Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Meteorický roj Lyridy 2010

Meteorický roj Lyridy 2010

2009040003.jpg
22. 4. 2009 nastane maximum meteorického roja Lyridy. Tento roj je jedným z hlavných meteorických rojov a jeho frekvencia dosahuje hodnoty priemerne okolo 20 meteorov za hodinu.

Meteorický roj Lyridy je aktívny v období od 16. apríla do 25. apríla. Radiant tohto roja leží v blízkosti hraníc súhvezdia Lýra a Herkules, jeho poloha je RA = 18 h 4 min; DE = +34°. Tohtoročné maximum by malo nastať 22. apríla okolo 17:00 UT. Nakoľko je však roj dosť premenlivý dosahuje chyba určenia okamihu maxima pomerne vysokú hodnotu a tak je vhodné začať pozorovania deň pred predpovedaným maximom a pokračovať aj deň po ňom. Okrem samotnej premenlivosti okamihu maxima je premenlivá aj frekvencia. Tá sa môže pohybovať od 14 do 90 meteorov za hodinu. Aby toho nebolo málo, premenlivá je aj samotná dĺžka maxima, ktoré je niekedy pomerne ostré, inokedy zasa ploché. Pozorovať tento zaujímavý roj je preto veľmi dôležité, nakoľko nás môže aj tohto roku prekvapiť.

Meteory tohto roja sú pomerne rýchle, ich rýchlosť pri vstupe do atmosféry Zeme dosahuje až 49 km/s. Priemerná jasnosť meteorov dosahuje okolo 2,5 mag, pričom sa často krát vyskytujú aj veľmi pekné bolidy s ešte krajšími stopami. Pozorovacie podmienky nebudú v čase maxima vzhľadom na Mesiac v prvej štvrti práve najlepšie. Situácia sa nadránom (okolo 3:00), so západom Mesiaca viditeľne zlepší.

Prvá zmienka o Lyridách pochádza z roku 687 p.n.l. Pozorovali ich Číňania a podľa všetkého ide o najstaršie pozorovanie meteorov. V minulosti sa o tomto roji vedelo len veľmi málo. Meteorická astronómia bola vtedy len v plienkach. Záujem o meteory vzrástol až po silnom meteorickom daždi Leoníd v roku 1833. Výskumom tohto roja sa astronómovia začali zoberať až od roku 1864. V roku 1867 začali astronómovia hľadať materské teleso Lyríd, čo sa aj úspešne v pomerne krátkom čase podarilo. Materským telesom roja sa tak stala kométa Thatcher (1861 I).

Zdroje:
IMO
Astronómia On-Line




O autorovi



22. vesmírný týden 2026

22. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 5. do 31. 5. 2026. Měsíc po první čtvrti dorůstá k úplňku. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a zdánlivě se přibližuje Jupiteru. Teoreticky by měl být večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Parádní zážitek přinesl testovací let IFT-12 Super Heavy Starship. Úspěšné byly i malé rakety, evropská Vega-C a Electron. Čína úspěšně vyslala další tříčlennou posádku na svou stanici Tiangong. Devadesátky se dožívá Jan Kolář, který komentoval přistání Apolla 11 na Měsíci. Je to i 60 let od prvního amerického měkkého přistání na Měsíci.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »