Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  02. říjen 2022

Astronomický snímek dne (APOD) - 02. říjen 2022

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Kanón supernovy vystřeluje pulzar J0002

Uznání: F. Schinzel et al. (NRAO, NSF), Canadian Galactic Plane Survey (DRAO), NASA (IRAS);
Composition: Jayanne English (U. Manitoba)

Co by mohlo vystřelit neutronovou hvězdu jako dělostřeleckou kouli? Supernova. Supernova, která asi před 10 000 lety vytvořila mlhovinný zbytek CTB 1 nejenom, že zničila hmotnou hvězdu, ale vyvrhla svou nově vytvořenou neutronovou hvězdu, pulzar, do Galaxie Mléčné dráhy. Tento pulzar se otáčí 8,7krát za sekundu a byl objeven pomocí stáhnutelného software Einstein@Home, který prohledával data z družicové gama observatoře NASA Fermi. Pulzar PSR J0002+6216 (krátce J0002) se pohybuje rychlostí přes 1000 kilometrů za sekundu, již opustil zbytek supernovy CTB 1 a je dokonce dostatečně rychlý, aby opustil naši Galaxii. Vlevo dole od zbytku supernovy je na snímku vidět protáhlá stopa pulzaru. Snímek je kombinací rádiových obrazů z radiových observatoří VLA a DRAO a také z archivních dat družicové infračervené observatoře NASA IRAS. Je sice dobře známo, že supernovy mohou působit jako děla a že pulsary mohou být dělovými koulemi, ale není známo, jak to supernovy dělají.

Seznam odkazů v popisu

  1. NASA: Supernova
  2. APOD: 2021-01-18 Zbytek supernovy mlhovina Prodloužená mícha
  3. NASA: What is a Neutron Star?
  4. APOD: 2009-07-09 Fermiho gama pulsary
  5. NRAO.edu: Astronomers Find “Cannonball Pulsar” Speeding Through Space
  6. Harvard.edu: The Tail of PSR J0002+6216 and the Supernova Remnant CTB 1
  7. EinsteinAtHome.org: Einstein@Home
  8. Wikipedia: Fermi_Gamma-ray_Space_Telescope
  9. Vimeo.com: Astronomers Find “Cannonball Pulsar” Speeding Through Space
  10. APOD: 2019-01-13 Zbytek Tychonovy supernovy rentgenově
  11. Ftcdn.net: Foto: Kočka s roztaženými prackami :-)
  12. Youtube.com: NASA's Fermi Satellite Clocks a 'Cannonball' Pulsar
  13. Wikipedia: Pulsar
  14. NASA: NASA’s Fermi Satellite Clocks ‘Cannonball’ Pulsar Speeding Through Space
  15. NRAO.edu: Astronomers Find “Cannonball Pulsar” Speeding Through Space
  16. APOD: 2006-05-14 Velmi velké seskupení radioteleskopů
  17. NASA: Infrared Waves
  18. Wikipedia: IRAS
  19. Wikipedia: File:Chandra-crab.jpg

Štítky: Pulsar, PSR J0002+6216, Supernova


25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

NGC3718

Titul Česká astrofotografie měsíce za květen 2025 obdržel snímek „NGC 3718“, jehož autorem je astrofotograf Zdenek Vojč   12. dubna 1789 namířil astronom William Herschel svůj dalekohled směrem k souhvězdí Velké medvědice a objevil zde mimo jiné mlhavý obláček galaxie NGC 3718. Téměř přesně 236

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »