Úvodní strana  >  Články  >  Multimédia  >  Nová kniha vám ponukne pohľad do prírody slovenského parku tmavej oblohy

Nová kniha vám ponukne pohľad do prírody slovenského parku tmavej oblohy

Rojení Perseid nad Královou Studňou.
Autor: Petr Horálek.

Z bratislavského vydavateľstva Slovenskej akadémie vied VEDA sa 13. júna do tlače v tlačiarňach TBB, a. s., Banská Bystrica, dostáva rozsiahla reprezentačná monografia banskobystrických autorov Dušana Kováča a Fedora Mikoviča, ktorí s kolektívom bezmála šesťdesiatich spoluautorov vytvorili monumentálne 320-stranové obrazovo-slovné knižné dielo. Jeho vydanie načasovali k štyrom významným výročiam.

Tlačová správa z 13. júna 2017, VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava.

Prvú, najstaršiu chatu, banskobystrickí turisti dostavali pod Kráľovou skalou v roku 1927, čo v roku 2017 znamená 90. výročie vzniku organizovanej turistiky v tejto oblasti. Práve tam totiž vyrástli prvé drevené chaty, „predchodkyne“ dnešného, solídne zrekonštruovaného, moderného horského hotela Kráľova studňa s jeho výnimočnou polohou v nadmorskej výške 1 300 m n. m. a prekrásnym okolím.

V tomto roku, 28. augusta, uplynie aj magické 66. výročie uvedenia horského hotela Kráľova studňa do (nepretržitej!) prevádzky,

Kniha KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť. Autor: VEDA.
Kniha KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť.
Autor: VEDA.
Ale k letopočtu 2017 sa v súvislosti s hotelom Kráľova studňa neviažu len tieto dve výročia; k nim pribudlo aj tretie – blížiace sa 6. výročie otvorenia Symbolického cintorína obetiam Veľkej Fatry pod skalným bralom Smrekovica, ktorý slávnostne sprístupnili 20. augusta 2011 asi päťsto metrov povyše hotela Kráľova studňa, na zeleno značenej turistickej trase medzi vrcholmi Kráľovej skaly (1 377 m n. m.) a Smrekova (1 441 m n. m.). Je to pietne miesto s päťmetrovým kovovým krížom a tabuľou s menami 51 obetí, pre ktoré sa hrebene a doliny Veľkej Fatry od roku 1954 doteraz stali poslednou zastávkou na ich ceste životom.

Kvarteto veľkofatranských výročí dopĺňa tohtoročný 60. ročník zimného prejazdu Veľkou Fatrou, čo je najstarší zimný prechod na lyžiach horským hrebeňom na Slovensku. Organizuje ho Klub Slovenských turistov ZŤS Martin.

Editor pripravovanej publikácie, publicista a spisovateľ literatúry faktu Fedor Mikovič, zapojil do tvorby knižného diela známych a renomovaných spoluautorov, napospol uznávaných odborníkov vo svojej profesii – pracovníkov Správy Národného parku Veľká Fatra Katarínu Hegedüšovú, Viktóriu Chilovú, Ivana Milana, Andreja Súľovského, Petra Vantaru či Juraja Žiaka.

Svoje príspevky v knihe publikujú okrem dvojice hlavných autorov Dušana Kováča a Fedora Mikoviča aj historici Daniela Baranová, Marianna Bárdiová, Andrej Bendík, Július Burkovský, Pavel Dvořák, Hana Klínková, Jozef Kreutz, Martin Kvietok, Vladimír Sklenka, Jozef Tatár a Oto Tomeček, literárna historička a spisovateľka Slavomíra Očenášová, prírodovedci Valerián Franc, Petr Horálek, Miroslav Saniga, Peter Urban a Ivan Valach, turistickí činovníci Dušan Kaliský, Daniel Kollár, Peter Kubaško, Stanislav Melek, Ľubomír Mistrík a Martin Vajs. Na nástrahy a nebezpečenstvá hôr upozorňuje čitateľov knihy Milan Lizuch s kolektívom pracovníkov Strediska lavínovej prevencie.

Z knihy KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť. Autor: Juraj Slota.
Z knihy KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť.
Autor: Juraj Slota.
V knihe KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA čitateľ nájde aj pútavú a pestrú literárnu prílohu, tipy na letné i zimné turistické výlety a cykloturistiku, dozvie sa veľa zaujímavostí z minulosti hotela, napríklad sa dočíta o významných a vzácnych hosťoch tejto „strechy v oblakoch“, medzi ktorými nechýbal napríklad ani náruživý turista Július Satinský, alebo biskup Mons. František Rábek, či o jej chatároch, a mnohé iné čitateľsky príťažlivé informácie.

Málo sa napríklad vie o krásach a výnimočnostiach nočnej oblohy nad Kráľovou studňou. V jej okolí sa nachádza jedinečné chránené územie – „Park tmavej oblohy Veľká Fatra“. Vznikol pri príležitosti Medzinárodného roku svetla, ktorý vyhlásilo 68. valné zhromaždenie OSN a jedným z jeho kľúčových zámerov bola aj ochrana hviezdneho neba pred svetelným znečistením. Park v okolí Kráľovej studne má plochu 325 hektárov, no ako v publikácii píše astronóm Pavol Rapavý, je len zárodkom budúcej oveľa rozsiahlejšej oblasti na území celej centrálnej časti Veľkej Fatry.

Ukazuje sa, že monografia Kráľova studňa ponúkne čitateľom – milovníkom Veľkej Fatry a návštevníkom hotela Kráľova studňa, vskutku pestré témy a zaujímavé čítanie, ale aj množstvo historických fotografií i súčasných pôsobivých fotopohľadov Pavla Barabáša, Karola Demutha, Gustáva Hegedüša, Juraja Slotu (zostavovateľ obrazovej časti knihy) a ďalších fotografov na toto v každom ohľade skvostné územie.

Prezentáciu knižnej monografie KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA v pôsobivom grafickom stvárnení Mareka Krátkeho, plánujú jej autori na prvú polovicu júla.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Park tmavej oblohy Veľká Fatra
[2] Fotografie: Rojení Perseid nad Královou Studňou
[3] VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava
[4] Horský hotel Králova Studňa



O autorovi

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz je tu od roku 1995, kdy stránky založil Josef Chlachula. Nejaktivnějším přispěvovatelem je od roku 2003 František Martinek. Šéfredaktorem byl v letech 2007 - 2009 Petr Kubala, v letech 2010 - 2017 Petr Horálek, od roku 2017 je jím Petr Sobotka. Zástupcem šéfredaktora je astrofotograf Martin Gembec. Facebookovému profilu ČAS se z redakce věnuje především Martin Mašek a o Instagram se starají především Jan Herzig, Adam Denko a Zdeněk Jánský. Nejde o výdělečný portál. O to více si proto vážíme Vaší spolupráce! Kontakty na členy redakce najdete na samostatné stránce.

Štítky: Králova Studňa


21. vesmírný týden 2026

21. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »