Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Predpoveď (medzigalaktického) počasia s českou stopou

Predpoveď (medzigalaktického) počasia s českou stopou

XRISM mission
Autor: JAXA

Vedci z kolaborácie XRISM analýzou röntgenového spektra z centra kopy galaxií v Kentuarovi ako prví precíznymi meraniami potvrdili, že centrálna galaxia NGC 4696 je vystavená vetru o rýchlosti 130 – 310 km/s. Na výskume publikovanom v časopise Nature sa podieľali aj astrofyzici Masarykovej univerzity, Tomáš Plšek a Norbert Werner. 

Kopy galaxií patria k jedným z najväčších gravitačne viazaných štruktúr, ktoré vo vesmíre pozorujeme. Vznikali opakovanými kolíziami galaxií a galaktických skupín. Okrem viditeľnej hmoty v podobe hviezd obsahujú aj očiam neviditeľnú tmavú hmotu a horúci ionizovaný plyn s teplotou okolo 10 miliónov Kelvinov. Takýto horúci medzigalaktický plyn (často označovaný pojmom atmosféra) je viditeľný v röntgenovej oblasti elektromagnetického spektra a predstavuje väčšinu baryónovej hmoty v kopách galaxií. Atmosféra by sa mala svojim žiarením zároveň ochladzovať, najrýchlejšie v centrálnych oblastiach kôp, kde by mala ako dôsledok predpokladanej prítomnosti chladného plynu prebiehať tvorba hviezd. Avšak, družice Chandra a XMM-Newton, vypustené koncom predchádzajúceho tisícročia, tieto teoretické predpovede nepotvrdili, keďže v röntgenových spektrách sa nenašli náznaky prítomnosti dostatočne chladného plynu, z ktorého by sa po ďalšom chladnutí niekedy sformovali hviezdy. Naopak, posledných 30 rokov vedci pracujú s teóriou, že supermasívne čierne diery v stredoch kôp galaxií svojou aktivitou zahrieva okolitý plyn, ochladzovanie galaktickej atmosféry sa drasticky spomalí a dochádza len k veľmi slabej, ak k nejakej tvorbe hviezd. Najimpozantnejším prejavom aktivity čiernej diery sú pozorované jety (prúdy častíc zo supermasívnej čiernej diery, často pohybujúce sa takmer rýchlosťou svetla) a nimi vyfúknuté röntgenové dutiny. Avšak, jedným z možných spôsobov distribúcie tepla môžu byť aj turbulencie v atmosfére alebo kolektívny pohyb plynu (ang. bulk motion). 

Družica XRISM bola vypustená v roku 2023 a na prelome rokov 2023-2024 si "posvietila" aj na kopu galaxií v Kentaurovi vzdialenú asi 120 miliónov svetelných rokov. Spektrometer Resolve na palube družice XRISM, ktorý ma 30-násobne lepšie rozlíšenie v porovnaní s ostatnými aktívnymi röntgenovými ďalekohľadmi, umožnil vedcom detailne analyzovať spektrum z centra kopy galaxií v Kentaurovi a prvýkrát presne zmerať rýchlosť medzigalaktického plynu na rôznych škálach. Zistili, že horúci plyn sa voči centrálnej galaxii hromadne pohybuje rýchlosťou 130 km/s v centre kopy a až 310 km/s v západo-južnej oblasti. To, že rýchlosť vetru mimo stred skúmanej oblasti je väčšia ako v centre svedčí o tom, že zdrojom toho pohybu nie je supermasívna čierna diera. 

Ilustrácia pohybu plynu v centre kopy galaxií v Kentaurovi vytvorená na základe pozorovania družice XRISM a iných družíc. Modrá označuje plyn o vysokej teplote, biela galaxie a hnedá nízkoteplotný plyn. Autor: JAXA
Ilustrácia pohybu plynu v centre kopy galaxií v Kentaurovi vytvorená na základe pozorovania družice XRISM a iných družíc. Modrá označuje plyn o vysokej teplote, biela galaxie a hnedá nízkoteplotný plyn.
Autor: JAXA

Najpravdepodobnejším vysvetlením pôvodu hromadného pohybu plynu môžu byť oscilácie plynu v strede kopy, ktoré dávajú vzniknúť pohybu plynu relatívnemu voči centrálnej galaxii. Porovnaním pozorovaní družice XRISM a numerických simulácií vedci z kolaborácie XRISM vyvodili, že oscilácie obrovského množstva plynu sú vyvolané zrážkami kôp galaxií. Navyše, v prípade kopy galaxií v Kentaurovi prispieva takýto vietor do zahrievanie galaxie porovnateľne toľko, čo pohyb röntgenových dutín skrz atmosféru. 

Úlohou astrofyzikov Masarykovej univerzity Tomáša Plška a Norberta Wernera bola analýza spektier s cieľom získať profily teploty, elektrónovej hustoty a metalicity v galaktickej atmosfére ale aj analýza röntgenových dát z družice Chandra za účelom určenie vplyvu samotnej supermasívnej čiernej diery na galaktickú atmosféru. Pri interakcii prúdov plazmy z čiernej diery s galaktickou atmosférou vznikajú röntgenové bubliny. Tie sa vztlakovo vzďaľujú od miesta ich vyfúknutia a počas toho predávajú svojmu okoliu teplo. Z tvarov dutín sa dá spätne určiť energia, ktorá je z čiernej diery predaná atmosfére a ktorá je zodpovedná za jej ohrev. Tomáš Plšek, spoluautor Nature článku a doktorský študent astrofyziky na Ústave teoretickej fyziky a astrofyziky Masarykovej univerzity, vyvinul detekčnú metódu, ktorá pomocou strojového učenia určí veľkosť a polohu dutín vrámci atmosféru. V kolaborácii XRISM pôsobia Tomáš Plšek a Norbert Werner ako hosťujúci vedci navrhnutí Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). 

Takto vanúci “vietor”, ako to nazvali autori článku, by zabránil nahromadeniu schladeného plynu v centre galaktickej kopy alebo by mohol efektívne prenášať tepelnú energiu z okolitého plynu. Tak či tak, takýto pohyb preukázateľne prispieva k tepelnej rovnováhe centra kopy galaxie, ba dokonca môže hrať dôležitejšiu úlohu ako samotná aktivita čiernych dier.

Kopa galaxií v Kentaurovi. Biela a hnedá farba značí optickú časť EM spektra a H-α emisiu, fialová röntgenovú emisiu. Autor: NASA/CXC/SAO/ESA/STScI/ESO/VLT/MUSE;V. Olivaresi et al.; Processing: N. Wolk
Kopa galaxií v Kentaurovi. Biela a hnedá farba značí optickú časť EM spektra a H-α emisiu, fialová röntgenovú emisiu.
Autor: NASA/CXC/SAO/ESA/STScI/ESO/VLT/MUSE;V. Olivaresi et al.; Processing: N. Wolk




Štítky: Centaurus cluster, Kupa galaxií


22. vesmírný týden 2025

22. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 26. 5. do 1. 6. 2025. Měsíc bude v novu a bude jej možné vidět během dvou dnů ráno a večer. Planety se přiblížily úhlově Slunci, ráno trochu vykukuje Saturn a Venuše, večer mizí Jupiter a zůstává Mars. Aktivita Slunce je nyní opět nízká, přesto doslova odnikud nastala silná erupce. Česká vláda schválila realizaci letu Aleše Svobody do kosmu. Očekáváme start čínské mise Tianwen-2 k planetce a snad i test Super Heavy Starship. Před 85 lety se narodil fyzik Kip Thorne, nositel Nobelovy ceny za detekci gravitačních vln, který vystoupí 28. 5. v Praze s přednáškou v Karolinu.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Simeis 147

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2025 obdržel snímek „Simeis 147- Spaghetti nebula“, jehož autorem je astrofotograf Pavel Pech     „Spaghetti nebula“ – co se skrývá za tímto pojmem? Možná se nám vybaví „Spaghetti western“, jenž se stal filmovým pojmem, byť trochu

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Nový Měsíc

16 hod.20min starý Měsíc.

Další informace »