Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Urzidy 2008

Urzidy 2008

urs.png
V noci z 21. na 22. decembra nastane maximum meteorického roja Ursidy.

Tohtoročné maximum by malo nastať ráno 22. decembra 7:30 UT. Tohto roku sa predpokladá zvýšená aktivita roja spojená s návratom materského telesa roja, kométy 8P/Tuttle. Urzidy sú v činnosti od 17. do 26. decembra a ich maximum nastáva na dĺžke Slnka 270°7. Poloha radiantu je α = 217° δ = 76°. Meteory tohto roja sú vo väčšine prípadov slabšie a do atmosféry Zeme vstupujú rýchlosťou dosahujúcou len 33 km/s. Frekvencia bežne dosahuje hodnôt okolo 10 až 50 meteorov za hodinu.
Urzidy sú veľmi slabo pozorovaným meteorickým rojom severnej pologule. Za posledných 70 rokov však roj vyprodukoval dve významné nárasty aktivity. Prvý nárast frekvencie nastal v roku 1945 a druhý v roku 1986. Podobne aj v rokoch 1988, 1994, 2000 a 2006 boli zaznamenané vyššie frekvencie ako je tomu u tohto roja zvykom. V uvedených rokoch bola totiž frekvencia vyššia ako 30 meteorov za hodinu, pričom tento nárast trval dve hodiny a viac. Je možné, že sa zvýšená aktivita Urzíd vyskytuje oveľa častejšie, bohužiaľ roj je veľmi málo pozorovaný. V januári tohto roku prešla perihéliom kométa 8P/Tuttle, ktorá je materským telesom roja Urzidy. Návrat kométy by nám čisto teoreticky mohol priniesť nárast aktivity Urzíd. Či to tak aj naozaj bude uvidíme až po avizovanom maxime.
Roj Urzíd bol objavený v roku 1914, pričom radiant bol potvrdený v roku 1931 a 1933. Systematický výskum tohto roja začal Dr. Antonín Bečvář v roku 1945, kedy ohlásil nečakane vysokú aktivitu meteorov vyletujúcich zo súhvezdia Malý Voz. Pozorovatelia vtedy odhadli ZHR až na 169 meteorov za hodinu. V roku 1946 odhadol A.Bečvář ZHR už iba na 11 meteorov za hodinu. Od roku 1953 do roku 1970 Urzidy pravdepodobne nikto systematicky nepozoroval, pretože z tohto obdobia neexistujú žiadne záznamy o pozorovaní Urzíd. Až v roku 1970 začali Urzidy pravidelne pozorovať pozorovatelia z British Meteor Society. V roku 1986 ohlásil 1986 Luc Gobin v Mechelene (Belgicko) nečakane vysoký počet rádiových meteorov, ktoré boli pozorované na frekvencii 66,17 MHz. Ohlásil 60 až 80 odrazov rádiových vĺn za hodinu počas 19., 20. a 21. decembra. Počet odrazov stúpol na 171 počas 23. decembra. Túto zvýšenú aktivitu potvrdili aj vizuálni pozorovatelia z celej Európy. George Spalding (riaditeľ meteorárskej sekcie British Astronomical Association) prepočítal tieto pozorovania a stanovil ZHR na 87 ± 29. Trond Erik Hillestad (Norwegian Meteor Section) oznámil, že ďalší dvaja pozorovatelia (Kai Gaarder a Lars Trygve Heen) uvideli za 4 hodiny 94 ursíd. 37 ursíd zbadali v priebehu jednej hodiny. Dátum maxima bol 22,83 december, ZHR 64±11 a priemerná magnitúda bola 1,9. Posledný krát bola zvýšená aktivita pozorovaná v roku 2006.
Pozorovanie Urzíd je veľmi dôležité, pretože roj je veľmi málo preskúmaný a slabo pozorovaný. Navyše je tohto roku možný nárast aktivity.




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »