Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Predpoveď (medzigalaktického) počasia s českou stopou

Predpoveď (medzigalaktického) počasia s českou stopou

XRISM mission
Autor: JAXA

Vedci z kolaborácie XRISM analýzou röntgenového spektra z centra kopy galaxií v Kentuarovi ako prví precíznymi meraniami potvrdili, že centrálna galaxia NGC 4696 je vystavená vetru o rýchlosti 130 – 310 km/s. Na výskume publikovanom v časopise Nature sa podieľali aj astrofyzici Masarykovej univerzity, Tomáš Plšek a Norbert Werner. 

Kopy galaxií patria k jedným z najväčších gravitačne viazaných štruktúr, ktoré vo vesmíre pozorujeme. Vznikali opakovanými kolíziami galaxií a galaktických skupín. Okrem viditeľnej hmoty v podobe hviezd obsahujú aj očiam neviditeľnú tmavú hmotu a horúci ionizovaný plyn s teplotou okolo 10 miliónov Kelvinov. Takýto horúci medzigalaktický plyn (často označovaný pojmom atmosféra) je viditeľný v röntgenovej oblasti elektromagnetického spektra a predstavuje väčšinu baryónovej hmoty v kopách galaxií. Atmosféra by sa mala svojim žiarením zároveň ochladzovať, najrýchlejšie v centrálnych oblastiach kôp, kde by mala ako dôsledok predpokladanej prítomnosti chladného plynu prebiehať tvorba hviezd. Avšak, družice Chandra a XMM-Newton, vypustené koncom predchádzajúceho tisícročia, tieto teoretické predpovede nepotvrdili, keďže v röntgenových spektrách sa nenašli náznaky prítomnosti dostatočne chladného plynu, z ktorého by sa po ďalšom chladnutí niekedy sformovali hviezdy. Naopak, posledných 30 rokov vedci pracujú s teóriou, že supermasívne čierne diery v stredoch kôp galaxií svojou aktivitou zahrieva okolitý plyn, ochladzovanie galaktickej atmosféry sa drasticky spomalí a dochádza len k veľmi slabej, ak k nejakej tvorbe hviezd. Najimpozantnejším prejavom aktivity čiernej diery sú pozorované jety (prúdy častíc zo supermasívnej čiernej diery, často pohybujúce sa takmer rýchlosťou svetla) a nimi vyfúknuté röntgenové dutiny. Avšak, jedným z možných spôsobov distribúcie tepla môžu byť aj turbulencie v atmosfére alebo kolektívny pohyb plynu (ang. bulk motion). 

Družica XRISM bola vypustená v roku 2023 a na prelome rokov 2023-2024 si "posvietila" aj na kopu galaxií v Kentaurovi vzdialenú asi 120 miliónov svetelných rokov. Spektrometer Resolve na palube družice XRISM, ktorý ma 30-násobne lepšie rozlíšenie v porovnaní s ostatnými aktívnymi röntgenovými ďalekohľadmi, umožnil vedcom detailne analyzovať spektrum z centra kopy galaxií v Kentaurovi a prvýkrát presne zmerať rýchlosť medzigalaktického plynu na rôznych škálach. Zistili, že horúci plyn sa voči centrálnej galaxii hromadne pohybuje rýchlosťou 130 km/s v centre kopy a až 310 km/s v západo-južnej oblasti. To, že rýchlosť vetru mimo stred skúmanej oblasti je väčšia ako v centre svedčí o tom, že zdrojom toho pohybu nie je supermasívna čierna diera. 

Ilustrácia pohybu plynu v centre kopy galaxií v Kentaurovi vytvorená na základe pozorovania družice XRISM a iných družíc. Modrá označuje plyn o vysokej teplote, biela galaxie a hnedá nízkoteplotný plyn. Autor: JAXA
Ilustrácia pohybu plynu v centre kopy galaxií v Kentaurovi vytvorená na základe pozorovania družice XRISM a iných družíc. Modrá označuje plyn o vysokej teplote, biela galaxie a hnedá nízkoteplotný plyn.
Autor: JAXA

Najpravdepodobnejším vysvetlením pôvodu hromadného pohybu plynu môžu byť oscilácie plynu v strede kopy, ktoré dávajú vzniknúť pohybu plynu relatívnemu voči centrálnej galaxii. Porovnaním pozorovaní družice XRISM a numerických simulácií vedci z kolaborácie XRISM vyvodili, že oscilácie obrovského množstva plynu sú vyvolané zrážkami kôp galaxií. Navyše, v prípade kopy galaxií v Kentaurovi prispieva takýto vietor do zahrievanie galaxie porovnateľne toľko, čo pohyb röntgenových dutín skrz atmosféru. 

Úlohou astrofyzikov Masarykovej univerzity Tomáša Plška a Norberta Wernera bola analýza spektier s cieľom získať profily teploty, elektrónovej hustoty a metalicity v galaktickej atmosfére ale aj analýza röntgenových dát z družice Chandra za účelom určenie vplyvu samotnej supermasívnej čiernej diery na galaktickú atmosféru. Pri interakcii prúdov plazmy z čiernej diery s galaktickou atmosférou vznikajú röntgenové bubliny. Tie sa vztlakovo vzďaľujú od miesta ich vyfúknutia a počas toho predávajú svojmu okoliu teplo. Z tvarov dutín sa dá spätne určiť energia, ktorá je z čiernej diery predaná atmosfére a ktorá je zodpovedná za jej ohrev. Tomáš Plšek, spoluautor Nature článku a doktorský študent astrofyziky na Ústave teoretickej fyziky a astrofyziky Masarykovej univerzity, vyvinul detekčnú metódu, ktorá pomocou strojového učenia určí veľkosť a polohu dutín vrámci atmosféru. V kolaborácii XRISM pôsobia Tomáš Plšek a Norbert Werner ako hosťujúci vedci navrhnutí Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). 

Takto vanúci “vietor”, ako to nazvali autori článku, by zabránil nahromadeniu schladeného plynu v centre galaktickej kopy alebo by mohol efektívne prenášať tepelnú energiu z okolitého plynu. Tak či tak, takýto pohyb preukázateľne prispieva k tepelnej rovnováhe centra kopy galaxie, ba dokonca môže hrať dôležitejšiu úlohu ako samotná aktivita čiernych dier.

Kopa galaxií v Kentaurovi. Biela a hnedá farba značí optickú časť EM spektra a H-α emisiu, fialová röntgenovú emisiu. Autor: NASA/CXC/SAO/ESA/STScI/ESO/VLT/MUSE;V. Olivaresi et al.; Processing: N. Wolk
Kopa galaxií v Kentaurovi. Biela a hnedá farba značí optickú časť EM spektra a H-α emisiu, fialová röntgenovú emisiu.
Autor: NASA/CXC/SAO/ESA/STScI/ESO/VLT/MUSE;V. Olivaresi et al.; Processing: N. Wolk




Štítky: Centaurus cluster, Kupa galaxií


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »