Úvodní strana  >  Fotogalerie  >  Astronomický snímek dne  >  08. březen 2023

Astronomický snímek dne (APOD) - 08. březen 2023

Roztáhnout stránkuZúžit stránku

Jas umělého osvětlení noční oblohy

Uznání: Data: JPSS Satellites; Processing: David J. Lorenz

Kam se poděly všechny slabé hvězdy? Z mnoha míst na Zemi a hlavně z velkých měst se noční obloha smrskla z fascinující podívané na tisíce hvězd na difuzní záři s několika hvězdami. Tato mapa představuje poměrné světelné znečištění na celé Zemi. Příčinou znečištění je umělé světlo, které se odráží od molekul a aerosolů v atmosféře. Například části východních Spojených států a západní Evropy zbarvené do červena mají umělou záři noční oblohy více než desetinásobnou oproti přirozené obloze. V oblastech označených oranžovou nebo červenou barvou není centrální pás naší Galaxie Mléčné dráhy vůbec vidět. Mezinárodní asociace temné oblohy (International Dark Sky Association - IDA) doporučuje běžné typy svítidel, které oblohu světelně znečišťují poměrně málo.

Rozsviťte si vlastní noční oblohu: Generátor náhodných APODů

Seznam odkazů v popisu

  1. NASA: Earth
  2. APOD: 2001-01-10 Podívejte se na otáčení oblohy
  3. CalTech.edu: How many stars can you see at night?
  4. APOD: 2020-04-08 Venkovská versus městská obloha
  5. Wikimedia: File:World light pollution.jpg
  6. DarkSky.org: Light Pollution
  7. APOD: 2022-02-13 Země v noci
  8. Wikipedia: Molecule
  9. NASA: Atmospheric Aerosols: What Are They, and Why Are They So Important?
  10. CIA.gov: United States
  11. Wikipedia: Western_Europe
  12. Wikipedia: File:Western_Europe.ogv
  13. Lightpollution.it: Maps of Artificial Night Sky Brightness
  14. APOD: 2007-09-30 Pás Mléčné dráhy
  15. StaticFlickr.com: Foto: Strakatá kočka :-)
  16. DarkSky.org: International Dark Sky Association
  17. DarkSky.org: Find Dark Sky Friendly Lighting
  18. NASA: Light Pollution Resources from NSN

Štítky: Noční obloha, Země, Light pollution


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »