Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Slnko ožíva - erupcia narušila zemskú ionosféru

Slnko ožíva - erupcia narušila zemskú ionosféru

Aktívna oblasť 1007 na Slnku
Aktívna oblasť 1007 na Slnku
Stalo sa tak 3. novembra, keď magnetické pole slnečnej škvrny 1007 iniciovalo vzplanutie s intenzitou B8. Aj keď sú erupcie triedy B na stupnici slnečného toku zaradené do kategórie "Normál", dala táto explózia o sebe vedieť.

Intenzita röntgenového žiarenia, ktoré zasiahlo ionosféru našej planéty bola dostatočne silná na to aby vyvolala náhlu ionosférickú poruchu (Sudden Ionospheric Disturbance = SID) a ovplyvnila šírenie rádiových vĺn na veľmi nízkej frekvencii (Very low frequency = VLF).

Táto udalosť bola zaznamenaná SID monitorom Rudolfa Slošiara z Bojníc a potvrdená SID stanicou vo Hvezdárni v Partizánskom. Detekcia tak malej erupcie je nielen ukážka, ale aj dobrý test citlivosti tejto metódy monitorovania slnečnej aktivity.

Záznam narušení ionosféry vplyvom slnečnej erupcie 3. novembra v 11:20 UT. Rudolf Slošiar, Bojnice.
Záznam narušení ionosféry vplyvom slnečnej erupcie 3. novembra v 11:20 UT. Rudolf Slošiar, Bojnice.

Slnečná škvrna 1007 je skutočná predzvesť 24. solárneho cyklu. Atribúty, ako sú veľká slnečná šírka a magnetická polarita sú toho najlepším dôkazom. V nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch budú aktívne slnečné škvrny podobné 1007 pribúdať čoraz častejšie, pretože sa Slnko dostáva zo svojho minima. Takže zostaňte pripravený. Náhle ionosférické poruchy práve začali.

Niečo o detekcii ionosférických porúch:

Detekcia a sledovanie slnečných vzplanutí a gama zábleskov metódou SID monitoru je založená na šírení a odrazoch VLF od D vrstvy ionosféry. Táto vrstva je 100% závislá od priameho slnečného žiarenia a preto sú aj tie najmenšie zmeny v jeho intenzite ľahko čitateľné. Počas dňa má prítomnosť E a F2 vrstvy na šírenie VLF zanedbateľný vplyv, pretože D vrstva je pre ne absolútne nepriepustná.

Záznam narušení ionosféry vplyvom slnečnej erupcie 3. novembra v 11:20 UT. Valentín Korinek, Partizánske.
Záznam narušení ionosféry vplyvom slnečnej erupcie 3. novembra v 11:20 UT. Valentín Korinek, Partizánske.

Neprepúšťa ich a to až do takej miery, že sa odrážajú ako od zrkadla a sú počas dňa vedené ako vo vlnovode tvoreného zemským povrchom a D vrstvou ionosféry. V noci D vrstva zaniká a rádiové vlny sú odrážané vyššími E a F vrstvami. Koeficient ich odrazu sa zvýši, čo vedie k zvýšeniu intenzity signálu počas noci, ale ich šírenie je silno ovplyvnené charakteristikou týchto vrstiev ionosféry, čo vedie k výrazným zmenám signálu.

Pozorovanie a monitorovanie slnečných vzplanutí je len jedna z mála možností využitia metódy SID monitoru. Vlnovod tvorený D vrstvou ionosféry a zemským povrchom veľmi citlivo reaguje na akékoľvek zmeny pôsobiace z jednej aj z druhej strany vlnovodu.

Zvonku ho v najväčšej miere ovplyvňuje slnečná činnosť. Merateľné sú aj zmeny kvality ionosféry v prípade, že je zasiahnutá gama zábleskom. Zo strany zemského povrchu sú to zmeny vyvolané zemetrasením a zmeraná a zdokumentovaná je aj postupujúca ionosférická vlna vyvolaná testom nukleárnych zbraní.




O autorovi



21. vesmírný týden 2026

21. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »