9. Youtu.be: The formation and evolution of the first stars and galaxies in a simulated universe
  10. Wikipedia: Ionization
  11. Youtu.be: Crab Supernova Explosion [1080p]
  12. NASA: Early Universe
  13. arXiv.org: Introducing SPHINX-MHD: The Impact of Primordial Magnetic Fields on the First Galaxies, Reionization, and the Global 21cm Signal
  14. Harvard.edu: Probing cosmic dawn: Ages and star formation histories of candidate z ≥ 9 galaxies
  15. Harvard.edu: Probing cosmic dawn with emission lines: predicting infrared and nebular line emission for ALMA and JWST
  16. NASA: James Webb Space Telescope

Štítky: Raný vesmír, First stars, Star-formation


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »