Úvodní strana  >  Články  >  Multimédia  >  Výstava Člověk a Vesmír

Výstava Člověk a Vesmír

Výstava Človek a vesmír Autor: Pavol Rapavý
Výstava Človek a vesmír
Autor: Pavol Rapavý
Člověk a Vesmír je názov netradičnej výstavy, ktorá je výsledkom spolupráce Novohradského múzea a galérie v LučenciHvezdárne v Rimavskej Sobote. Obrázky astronomických objektov nájdeme v každej hvezdárni, no zväčša sú to snímky z profesionálnych observatórií, Hubblovho ďalekohľadu či kozmických sond. Výstavy v profesionálnych galériách sú však skôr výnimkou.

Výstava Človek a vesmír Autor: Pavol Rapavý
Výstava Človek a vesmír
Autor: Pavol Rapavý
Základ výstavy tvoria diela zo zbierok galérie, ktoré súvisia s témou Človek a vesmír a sú vhodne doplnené reálnymi objektmi vesmíru na fotografiách, ktoré sú výberom asi toho najlepšieho, čo u nás v astrofotografii máme. Väčšina fotografií je zo skvelej súťaže Česká astrofotografie měsíce (česká len názvom, nie však územným ohraničením...) a výstavu z nich s názvom Vesmírne dimenzie pripravila hvezdáreň za podpory Agentúry na podporu výskumu a vývoja v spolupráci so SZA. Vyše 40 fotografií je pastvou pre oči, zaujme laikov a inšpiruje aj tých skúsenejších fotografov. Výstava bola inštalovaná v niekoľkých mestách na Slovensku, no aj v Maďarsku a Poľsku.

Pohľad umelcov odhaľuje nielen vesmír ako ho vnímajú astronómovia, ale aj ten náš vnútorný, naše myslenie, náš mikrokozmos a vnútorný vesmír, ktorý nosíme každý v sebe. Sú to teda stále aktuálne otázky nášho bytia, vedomia, postavenia vo vesmíre, našich myšlienok o nekonečnosti.

V úvode výstavy si, okrem iného, prečítame:

„Človek je malá časť celku zvaného makrokozmos, ktorého je zároveň aj pozorovateľom a na ktorý má v určitej miere schopnosť vplývať. Mikrokozmos, svet v malom, však môže znamenať aj vnútorný svet človeka. Pojmy makrokozmu a mikrokozmu sa navzájom prelínajú. V mikrokozme sa odráža makrokozmos: jediná kvapka z mora obsahuje všetky komponenty celého oceánu. V našom organizme sa nachádzajú také isté prvky ako vo vesmíre a v podstate podobné procesy sa dejú v našom vnútornom svete aké vo viditeľnom kozme.

Cieľom našej výstavy je bez nároku na úplnosť upozorniť na niektoré otázky a myšlienky, ktoré možno zaujímajú mnohých z nás. Prostredníctvom výtvarných diel sa naša myseľ odpúta od viditeľného sveta a sprístupní nám cestu do iných dimenzií.

Dokonalý vesmír, (ne)dokonalí ľudia. Nech sú požehnaní mystici, poéti, spisovatelia a umelci, ktorí nás učia vidieť svet inými očami.“

Ďalšie informácie a fotografie tu.

Výstava Človek a vesmír Autor: Pavol Rapavý
Výstava Človek a vesmír
Autor: Pavol Rapavý
Výstava Človek a vesmír Autor: Pavol Rapavý
Výstava Človek a vesmír
Autor: Pavol Rapavý
Výstava Človek a vesmír Autor: Pavol Rapavý
Výstava Človek a vesmír
Autor: Pavol Rapavý




O autorovi

Pavol Rapavý

Pavol Rapavý

RNDr. Pavol Rapavý (*1955, Prešov) je slovenský popularizátor astronomie a ředitel Hvězdárny v Rimavské Sobotě. Mimo aktivity související s hvězdárnou se věnuje astrofotografii a je členem poroty a nositelem čestného uznání České astrofotografie měsíce. Neposledně také svou činnost zaměřuje na iniciativy spojené s regulací světelného znečištění, a to jak přednáškovou činností, tak pomocí při zakládání oblastí tmavé oblohy na Slovensku. Jako vedoucí sekretariátu Slovenského Zväzu Astronómov se dále spolupodílí na organizaci soutěže Sviťme si na cestu... ne na hvězdy a aktivně přispívá do slovenského časopisu Kozmos.



20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »