Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 1. diel (získanie snímkov z archívu)

Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 1. diel (získanie snímkov z archívu)

Asteriod
Asteriod
Prezeraním archívnych CCD snímkov z databázy SkyMorph je možné objaviť nové, doteraz neevidované planétky. Na to, aby ste sa sami mohli presvedčiť o pravdivosti tohto tvrdenia, prikladám návod - krok za krokom - dúfam že dostatočne podrobne a zrozumiteľne.

Práca s archívom na prvý pohľad vyzerá veľmi zložito, ale na prvýkrát je zrejme všetko zložité...

Hľadanie v archíve môžeme rozdeliť do viacerých krokov:
  • získanie snímkov z archívu (1. diel)
  • identifikácia pohybujúcich sa objektov (2. diel)
  • hľadanie pozícií z ďaľších nocí (3. diel)
  • zaslanie pozorovaní do Minor Planet Center (4. diel)

Internetové adresy, ktoré sú potrebné k práci:

SkyMorph - archív snímok observatória NEAT
Astrometrica - softvér na astrometriu
ASTPLOT - zobrazí pozície asteroidov
Find Orb - program na výpočet dráhových elementov
MPEph - výpočet efemeríd asteroidov a komét
MPEC - aktuálne vydania cirkulára MPEC

Získanie snímkov z archívu

Archívne zábery na prezeranie získate jednoduchým skopírovaním z webovej stránky SkyMorph. Snímky môžete vyberať podľa dvoch kritérií - buď zadáte súradnice oblasti oblohy, ktorú chcete prezerať (Position/Time), prípadne zadáte konkrétnu planétku, či kométu (Moving Target).

01.gif

V prvom prípade program zoradí všetky snímky podľa zvolených súradníc a časového rozpätia, ktoré ste si zvolili z ponuky. Vyhľadávanie funguje aj v prípade, že zadáte len jeden údaj - pozíciu, alebo dátum. Časové rozpätie, ktoré môžete zadať je ozaj široké - od jednej sekundy až po jeden rok. Na obrázku je výsledok hľadania pre zvolenú rektascenziu a deklináciu a pre zadaný dátum v rozpätí 1 hodiny. Program našiel jediný triplet pre zadané údaje. Ak hľadáte snímky pre špecifickú lokalitu a dátum, použite tento spôsob.

02.gif

Pre náš účel je vhodnejšie vyberať snímky podľa druhého kritéria - pohybujúceho sa telesa (Moving Target). Do políčka Target zadáte ľubovolnú planétku - jej predbežné označenie alebo definitívne číslo a systém zobrazí všetky snímky, na ktorých by sa dané teleso malo nachádzať.

Vhodné snímky pre nové hľadanie zvyčajne vyberám z aktuálneho cirkulára MPEC, kde sú denne aktualizované najnovšie objavy asteroidov. Hlavnými kritériami výberu sú dlžka pozorovania planétky (arc) a jej absolútna hviezdna veľkosť (H). Čím dlhší je úsek pozorovania, tým presnejšie je spočítaná dráha telesa. Pri presnejších dráhových elementoch bude presnejšia i vyrátaná pozícia planétky v archíve SkyMorph. No a čím je daný objekt jasnejší, tým je reálnejšie, že bude viditeľný na archívnych záberoch.

Ak sa na prehľadávanom hviezdnom poli nachádza teleso, ktoré bolo len nedávno objavené (a teda v čase získania snímkov NEAT pred 7-8 rokmi nebolo identifikované), potom je pravdepodobné, že v jeho okolí môžu byť i ďaľšie dosiaľ nekatalogizované planétky. A práve takéto snímky v archíve vyberám na prehľadávanie! Keď ste si zvolili objekt na prezeranie, do kolónky Target vpíšte označenie objektu. V našom príklade som takto zvolil planétku 2009 BE175 (v skrátenej podobe K09BH5E). Spomedzi databáz vyznačíte vo formulári iba NEAT a odošlite požiadavku.

03.gif

Zo zoznamu, ktorý nám pre asteroid 2009 BE175 systém vrátil, vyberiete trojicu obrázkov na prezeranie. Kritériom je v prvom rade predpokladaná jasnosť objektu uvedená v stĺpci Mag. V našom príklade je jasnosť hľadaného objektu 20,2 mag. V závislosti od kvality seeingu v čase snímania na obrázkoch bývajú zachytené objekty zvyčajne do 20,5 mag., občas sa podarí na záberoch identifikovať i objekty okolo 21. magnitúdy!

Zvolené snímky na prezeranie vyznačíte v ľavom stlpci formulára. Potom v tabuľke Request parameters si zvolíte veľkosť požadovaného obrázku v políčku NEAT pixels. Na začiatok doporučujem veľkosť okolo 1000 pixelov. Ešte vyznačíte okienko Show singlets. Ostatné parametre v tejto tabuľke necháte prázdne a požiadavku odošlete kliknutím na Display images.

04.gif
05.gif

Následne sa požadované obrázky zobrazia vo Vašom počítači. Čim väčší rozmer snímkov zadáte, tým dlhšie bude trvať ich načítanie z archívu. Jednotlivé snímky uložte do svojho PC príkazom "Uložiť cieľ ako...". Typ obrázku je tzv. Astro Image, s koncovkou fits. Počítač ho automaticky uloží v tomto formáte, samozrejme za predpokladu, že nemáte prednastavený iný typ súboru.

06.gif

Převzato z www.skaw.sk.




Seriál

  1. Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 1. diel (získanie snímkov z archívu)
  2. Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 2. diel (identifikácia pohybujúcich sa objektov)
  3. Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 3. diel (hľadanie pozícií z ďaľších nocí)
  4. Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 4. diel (zaslanie pozorovaní do Minor Planet Center)


O autorovi

Stefan Kürti

Štefan Kürti (* 6. srpna 1960, Dunajská Streda, Slovensko) je amatérský slovenský astronom, který se věnuje především asteroidům. V rámci projektu FMO Spacewatch našel 3 blízkozemní planetky, prohledáváním archívních záběrů z palomarské observatoře identifikoval přes sto asteroidů a další objevil z noční oblohy přes dálkově ovládané teleskopy. Na jeho nárvh bylo pojmenováno několik planetek, jedna nese i jeho jméno. Spolupracuje s observatoří AGO v Modre (Slovensko) a též s Konkolyho observatoří na Piszkéstető Maďarsko).

Publikuje v časopise KOZMOS a svoje zkušenosti prezentuje na vlastní webové stránce www.skaw.sk. Na tomto portálu mj. představil české a slovenské objevitele komet; v současnu se věnuje seriálu rozhovorů, kde zpovídá úspěšné amatérské astronomy z celého světa.



22. vesmírný týden 2026

22. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 5. do 31. 5. 2026. Měsíc po první čtvrti dorůstá k úplňku. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a zdánlivě se přibližuje Jupiteru. Teoreticky by měl být večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Parádní zážitek přinesl testovací let IFT-12 Super Heavy Starship. Úspěšné byly i malé rakety, evropská Vega-C a Electron. Čína úspěšně vyslala další tříčlennou posádku na svou stanici Tiangong. Devadesátky se dožívá Jan Kolář, který komentoval přistání Apolla 11 na Měsíci. Je to i 60 let od prvního amerického měkkého přistání na Měsíci.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »