Úvodní strana  >  Články  >  Hvězdy  >  Pozorujte minimum zákrytovej premennej hviezdy Theta1 Ori

Pozorujte minimum zákrytovej premennej hviezdy Theta1 Ori

V noci z 15. na 16. februára 2005 nastane primárne minimum zákrytovej premennej hviezdy Theta1 Ori A = V1016 Ori. Je to ta najzápadnejšia zložka Trapezu priamo v hmlovine v Orióne. Asi Vás to prekvapi, ale jej premennosť sa objavila až v roku 1974 a to pritom má minimum hĺbku 1 mag.

Vysvetlenie je v dlhej perióde. Je to algolida s periódou 65.4328 dňa. Minimum trvá necelých 20 hodín, v strede je plochá fáza trvajúca asi 2,5 hodiny. Dodnes sa pokrylo len niekožko miním. Nebolo detekované sekundárne minimum. Z fyzikálneho hžadiska to zatiaž vyzerá tak, že ide o mladú horúcu hviezdu, ktorú zakrýva iná mladá hviezda, ktorá však je ešte len v štádiu kontrakcie a vo viditežnom svetle ju teda nevidíme. Pre objasnenie by to chcelo fotoelektrické pozorovania na viacerých vlnových dĺžkach a pokryť celú svetelnú krivku so zvláštnym dôrazom na okolie sekundárneho minima. Od vizuálnych pozorovaní teda vežký vedecký pokrok očakávať nemôžeme.

Vzhžadom na atraktívne umiestnenie hviezdy je to však krásna príležitosť na popularizáciu. Je množstvo amatérov, ktorí hžadia pravidelne na hmlovinu v Orióne bez toho, aby si uvedomili, že sa pozerajú na viaceré zaujímavé premenné hviezdy. Napríklad astronomické krúžky sa môžu realizovať. Prikladáme preto jednoduchú mapku. Jasnosti sú vo V. V zátvorkách sú farebné indexy B-V.

Pri samotnom pozorovaní treba dať pozor, aby sme nepoužili príliš silný prístroj. Stále platí pravidlo, že pozorované hviezdy by mali byť 1 až 4 mag pod limitom pri priamom pohžade. Súčasne však musíme mať dostatočné zväčšenie, aby sme Trapez vôbec rozlíšili. Uplatniť sa môžu malé refraktory.

Vzhžadom na to, že z našeho územia nebudeme môcť pozorovať vzostupnú časť krivky, skúsime si vyskúšať medzinárodnú spoluprácu. Oslovili sme pozorovatežov v Južnej Amerike, ktorí nám môžu krivku pekne doplniť.

Posielajte prosím pozorovania na adresu vkco@orava.sk minimálne v tvare čas[UT] - jasnosť [mag]. Vítané je aj uvedenie originálneho odhadu. Napríklad takto:
23:55 7.15 7.20-2V3-7.96

Samozrejme úplne vyhovujúci je aj formát aký používa skupina MEDÚZA.

Výsledky budú zverejnené na stránkach Slovenského zväzu astronómov amatérov.




O autorovi



21. vesmírný týden 2026

21. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »