Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Predpoveď (medzigalaktického) počasia s českou stopou

Predpoveď (medzigalaktického) počasia s českou stopou

XRISM mission
Autor: JAXA

Vedci z kolaborácie XRISM analýzou röntgenového spektra z centra kopy galaxií v Kentuarovi ako prví precíznymi meraniami potvrdili, že centrálna galaxia NGC 4696 je vystavená vetru o rýchlosti 130 – 310 km/s. Na výskume publikovanom v časopise Nature sa podieľali aj astrofyzici Masarykovej univerzity, Tomáš Plšek a Norbert Werner. 

Kopy galaxií patria k jedným z najväčších gravitačne viazaných štruktúr, ktoré vo vesmíre pozorujeme. Vznikali opakovanými kolíziami galaxií a galaktických skupín. Okrem viditeľnej hmoty v podobe hviezd obsahujú aj očiam neviditeľnú tmavú hmotu a horúci ionizovaný plyn s teplotou okolo 10 miliónov Kelvinov. Takýto horúci medzigalaktický plyn (často označovaný pojmom atmosféra) je viditeľný v röntgenovej oblasti elektromagnetického spektra a predstavuje väčšinu baryónovej hmoty v kopách galaxií. Atmosféra by sa mala svojim žiarením zároveň ochladzovať, najrýchlejšie v centrálnych oblastiach kôp, kde by mala ako dôsledok predpokladanej prítomnosti chladného plynu prebiehať tvorba hviezd. Avšak, družice Chandra a XMM-Newton, vypustené koncom predchádzajúceho tisícročia, tieto teoretické predpovede nepotvrdili, keďže v röntgenových spektrách sa nenašli náznaky prítomnosti dostatočne chladného plynu, z ktorého by sa po ďalšom chladnutí niekedy sformovali hviezdy. Naopak, posledných 30 rokov vedci pracujú s teóriou, že supermasívne čierne diery v stredoch kôp galaxií svojou aktivitou zahrieva okolitý plyn, ochladzovanie galaktickej atmosféry sa drasticky spomalí a dochádza len k veľmi slabej, ak k nejakej tvorbe hviezd. Najimpozantnejším prejavom aktivity čiernej diery sú pozorované jety (prúdy častíc zo supermasívnej čiernej diery, často pohybujúce sa takmer rýchlosťou svetla) a nimi vyfúknuté röntgenové dutiny. Avšak, jedným z možných spôsobov distribúcie tepla môžu byť aj turbulencie v atmosfére alebo kolektívny pohyb plynu (ang. bulk motion). 

Družica XRISM bola vypustená v roku 2023 a na prelome rokov 2023-2024 si "posvietila" aj na kopu galaxií v Kentaurovi vzdialenú asi 120 miliónov svetelných rokov. Spektrometer Resolve na palube družice XRISM, ktorý ma 30-násobne lepšie rozlíšenie v porovnaní s ostatnými aktívnymi röntgenovými ďalekohľadmi, umožnil vedcom detailne analyzovať spektrum z centra kopy galaxií v Kentaurovi a prvýkrát presne zmerať rýchlosť medzigalaktického plynu na rôznych škálach. Zistili, že horúci plyn sa voči centrálnej galaxii hromadne pohybuje rýchlosťou 130 km/s v centre kopy a až 310 km/s v západo-južnej oblasti. To, že rýchlosť vetru mimo stred skúmanej oblasti je väčšia ako v centre svedčí o tom, že zdrojom toho pohybu nie je supermasívna čierna diera. 

Ilustrácia pohybu plynu v centre kopy galaxií v Kentaurovi vytvorená na základe pozorovania družice XRISM a iných družíc. Modrá označuje plyn o vysokej teplote, biela galaxie a hnedá nízkoteplotný plyn. Autor: JAXA
Ilustrácia pohybu plynu v centre kopy galaxií v Kentaurovi vytvorená na základe pozorovania družice XRISM a iných družíc. Modrá označuje plyn o vysokej teplote, biela galaxie a hnedá nízkoteplotný plyn.
Autor: JAXA

Najpravdepodobnejším vysvetlením pôvodu hromadného pohybu plynu môžu byť oscilácie plynu v strede kopy, ktoré dávajú vzniknúť pohybu plynu relatívnemu voči centrálnej galaxii. Porovnaním pozorovaní družice XRISM a numerických simulácií vedci z kolaborácie XRISM vyvodili, že oscilácie obrovského množstva plynu sú vyvolané zrážkami kôp galaxií. Navyše, v prípade kopy galaxií v Kentaurovi prispieva takýto vietor do zahrievanie galaxie porovnateľne toľko, čo pohyb röntgenových dutín skrz atmosféru. 

Úlohou astrofyzikov Masarykovej univerzity Tomáša Plška a Norberta Wernera bola analýza spektier s cieľom získať profily teploty, elektrónovej hustoty a metalicity v galaktickej atmosfére ale aj analýza röntgenových dát z družice Chandra za účelom určenie vplyvu samotnej supermasívnej čiernej diery na galaktickú atmosféru. Pri interakcii prúdov plazmy z čiernej diery s galaktickou atmosférou vznikajú röntgenové bubliny. Tie sa vztlakovo vzďaľujú od miesta ich vyfúknutia a počas toho predávajú svojmu okoliu teplo. Z tvarov dutín sa dá spätne určiť energia, ktorá je z čiernej diery predaná atmosfére a ktorá je zodpovedná za jej ohrev. Tomáš Plšek, spoluautor Nature článku a doktorský študent astrofyziky na Ústave teoretickej fyziky a astrofyziky Masarykovej univerzity, vyvinul detekčnú metódu, ktorá pomocou strojového učenia určí veľkosť a polohu dutín vrámci atmosféru. V kolaborácii XRISM pôsobia Tomáš Plšek a Norbert Werner ako hosťujúci vedci navrhnutí Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). 

Takto vanúci “vietor”, ako to nazvali autori článku, by zabránil nahromadeniu schladeného plynu v centre galaktickej kopy alebo by mohol efektívne prenášať tepelnú energiu z okolitého plynu. Tak či tak, takýto pohyb preukázateľne prispieva k tepelnej rovnováhe centra kopy galaxie, ba dokonca môže hrať dôležitejšiu úlohu ako samotná aktivita čiernych dier.

Kopa galaxií v Kentaurovi. Biela a hnedá farba značí optickú časť EM spektra a H-α emisiu, fialová röntgenovú emisiu. Autor: NASA/CXC/SAO/ESA/STScI/ESO/VLT/MUSE;V. Olivaresi et al.; Processing: N. Wolk
Kopa galaxií v Kentaurovi. Biela a hnedá farba značí optickú časť EM spektra a H-α emisiu, fialová röntgenovú emisiu.
Autor: NASA/CXC/SAO/ESA/STScI/ESO/VLT/MUSE;V. Olivaresi et al.; Processing: N. Wolk




Štítky: Centaurus cluster, Kupa galaxií


29. vesmírný týden 2025

29. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 14. 7. do 20. 7. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Mars je velmi nízko na večerní obloze a lepší je viditelnost planet ráno, především Saturnu a Venuše. Aktivita Slunce je nízká i přes velké množství skvrn. Máme tu poslední období letní viditelnosti komety 3I/ATLAS ze střední Evropy. Noční svítící oblaka se ukazovala jen slabě. Falcon 9 vykonal svůj jubilejní 500. start a rychle pokračuje dál třemi starty. NASA má schválený rozpočet na roky dopředu včetně klíčových misí Artemis. Očekáváme přistání Crew Dragonu mise Axiom-4 z ISS. Před 60 lety jsme poprvé spatřili snímky jiné planety, které pořídila sonda Mariner 4 a před 10 lety jsme poprvé viděli detaily na povrchu Pluta. Před 50 lety proběhl společný let Sojuz-Apollo a před 175 lety provedli američtí astronomové z Harvardu první fotografování, daguerrotypii, hvězdy Vega.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

NGC3718

Titul Česká astrofotografie měsíce za květen 2025 obdržel snímek „NGC 3718“, jehož autorem je astrofotograf Zdenek Vojč   12. dubna 1789 namířil astronom William Herschel svůj dalekohled směrem k souhvězdí Velké medvědice a objevil zde mimo jiné mlhavý obláček galaxie NGC 3718. Téměř přesně 236

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Jelení úplněk

Po deštích se krajina ponořila do mlhy. Úplněk zvaný jelení se vynořil nad střechou protějšího domu, za několik minut v husté mlze zaniklo jeho slabé světlo

Další informace »