Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Blízkozemská planétka 2012 LG11 objavená v medzinárodnej spolupráci

Blízkozemská planétka 2012 LG11 objavená v medzinárodnej spolupráci

Objevový snímek planetky 2012 LG11
Objevový snímek planetky 2012 LG11
Astronóm Krisztián Sárneczky pravidelne poľuje na asteroidy a kométy 60 cm Schmidtovým teleskopom z observatória Konkoly, Piszkéstető, Maďarsko. Od jesene 2010 s ním spolupracujem na vyhodnocovaní takto napozorovaných CCD záberov.

Použitý ďalekohľad a veľkoplošná CCD kamera získa behom jednej noci, v závislosti na ročnom období, 20-50 políčok oblohy, pričom veľkosť jednej snímky je 70´x 70´. Take množstvo pozorovaní je takmer nemožné skontrolovať vizuálne jednou osobou. Prezretie snímku totiž zaberie 30-45 minút. V záujme čo najrýchlejšieho spracovania pozorovaní sa používa program Astrometrica, ktorý má funkciu na identifikáciu pohybujúcich sa objektov. Namiesto pol hodiny je záber vyhodnotený za niekoľko minút.

Zistili sme však, že program, akokoľvek sofistikovaný, má svoje limity a nezachytí všetky telesá. Ľudské oko rozpozná asi o 1 magnitúdu slabšie objekty ako detekčný program. Druhou slabinou softvéru je, že ak dôjde k zákrytu hviezdy pohybujúcim sa telesom, tak to program nedokáže vyhodnotiť ako pohyblivý objekt. V blízkosti ekliptiky nachádzam zvyčajne 5 až 10 nových asteroidov. No a vzďalujúc sa od ekliptiky, počet planétok klesá a prezeranie sa stáva menej zábavné - často nenájdem ani jeden objekt.

Observatoř Piszkéstető
Observatoř Piszkéstető
V piatok 15. júna ma Krisztián upozornil, že sú nové CCD snímky na prezeranie s poznámkou, že nakoľko pozoroval ďaleko od ekliptiky, určite tam bude málo asteroidov, možno ani jeden ... Ako sa ukázalo nemal celkom pravdu!

Večer som snímky stiahol, ale nakoniec som sa k ich prezeraniu nedostal. Po sobotných zvyčajných nákupoch pre domácnosť som si sadol k počítaču a načítal prvé hviezdne pole. Asi v tretine snímky som spozornel na kratučkú čiarku na kraji prezeraného poľa. Zastavil som automatické preblikávanie a preklikal som pomaly obrázky manuálne. Žiaľ bol to len optický kaz, na ďalších dvoch záberoch nebolo nič. Posunul som obrázok o kúsok a tam opäť čiarka, tentokrát dlhšia, výraznejšia a na všetkých troch záberoch s jednoznačným posunom. Ihneď mi bolo jasné čo vidím - rýchlo sa pohybujúci blízkozemský objekt, geostacionárne družice zanechávajú dlhšiu stopu a sú vo väčšej vzdialenosti od seba!

V tom momente som si vybavil moje vzrušenie z konca leta 2005 keď som objavil svoj prvý "blízkozemák" 2005 QP87 v rámci projektu FMO Spacewatch. Tentokrát žiadna panika a chaos - postupoval som s kľudom - vymeral som všetky tri pozície a prešiel na web portál Minor Planet Center, kde sa v sekcii NEO Rating dá zistiť charakter pozorovaného telesa. Po zadaní pozícií mi na monitore počítača obratom vyskočila odpoveď - s 99% pravdepodobnosťou sa jedná o NEO teleso!

Nebolo na čo čakať, vyťukal som SMS-ku pre Krisztiána o podozrivom objekte. Následne som mu e-mailom preposlal dáta a do tretice som mu nechal odkaz cez skype. Nestalo sa však nič. Až po dvoch hodinách mi počítač avizoval odpoveď. Krisztián bol úplne nadšený a až vtedy to prešlo i na mňa. Okamžite preposlal údaje do MPC. O necelú hodinu objekt už bol na zozname NEOCP, teda objektov ktoré súrne potrebujú ďalšie pozorovania. Bolo úplne jasno a tak sa Schmidtov ďalekohľad nasmeroval na predpokladanú pozíciu objaveného vesmírneho pútnika. V priebehu ďalších 60 minút Krisztán objekt zachytil a potvrdil náš objav.

Planétka bola celkom blízko predpovedaného miesta. Našťastie pre objekt 18 magnitúdy neboli potrebné dlhšie expozície a už 30 sekúnd stačilo na zachytenie.

Objekt bol rýchlo potvrdený i ďalšími pozorovateľmi - svoje pozorovania pridali 4 observatóriá. A v nedeľu podvečer oficiálny MPEC cirkulár informoval o novej blízkozemskej planétke 2012 LG11.

Až vtedy mi došlo, čo sa podarilo - cítil som zadosťučinenie, že tie hodiny prezerania neboli a nie sú zbytočné, veď to čo uniklo počítaču, uviazlo v mojej sieti. Pridal som k trom doterajším objavom spred 7 rokov ďalší. Tentokrát sa jedná, odhadom asi o 600-800 metrový balvan, ktorý by zrejme spôsobil problémy, ak by si to nasmeroval do našej atmosféry.

I keď oblohu monitorujú denne velké automatické prehliadky, objavy nie sú vyhradené len pre veľkých hráčov. I amatér v spolupráci s profesionálom môže pridať nový objav. A ten nasledujúci sa môže pritrafiť hocikedy.

Webové stránky autora.




O autorovi

Stefan Kürti

Štefan Kürti (* 6. srpna 1960, Dunajská Streda, Slovensko) je amatérský slovenský astronom, který se věnuje především asteroidům. V rámci projektu FMO Spacewatch našel 3 blízkozemní planetky, prohledáváním archívních záběrů z palomarské observatoře identifikoval přes sto asteroidů a další objevil z noční oblohy přes dálkově ovládané teleskopy. Na jeho nárvh bylo pojmenováno několik planetek, jedna nese i jeho jméno. Spolupracuje s observatoří AGO v Modre (Slovensko) a též s Konkolyho observatoří na Piszkéstető Maďarsko).

Publikuje v časopise KOZMOS a svoje zkušenosti prezentuje na vlastní webové stránce www.skaw.sk. Na tomto portálu mj. představil české a slovenské objevitele komet; v současnu se věnuje seriálu rozhovorů, kde zpovídá úspěšné amatérské astronomy z celého světa.



11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1622

LDN 1622 – Boogeyman Nebula Na tejto snímke je zachytená temná hmlovina LDN 1622, známa aj pod prezývkou Boogeyman Nebula. Nachádza sa v oblasti súhvezdia Orión a jej typický tvar vytvára dojem temnej postavy vystupujúcej z červeného vodíkového pozadia. Nejde o objekt, ktorý svieti vlastným svetlom. Tmavé štruktúry tvoria husté oblaky medzihviezdneho prachu, ktoré pohlcujú a tienia svetlo hviezd aj žiariaceho plynu za nimi. Práve kontrast medzi tmavou prachovou hmotou a jemne žiariacou emisnou hmlovinou robí z LDN 1622 jeden z najzaujímavejších objektov tejto časti oblohy. V takýchto oblakoch sa ukrýva materiál, z ktorého v budúcnosti môžu vznikať nové hviezdy. Fotografovanie podobných objektov je náročné najmä preto, že jemné prechody medzi prachom a slabou hmlovinou vyžadujú dostatok kvalitných dát aj citlivé spracovanie. Tento objekt som fotil už koncom roka, no pre neustále inverzné počasie, odhalenú chybu v firmware filtrového kolesa a dokonca aj zlé kalibračné snímky som nebol spokojný s výsledkom. A keďže máme prekvapujúco jasné noci, tak som sa k nemu vrátil a nafotil ho nanovo. A som s týmto výsledkom oveľa viac spokojný Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 115x180sec. R, 106x180sec. G, 106x180sec. B, 171x120sec. L, 90x600sec Halpha, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.1. až 7.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »