Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Blízkozemská planétka 2012 LG11 objavená v medzinárodnej spolupráci

Blízkozemská planétka 2012 LG11 objavená v medzinárodnej spolupráci

Objevový snímek planetky 2012 LG11
Objevový snímek planetky 2012 LG11
Astronóm Krisztián Sárneczky pravidelne poľuje na asteroidy a kométy 60 cm Schmidtovým teleskopom z observatória Konkoly, Piszkéstető, Maďarsko. Od jesene 2010 s ním spolupracujem na vyhodnocovaní takto napozorovaných CCD záberov.

Použitý ďalekohľad a veľkoplošná CCD kamera získa behom jednej noci, v závislosti na ročnom období, 20-50 políčok oblohy, pričom veľkosť jednej snímky je 70´x 70´. Take množstvo pozorovaní je takmer nemožné skontrolovať vizuálne jednou osobou. Prezretie snímku totiž zaberie 30-45 minút. V záujme čo najrýchlejšieho spracovania pozorovaní sa používa program Astrometrica, ktorý má funkciu na identifikáciu pohybujúcich sa objektov. Namiesto pol hodiny je záber vyhodnotený za niekoľko minút.

Zistili sme však, že program, akokoľvek sofistikovaný, má svoje limity a nezachytí všetky telesá. Ľudské oko rozpozná asi o 1 magnitúdu slabšie objekty ako detekčný program. Druhou slabinou softvéru je, že ak dôjde k zákrytu hviezdy pohybujúcim sa telesom, tak to program nedokáže vyhodnotiť ako pohyblivý objekt. V blízkosti ekliptiky nachádzam zvyčajne 5 až 10 nových asteroidov. No a vzďalujúc sa od ekliptiky, počet planétok klesá a prezeranie sa stáva menej zábavné - často nenájdem ani jeden objekt.

Observatoř Piszkéstető
Observatoř Piszkéstető
V piatok 15. júna ma Krisztián upozornil, že sú nové CCD snímky na prezeranie s poznámkou, že nakoľko pozoroval ďaleko od ekliptiky, určite tam bude málo asteroidov, možno ani jeden ... Ako sa ukázalo nemal celkom pravdu!

Večer som snímky stiahol, ale nakoniec som sa k ich prezeraniu nedostal. Po sobotných zvyčajných nákupoch pre domácnosť som si sadol k počítaču a načítal prvé hviezdne pole. Asi v tretine snímky som spozornel na kratučkú čiarku na kraji prezeraného poľa. Zastavil som automatické preblikávanie a preklikal som pomaly obrázky manuálne. Žiaľ bol to len optický kaz, na ďalších dvoch záberoch nebolo nič. Posunul som obrázok o kúsok a tam opäť čiarka, tentokrát dlhšia, výraznejšia a na všetkých troch záberoch s jednoznačným posunom. Ihneď mi bolo jasné čo vidím - rýchlo sa pohybujúci blízkozemský objekt, geostacionárne družice zanechávajú dlhšiu stopu a sú vo väčšej vzdialenosti od seba!

V tom momente som si vybavil moje vzrušenie z konca leta 2005 keď som objavil svoj prvý "blízkozemák" 2005 QP87 v rámci projektu FMO Spacewatch. Tentokrát žiadna panika a chaos - postupoval som s kľudom - vymeral som všetky tri pozície a prešiel na web portál Minor Planet Center, kde sa v sekcii NEO Rating dá zistiť charakter pozorovaného telesa. Po zadaní pozícií mi na monitore počítača obratom vyskočila odpoveď - s 99% pravdepodobnosťou sa jedná o NEO teleso!

Nebolo na čo čakať, vyťukal som SMS-ku pre Krisztiána o podozrivom objekte. Následne som mu e-mailom preposlal dáta a do tretice som mu nechal odkaz cez skype. Nestalo sa však nič. Až po dvoch hodinách mi počítač avizoval odpoveď. Krisztián bol úplne nadšený a až vtedy to prešlo i na mňa. Okamžite preposlal údaje do MPC. O necelú hodinu objekt už bol na zozname NEOCP, teda objektov ktoré súrne potrebujú ďalšie pozorovania. Bolo úplne jasno a tak sa Schmidtov ďalekohľad nasmeroval na predpokladanú pozíciu objaveného vesmírneho pútnika. V priebehu ďalších 60 minút Krisztán objekt zachytil a potvrdil náš objav.

Planétka bola celkom blízko predpovedaného miesta. Našťastie pre objekt 18 magnitúdy neboli potrebné dlhšie expozície a už 30 sekúnd stačilo na zachytenie.

Objekt bol rýchlo potvrdený i ďalšími pozorovateľmi - svoje pozorovania pridali 4 observatóriá. A v nedeľu podvečer oficiálny MPEC cirkulár informoval o novej blízkozemskej planétke 2012 LG11.

Až vtedy mi došlo, čo sa podarilo - cítil som zadosťučinenie, že tie hodiny prezerania neboli a nie sú zbytočné, veď to čo uniklo počítaču, uviazlo v mojej sieti. Pridal som k trom doterajším objavom spred 7 rokov ďalší. Tentokrát sa jedná, odhadom asi o 600-800 metrový balvan, ktorý by zrejme spôsobil problémy, ak by si to nasmeroval do našej atmosféry.

I keď oblohu monitorujú denne velké automatické prehliadky, objavy nie sú vyhradené len pre veľkých hráčov. I amatér v spolupráci s profesionálom môže pridať nový objav. A ten nasledujúci sa môže pritrafiť hocikedy.

Webové stránky autora.




O autorovi

Stefan Kürti

Štefan Kürti (* 6. srpna 1960, Dunajská Streda, Slovensko) je amatérský slovenský astronom, který se věnuje především asteroidům. V rámci projektu FMO Spacewatch našel 3 blízkozemní planetky, prohledáváním archívních záběrů z palomarské observatoře identifikoval přes sto asteroidů a další objevil z noční oblohy přes dálkově ovládané teleskopy. Na jeho nárvh bylo pojmenováno několik planetek, jedna nese i jeho jméno. Spolupracuje s observatoří AGO v Modre (Slovensko) a též s Konkolyho observatoří na Piszkéstető Maďarsko).

Publikuje v časopise KOZMOS a svoje zkušenosti prezentuje na vlastní webové stránce www.skaw.sk. Na tomto portálu mj. představil české a slovenské objevitele komet; v současnu se věnuje seriálu rozhovorů, kde zpovídá úspěšné amatérské astronomy z celého světa.



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »