Úvodní strana  >  Novinky

Novinky

Pavel Suchan Astronomie

Globus z Kues
Globus z Kues
Výstava "Královský sňatek: Eliška Přemyslovna a Jan Lucemburský - 1310" (více www.kralovskysnatek.cz/) pořádaná v domě U Kamenného zvonu na Staroměstském náměstí v Praze při příležitosti 700. výročí této události přináší mezi dalšími význačnými památkami z přelomu 13. a 14. stol. i tři pozoruhodné exponáty z oboru středověké astronomie. Jsou to dva rukopisy a vzácný hvězdný globus z Kues pocházející ze sbírky posledních Přemyslovců a zakoupené roku 1444 Mikulášem Kusánským. Těmto třem exponátům je věnována přednáška 9. 12. 2010 v rámci doprovodných akcí výstavy i výklad v pořadu Českého rozhlasu 3 - Vltava.

Redakce Astro.cz Ostatní

Popularizátor kosmonautiky Milan Halousek z České kosmické kanceláře byl hostem pořadu Mr.GS na TV Nova. (video archiv). Na scénu vstupuje v 19. minutě.
Vít Straka Kosmonautika

NASA včera rozhodla: start raketoplánu Discovery byl posunut na 30. listopadu. Důvodem jsou včerejší problémy s únikem vodíku z externí nádrže a absence startovacího okna po 8. listopadu. Podrobnosti připravujeme.
Vít Straka Kosmonautika

Raketoplán Discovery si připisuje další odklad, nepoletí ani dnes kvůli úniku paliva. Během tankování externí nádrže byl objeven únik vodíku v místě, kde je k nádrži připojena odvětrávací trubice. Situace se řeší, další pokus o start je v plánu nejdříve v pondělí.
Petr Horálek Astronomie

Na Zemi dorazily první snímky jádra komety 103P Hartley ze sondy EPOXI. Jde tak o pátou kometu, jejíž jádro nějaké sonda vyfotografovala zblízka. Více. Zdroj. Další snímky.

Snímek jádra komety 103P ze sondy EPOXI 4. listopadu 2010
Snímek jádra komety 103P ze sondy EPOXI 4. listopadu 2010
Vít Straka Kosmonautika

Start raketoplánu Discovery opět odložen, tentokrát kvůli špatnému počasí. Manažeři včera probrali problém s čidlem hlavního motoru a rozhodli se čtvrteční pokus o start schválit, předpověď počasí však nedávala ani poloviční šanci dobrých podmínek, start byl tak dnes odložen o dalších 24 hodin. Nyní je v plánu v pátek 5. listopadu ve 20:04 SEČ, náš přenos poběží od 19:00.

Novinky můžete odebírat přes RSS.


25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Simeis 147

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2025 obdržel snímek „Simeis 147- Spaghetti nebula“, jehož autorem je astrofotograf Pavel Pech     „Spaghetti nebula“ – co se skrývá za tímto pojmem? Možná se nám vybaví „Spaghetti western“, jenž se stal filmovým pojmem, byť trochu

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »