Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Tatra Astro Summit 2026

Tatra Astro Summit 2026

Skupinová fotografia účastníkov Tatra Astro Summit 2026
Autor: Ľubomír Hambálek

Druhý ročník Tatra Astro Summitu nadviazal na úspešný štart v minulom roku. V dňoch 5. až 9. októbra odzneli príspevky z oblasti stelárnej astronómie, fyziky Slnka, astrofyziky vysokých energií, ako aj prístrojovej techniky a metód spracovania dát. Prezentácie zahŕňali pozorovania na rôznych vlnových dĺžkach, pokročilé numerické modely a ich kombináciu. 

Prvý ročník Tatra Astro Summitu (TAS) v roku 2025 sa niesol v atmosfére 10. výročia detekcie gravitačných vĺn. V tomto kontexte bol pripomenutý odkaz Rainera Weissa (1932 – 2025), ktorý ako malý chlapec strávil s rodičmi dovolenku vo Vysokých Tatrách v jednom z grandhotelov. Druhý ročník sa opäť konal v Astronomickom ústave Slovenskej akadémie vied v Starej Lesnej. V dňoch 5. až 9. októbra si účastníci vychutnali dva celé dni plné prezentácií. Vďaka ukážkovému „babiemu letu“ bolo možné zorganizovať niekoľko výletov k Modrému plesu, na Zbojnícku chatu, Slavkovský štít a do observatórií na Skalnatom plese a Lomnickom štíte. 

Tomáš Šoltinský pri vysvetľovaní pôvodu 21-cm “lesa”, resp. série absorpčných čiar v rádiovej oblasti spektra. Autor: Michal Zajaček
Tomáš Šoltinský pri vysvetľovaní pôvodu 21-cm “lesa”, resp. série absorpčných čiar v rádiovej oblasti spektra.
Autor: Michal Zajaček
Tak ako počas premiérového ročníka TAS, aj v druhom ročníku sa kládol dôraz na astronomické pozorovania na rôznych vlnových dĺžkach a využívanie rôznych „poslov“ (angl. messengers), ako sú kozmické žiarenie, neutrína, elektromagnetické a gravitačné vlny. Keďže sa TAS konal počas „nobelovského“ týždňa, summitom rezonovala Nobelova cena za fyziku, ktorú získal Francis Halzen (1944 –) za kľúčový príspevok k neutrínovému observatóriu IceCube na južnom póle a za súvisiaci objav vysokoenergetických neutrín astrofyzikálneho pôvodu. 

Prvý konferenčný deň 6. októbra otvoril svojím príspevkom Ján Budaj, ktorý rozprával o záhadnej hviezde WISE J005128 typu R Coronae Borealis. Následne Olga Vozyakova predstavila webové rozhranie na analýzu svetelných kriviek premenných hviezd. Jedna z organizátoriek, Natália Shagatova, prispela k poodhaleniu geometrie hviezdnych vetrov a efektívnosti prenosu hmoty v symbiotických dvojhviezdach. Jakub Gazdoš pútavo prezentoval výsledky kinetických simulácií tvorby rázových vĺn v protostelárnych jetoch. Tesne pred obedom Patrik Čechvala poskytol úvod a prehľad pozorovaní pomoco zobrazovacích atmosférických Čerenkovových ďalekohľadov SST-1M, ktoré sú umiestnené v Ondřejove.

Congyao Zhang (MUNI) prezentuje nové výsledky japonskej vesmírnej röntgenovej misie XRISM Autor: Michal Zajaček
Congyao Zhang (MUNI) prezentuje nové výsledky japonskej vesmírnej röntgenovej misie XRISM
Autor: Michal Zajaček
Po obednej prestávke Tomáš Šoltinský vysvetľoval, ako sa dá lepšie určiť stav neutrálneho intergalaktického média pomocou pozorovaní 21-cm „lesa“, resp. série absorpčných čiar, aj keď tento jav zatiaľ nebol priamo detegovaný. Na tému kozmologických škál nadviazal Tomáš Ondro, ktorý prezentoval výsledky modelov formovania prvých štruktúr v rámci hybridnej milgromovskej kozmológie.

Congyao Zhang prezentoval nové výsledky japonskej vesmírnej röntgenovej misie XRISM. Na záver odzneli dva príspevky na tému zákrytov aktívnych galaktických jadier. Prvý sa týkal zákrytov centrálnych čiernych dier cirkumnukleárnymi oblakmi v podaní Vladimíra Karasa. Takéto zákryty zanechávajú svoj odtlačok v röntgenovej oblasti spektra. Druhý príspevok prezentoval Michal Zajaček, ktorý sa zameral na možné zákryty kompaktných jetov a akréčnych tokov v milimetrovej oblasti spektra. Tie by boli spôsobené väčšími a staršími hviezdami obiehajúcimi okolo supermasívnych čiernych dier, predovšetkým červenými obrami a nadobrami. 

Konferenčná večera v Kuszmannovom bazári v Tatranskej Lomnici Autor: Michal Zajaček
Konferenčná večera v Kuszmannovom bazári v Tatranskej Lomnici
Autor: Michal Zajaček
Druhý deň prezentácií otvoril Július Koza, ktorý predstavil pozorovania Slnka v kontexte stelárnej astronómie. Následne Alex Gormaz-Matamala priblížil výsledky modifikovaného vývoja masívnych hviezd s aplikáciou na centrum Galaxie a Malé Magellanovo mračno. Pred prestávkou Ľuboš Neslušan priniesol zaujímavý pohľad na súčasnú a pôvodnú teóriu všeobecnej relativity a možné dôsledky pre kompaktné objekty. Po prestávke sa účastníci TAS preniesli do exotických podmienok jetov a kozmického žiarenia. Petr Kurfürst sa zameral na kolízie červených obrov s jetmi v centre Galaxie a na otázku, či by tento scenár mohol prispieť k úbytku červených nadobrov. Následne Jiří Blažek priblížil detekciu častíc vysokoenergetického kozmického žiarenia pomocou observatória Pierre Auger v Argentíne, čo úzko súvisí aj s vysokoenergetickými neutrínami.

Srija Reddy Muthyala prezentovala analýzu pozorovaní blazaru Mrk 421 pri energiách v oblasti TeV pomocou Čerenkovových ďalekohľadov SST-1M a diskutovala následné modelovanie spektra tohto zdroja. Shefali Negi zaujala publikum výpočtami Ångströmových exponentov pomocou širokouhlej stelárnej fotometrie s využitím ďalekohľadov FRAM. Záver konferenčnej časti TAS sa niesol v znamení oddychových prednášok v podaní Vladimíra Karasa (PhD. štúdium v 21. storočí), Michala Zajačka (sympózium IAU 405 o centre Galaxie, ktoré sa konalo v Brne v máji 2026) a Patrika Čechvalu (Obloha Stredozeme – astronómia v Pánovi prsteňov od J. R. R. Tolkiena). 

Počas výletu vo Vysokých Tatrách pri jednom z Piatich spišských plies v Malej studenej doline pri Téryho chate Autor: Michal Zajaček
Počas výletu vo Vysokých Tatrách pri jednom z Piatich spišských plies v Malej studenej doline pri Téryho chate
Autor: Michal Zajaček
V rámci spoločenského programu sa okrem turistiky vo Vysokých Tatrách a prehliadky observatórií uskutočnila na konci prvého konferenčného dňa aj konferenčná večera v priestoroch historického Kuszmannovho bazára v Tatranskej Lomnici. Ide o priestor z konca 19. storočia, kde Július Kuszmann zriadil obchod s rozličným tovarom. Dnes sa tu nachádza moderná reštaurácia a pekáreň. 

Účastníci odchádzali z Tatra Astro Summitu spokojní a s pocitom, že sa dozvedeli niečo nové o astronomických výsledkoch svojich kolegov. Okrem toho bol astronomický program doplnený o krásy jesenných Tatier. Už teraz sa všetci tešia na nasledujúci Tatra Astro Summit a prekvapivé výsledky, ktoré prinesie. 

Na záver by organizátori TAS chceli poďakovať za podporu Astronomickému ústavu Slovenskej akadémie vied ako hostiteľskej inštitúcii, Fyzikálnemu ústavu AV ČR, Ústavu teoretickej fyziky a astrofyziky Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity a Mendelovej univerzite v Brne. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Webová stránka konferencie



O autorovi

Michal Zajaček

Michal Zajaček

Michal Zajaček sa narodil 31. 12. 1988 v Malackách na Slovensku. Počas základnej a strednej školy sa venoval astronómii a astrofyzike amatérsky a zapájal sa do rôznych súťaží, najmä “Čo vieš o hviezdach?” a Astronomickej olympiády. V roku 2009 nastúpil na Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, kde ukončil v roku 2014 magisterské štúdium Astronómie a Astrofyziky. V tom istom roku nastúpil ako doktorand do Medzinárodnej školy Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom a v Bonne v Nemecku. Predmetom jeho výskumu je Galaktické centrum, procesy v galaktických jadrách, astrofyzika kompaktných objektov (najmä neutronových hviezd) a vo všeobecnosti dynamika a žiarivé procesy v rôznych astrofyzikálnych sústavách. Aktívne sa podielal aj na príprave pozorovacích plánov  na Very Large Telescope (VLT), rádioteleskop v Effelsbergu, Very Large Array (VLA) a Very Long Baseline Interferometry (VLBI).

Štítky: Tatra Astro Summit 2026, Tatra Astro Summit


42. vesmírný týden 2026

42. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 12. 10. do 18. 10. 2026. Dorůstající Měsíc se objeví na večerní obloze a v neděli 18. října nastane první čtvrt. Na ranní obloze Mars dokončuje průchod hvězdokupou M44 (Jesličky). Nedaleko je Jupiter. Saturn je po opozici vidět celou noc. Venuše a Merkur zůstávají objekty pro denní pozorování. Slunce je aktivní, 10. října zasáhl Zemi výron koronální hmoty a vyvolal silnou geomagnetickou bouři a polární záře byla slabě vidět i z Česka. Z ISS se vrátila posádka Crew-12 a jihokorejská raketa Nuri vynesla družice NEONSAT. Před 50 lety skončil neúspěchem let Sojuzu 23.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Sedm tváří zatmění

Titul Česká astrofotografie měsíce za srpen 2026 obdržel snímek Pavla Karase „Sedm tváří zatmění“   12. srpna tohoto roku přinesl nejen astronomům jeden z nejúžasnějších jevů, které nám příroda může připravit. Měsíc se na své dráze oblohou dostal na spojnici Země – Slunce a alespoň pro některé

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Mars a hvězdokupa Jesličky

Mars poblíž otevřené hvězdokupy M44 Jesličky v souhvězdí Raka.

Další informace »