Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Španělský zápisník VII
Ivo Míček Vytisknout článek

Španělský zápisník VII

Dokončení reportáže z konference JENAM 2004 v Granadě.

Streda / vecerni rozlouceni + Ctvrtek - cesta zpet

Zivot v Granade se rozdelil na dva tabory - jeden se venoval utkani v kopane (a nakonec z toho byl narodni smutek, protoze Real Madrid prohral s Leverkusenem), druhy zase nakupoval kvetiny aby tak podporil provoz a rekonstrukci konstela.

kvetinova_slavnost.jpg
Kvetiny byly ale predmetem vyzdoby plosin pred kostelem a pres hlavni ulice se tahla dlouhatanska fronta cekajicich lidi s kytkou v ruce. A do toho znela mistni dechovka, lide se tlacili na mistech s nejlepsim vyhledem na kostel, kazdy chtel zachytit okamzik, kdy se uz nebude dat zastrcit zadna kytka do rostu. Pomalu jsem mijel kolem stojici, prochazel ulice plne mladych lidi a hlavne v duchu jsem se loucil s nadhernym mestem a jeho historii. Byl to muj posledni vecer v Granade.

Druhy den jsem stravil v Madridu - nocni presun z Granady probehl bez komplikaci a tak jsem se na hlavni mesto docela tesil. Pratele mne varovali pred nudnou atmosferou, ale rozhodne mi to tak nepripadalo - spise zde vladl fotbalovy smutek. Zacal jsem s prohlidkou galerie Prado. Jedna se sice o rozlohou mensi nez napr. Louvre, ale svymi sbirkami velmi vyznamne svetove muzeum - jmena jako Goya, Veazquez, El Greco, ale tez Bosch, Botticelli ci Fra Angelico patrila tem autorum, kde jsem asi postal nejdele. Nikdy mne neprestane prekvapovat ta rozdilnost originalu a reprodukce, ackoliv se clovek pripravi na to, co muze spatrit, tak ten nasledujici okamzik je vzdy ohromujici. A je to podobna prekvapeni, obdiv a pokora, jako pod oblohou...

madrid_herschel.jpg
Hned vedle galerie je botanicka zahrada, za ni se na malem kopci nachazi madridska hvezdarna - bohuzel bylo zavreno. Tak nekdy priste - astronomicka observator totiz pochazi z roku 1790 a v moderni budove se skryva Herscheluv 25" dalekohled - viz foto a link! Od ni jsem se pak metrem zajel podivat na kralovsky palac a po prochazce zahradami jsem se vydal zpet k metru a na letiste. Boj o misto v letadle byl zajimavy, chyba v pocitani pasazeru byla na madridske strane (snad to bylo tim vysledkem ve fotbale). Nakonec jsem se do Prahy dostal, zavazadla rovnez - pravda o dva dny pozdeji.

Tak a ted jen utridit materialy, kontakty a odkazy. JENAM 2004 nadchl nejen mne a nejen pro svuj nejen evropsky/svetovy duch a pohostinnost, ale tez jako misto s prolinanim tradic - kulturnich i astronomickych. Mame u nas doma oboji a moc bych si pral, kdybychom je stejne tak dobre dokazali rozvijet a prosazovat jako spanelsti astronomove. Jeste jednou dekuji - jim za peci behem setkani a dale dekuji za podporu CAS a AV CR. Jsem rad ze jsem se mohl o sve postrehy s Vami podelit.

Odkazy:Narodni observator Madrid:
ESO: http://www.eso.org/
ESA: http://www.esa.int/export/esaCP/index.html
EAS: http://www2.iap.fr/eas/
Granadsky vedecky park: http://www.parqueciencias.com/
A citovano bylo tez setkani "COMMUNICATING ASTRONOMY TO THE PUBLIC" a jeho charta : http://www.nrao.edu/ccap/conf_wash.shtml
IAU: http://www.communicatingastronomy.org/

Fotky:

granada_a_jejic_hvezdarna.jpg
Granada a jeji hvezdarna
souradnice_granada.jpg
Souradnice observatore Granada
hvezdarna_40cm_vedecky_park.jpg
hvezdarna se 40cm dalekohledem - vedecky park Granada
40_cm_klasika.jpg
40cm klasika - hvezdarna vedeckeho parku Granada
vedecky_park.jpg
Vedecky park
nesu_ti_svacu_berte.jpg
...a nesu Ti svacinu, Berte... - na lavicce pred vedeckym parkem Granada
kvetinova_slavnost.jpg
Kvetinova slavnost Granada
kolik_stoji_dalekohled.jpg
Kolik stoji projekt robotizovaneho dalekohledu s prumerem 80 cm?
barcelona_hvezdarna.jpg
Barcelona - hvezdarna na kopci vedle zabavniho parku a kostela
madrid_herschel.jpg
Madridska observator - muzeum s Herschelovym 60 cm (25") dalekohledem
madrid_obs2.jpg
Madrid - budova knihovny s kopuli (obs 2)
madrid_obs.jpg
Madrid - hlavni budova observatore - bohuzel zavreno
pro_pany.jpg
Pro pany...
svitani_nad_alhambrou_2.jpg
Svitani nad Alhambrou
svitani_nad_alhambrou.jpg
Svitani nad Alhambrou 2
ulicky_albaycinu.jpg
Ulicky na kopci pod Alhambrou - Albaycin
ze_salu.jpg
Z kongresoveho salu

Související články:
Španělský zápisník VI
Španělský zápisník V
Španělský zápisník IV
Španělský zápisník III
Španělský zápisník II
Španělský zápisník, den -1, 0, 1




O autorovi



22. vesmírný týden 2026

22. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 5. do 31. 5. 2026. Měsíc po první čtvrti dorůstá k úplňku. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a zdánlivě se přibližuje Jupiteru. Teoreticky by měl být večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Parádní zážitek přinesl testovací let IFT-12 Super Heavy Starship. Úspěšné byly i malé rakety, evropská Vega-C a Electron. Čína úspěšně vyslala další tříčlennou posádku na svou stanici Tiangong. Devadesátky se dožívá Jan Kolář, který komentoval přistání Apolla 11 na Měsíci. Je to i 60 let od prvního amerického měkkého přistání na Měsíci.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »