Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Predpoveď (medzigalaktického) počasia s českou stopou

Predpoveď (medzigalaktického) počasia s českou stopou

XRISM mission
Autor: JAXA

Vedci z kolaborácie XRISM analýzou röntgenového spektra z centra kopy galaxií v Kentuarovi ako prví precíznymi meraniami potvrdili, že centrálna galaxia NGC 4696 je vystavená vetru o rýchlosti 130 – 310 km/s. Na výskume publikovanom v časopise Nature sa podieľali aj astrofyzici Masarykovej univerzity, Tomáš Plšek a Norbert Werner. 

Kopy galaxií patria k jedným z najväčších gravitačne viazaných štruktúr, ktoré vo vesmíre pozorujeme. Vznikali opakovanými kolíziami galaxií a galaktických skupín. Okrem viditeľnej hmoty v podobe hviezd obsahujú aj očiam neviditeľnú tmavú hmotu a horúci ionizovaný plyn s teplotou okolo 10 miliónov Kelvinov. Takýto horúci medzigalaktický plyn (často označovaný pojmom atmosféra) je viditeľný v röntgenovej oblasti elektromagnetického spektra a predstavuje väčšinu baryónovej hmoty v kopách galaxií. Atmosféra by sa mala svojim žiarením zároveň ochladzovať, najrýchlejšie v centrálnych oblastiach kôp, kde by mala ako dôsledok predpokladanej prítomnosti chladného plynu prebiehať tvorba hviezd. Avšak, družice Chandra a XMM-Newton, vypustené koncom predchádzajúceho tisícročia, tieto teoretické predpovede nepotvrdili, keďže v röntgenových spektrách sa nenašli náznaky prítomnosti dostatočne chladného plynu, z ktorého by sa po ďalšom chladnutí niekedy sformovali hviezdy. Naopak, posledných 30 rokov vedci pracujú s teóriou, že supermasívne čierne diery v stredoch kôp galaxií svojou aktivitou zahrieva okolitý plyn, ochladzovanie galaktickej atmosféry sa drasticky spomalí a dochádza len k veľmi slabej, ak k nejakej tvorbe hviezd. Najimpozantnejším prejavom aktivity čiernej diery sú pozorované jety (prúdy častíc zo supermasívnej čiernej diery, často pohybujúce sa takmer rýchlosťou svetla) a nimi vyfúknuté röntgenové dutiny. Avšak, jedným z možných spôsobov distribúcie tepla môžu byť aj turbulencie v atmosfére alebo kolektívny pohyb plynu (ang. bulk motion). 

Družica XRISM bola vypustená v roku 2023 a na prelome rokov 2023-2024 si "posvietila" aj na kopu galaxií v Kentaurovi vzdialenú asi 120 miliónov svetelných rokov. Spektrometer Resolve na palube družice XRISM, ktorý ma 30-násobne lepšie rozlíšenie v porovnaní s ostatnými aktívnymi röntgenovými ďalekohľadmi, umožnil vedcom detailne analyzovať spektrum z centra kopy galaxií v Kentaurovi a prvýkrát presne zmerať rýchlosť medzigalaktického plynu na rôznych škálach. Zistili, že horúci plyn sa voči centrálnej galaxii hromadne pohybuje rýchlosťou 130 km/s v centre kopy a až 310 km/s v západo-južnej oblasti. To, že rýchlosť vetru mimo stred skúmanej oblasti je väčšia ako v centre svedčí o tom, že zdrojom toho pohybu nie je supermasívna čierna diera. 

Ilustrácia pohybu plynu v centre kopy galaxií v Kentaurovi vytvorená na základe pozorovania družice XRISM a iných družíc. Modrá označuje plyn o vysokej teplote, biela galaxie a hnedá nízkoteplotný plyn. Autor: JAXA
Ilustrácia pohybu plynu v centre kopy galaxií v Kentaurovi vytvorená na základe pozorovania družice XRISM a iných družíc. Modrá označuje plyn o vysokej teplote, biela galaxie a hnedá nízkoteplotný plyn.
Autor: JAXA

Najpravdepodobnejším vysvetlením pôvodu hromadného pohybu plynu môžu byť oscilácie plynu v strede kopy, ktoré dávajú vzniknúť pohybu plynu relatívnemu voči centrálnej galaxii. Porovnaním pozorovaní družice XRISM a numerických simulácií vedci z kolaborácie XRISM vyvodili, že oscilácie obrovského množstva plynu sú vyvolané zrážkami kôp galaxií. Navyše, v prípade kopy galaxií v Kentaurovi prispieva takýto vietor do zahrievanie galaxie porovnateľne toľko, čo pohyb röntgenových dutín skrz atmosféru. 

Úlohou astrofyzikov Masarykovej univerzity Tomáša Plška a Norberta Wernera bola analýza spektier s cieľom získať profily teploty, elektrónovej hustoty a metalicity v galaktickej atmosfére ale aj analýza röntgenových dát z družice Chandra za účelom určenie vplyvu samotnej supermasívnej čiernej diery na galaktickú atmosféru. Pri interakcii prúdov plazmy z čiernej diery s galaktickou atmosférou vznikajú röntgenové bubliny. Tie sa vztlakovo vzďaľujú od miesta ich vyfúknutia a počas toho predávajú svojmu okoliu teplo. Z tvarov dutín sa dá spätne určiť energia, ktorá je z čiernej diery predaná atmosfére a ktorá je zodpovedná za jej ohrev. Tomáš Plšek, spoluautor Nature článku a doktorský študent astrofyziky na Ústave teoretickej fyziky a astrofyziky Masarykovej univerzity, vyvinul detekčnú metódu, ktorá pomocou strojového učenia určí veľkosť a polohu dutín vrámci atmosféru. V kolaborácii XRISM pôsobia Tomáš Plšek a Norbert Werner ako hosťujúci vedci navrhnutí Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). 

Takto vanúci “vietor”, ako to nazvali autori článku, by zabránil nahromadeniu schladeného plynu v centre galaktickej kopy alebo by mohol efektívne prenášať tepelnú energiu z okolitého plynu. Tak či tak, takýto pohyb preukázateľne prispieva k tepelnej rovnováhe centra kopy galaxie, ba dokonca môže hrať dôležitejšiu úlohu ako samotná aktivita čiernych dier.

Kopa galaxií v Kentaurovi. Biela a hnedá farba značí optickú časť EM spektra a H-α emisiu, fialová röntgenovú emisiu. Autor: NASA/CXC/SAO/ESA/STScI/ESO/VLT/MUSE;V. Olivaresi et al.; Processing: N. Wolk
Kopa galaxií v Kentaurovi. Biela a hnedá farba značí optickú časť EM spektra a H-α emisiu, fialová röntgenovú emisiu.
Autor: NASA/CXC/SAO/ESA/STScI/ESO/VLT/MUSE;V. Olivaresi et al.; Processing: N. Wolk




Štítky: Centaurus cluster, Kupa galaxií


23. vesmírný týden 2026

23. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 6. do 7. 6. 2026. Měsíc po úplňku mění fázi k poslední čtvrti. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a nyní se velmi nápadně blíží trochu slabšímu Jupiteru. Hodně blízko budou už v neděli 7. 6. Nízko už je večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Možná se objeví první noční svítící oblaka (NLC). V kosmonautice nejvíce, byť negativně, zaujala exploze rakety New Glenn během příprav k misi NG-4. Před 60 lety pokračoval intenzivně program Gemini a před 15 lety dolétal raketoplán Endeavour.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »