Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 4. diel (zaslanie pozorovaní do Minor Planet Center)

Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 4. diel (zaslanie pozorovaní do Minor Planet Center)

asteriod_2.jpg
Na to, aby MPC zaevidoval Vaše pozorovania do katalógu ako novú planétku, potrebujete zaslať pozície objektu minimálne z dvoch dní, ideálne sú dni tri. Tu sa myslí pozorovanie z troch rôznych dní a nie tri za sebou idúce dni, hoci aj také pozorovanie je dobré. Objekty nájdené len z dvoch nocí môžete síce tiež poslať, dokonca môžete získať predbežné katalógové číslo (designáciu) pre takýto objav. Ak sa však v archíve MPC špeciálny softvér nájde k novému objavu ďaľšie pozorovania od iného pozorovateľa a ten pozoroval dané teleso počas 3 nocí, kredit za objav stratíte a získa ho pozorovateľ s dlhším časovým obdobím...

Pozor na formát zasielaného e-mailu. Astrometrica Vám, za predpokladu správne uvedených identifikačných údajov v konfiguračnom súbore, tieto premietne i do spracovanej e-mailovej správy.

28.gif

Po odoslaní mailu do MPC, obratom obdržíte potvrdenie prijatia vašich údajov tzv. Acknowledgment, ktorý bude informovať koľko pozorovaní ste zaslali. Pre bezchybné zaslanie e-mailu si najprv dôkladne preštudujte rady Minor Planet Centra pre záujemcov o astrometriu, link uvádzam na konci návodu.

29.gif

Zvyčajne do 24 hodín obdržíte z MPC odpoveď s informáciou o zaslanom objekte. Ak sa jedná o nové teleso, dostanete správu Designation, kde sa uvádza predbežné označenie planétky. Tento mail oznamuje, že objekt ktorý som zaslal do MPC pod označením KRT118 dostalo predbežné pomenovanie K02QD5E(skrátená podoba), alebo v krajšej podobe 2002 QE135.

30.gif

Ak z MPC príde mail podobný tomuto, znamená to toľko, že ste našli predobjavové pozície známeho objektu... Znak ľavej zátvorky pred označením planétky označuje pozorovanie už evidovaného asteroidu.

31.gif

Pozorovania, ktoré som zaslal do MPC ako KRT090 boli pozície asteroidu 2002 TZ329. Jeho doterajšia dráha, bola taká nepresná, že na mapke ASTPLOT-u sa neukázala na pozícii, kde som ju v skutočnosti zmeral. V tomto prípade som len predĺžil pozorovací oblúk už objaveného telesa a spresnil jeho dráhové elementy.

V nasledujúcih dňoch sa informácia o objave vašej planétky publikuje v Daily Orbit Update(DOU) na internetovej stránke MPC. Uvádzaný príklad, teda asteroid 2002 QE135 je v DOU uvedený medzi novými jednoopozičnými objektami aj s elementami dráhy.

32.gif

Následne sa nový asteroid dopĺňa do katalógu planétok a vy si to môžete skontrolovať údaje o vašom objave na stránke Minor Planet & Comet Ephemeris Service.

Tu do okienka uvediete označenie planétky, o ktorej chcete získať informácie. Trocha nižšie zaznačíte voľbu MPC-8 line a ešte okienko Show residuals blocks, aby Vám okrem dráhových elementov ukázal všetky pozorovania objektu evidované v MPC.

33.gif

Po kliknutí na okienko Get ephemeris/HTML page Vám systém zobrazí požadované informácie. Týmto spôsobom môžete sledovať osud planétky ako pribúdajú nové pozorovania a ako sa spresňujú jej dráhové elementy.

34.gif

Tu sa v podstate končí proces samotného "objavu" a nastupuje obdobie následného pozorovania. Od identifikácie nového asteroidu až po jeho pomenovanie je dlhý proces trvajúci spravidla niekoľko rokov. Pre Vás ako objaviteľa, pokiaľ nemáte prístup k dostatočne výkonnému ďalekohľadu s veľkoplošnou CCD kamerou, týmto práca končí. Ďalšie pozorovania a spresňovanie dráhy planétky vykonajú už profesionáli. K pomenovaniu planétky je však ešte veľmi dlhá cesta.

Na začiatku som uviedol, že práca s archívom sa zdá komplikovaná, ak ste sa dopracovali až sem, zrejme budete mať i v tomto momente rovnaký názor. Keď si však jednotlivé kroky osvojíte, pôjde to celkom rýchlo! Minimálny čas, za ktorý sa mi podarilo nájsť novú planétku bol okolo polhodiny, zvyčajne to však trvá dlhšie. Niekedy sa nepodarí nájsť pozície z ďaľších nocí. Smola je v tom, že v archíve nie sú ďaľšie snímky, kde by sa planétka mohla nachádzať. Už by ste ju inak zrejme dokázali nájsť.... Nezostáva nič iné len takýto "skoro" objav odložiť ad acta a pokračovať v hľadaní ďaľšieho asteroidu.

Prehľadávanie archívnych snímkov je pre mňa zábavou a potešením, najmä keď pribúdajú nové planétky. Podobne je radosť sledovať ako pribúdajú k objaveným asteroidom nové pozorovania a spresňujú sa ich dráhy. No a každý mesiac je vzrušujúce čakať, či niektoré z planétok dostane definitívne poradové číslo...

Postup prezerania archívnych snímkov je opísaný v trocha inej forme v článku "Polovačka na asteroidy cez internet". Článok bol publikovaný v časopise KOZMOS č. 1/2007, str. 38-39.

Uvádzam to síce na záver tohto návodu, ale prv než sa pustíte s elánom do práce, mali by ste si ešte mali preštudovať stránku IAU venovanú astrometrii: "Guide to Minor Body Astrometry". No a tým, ktorým nerobí problém angličtina, možno pomôže i popis práce s archívom SkyMorph od holandského astronóma amatéra, Marca Langbroeka: "Guide to using SkyMorph".

Ak Vás pomerne zložitý postup práce neodradil a trúfate si sami vyskúšať "lov na planétky" rád Vám pomôžem. V prípade že počas hľadania sa dopracujete k problémom a neviete ako ďalej, kľudne ma kontaktujte, pokúsim sa poradiť --->>> tu! (e-mail stefan(at)skaw.sk)

Prajem dobrú zábavu pri práci a úspešný lov ...

Převzato z www.skaw.sk.




Seriál

  1. Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 1. diel (získanie snímkov z archívu)
  2. Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 2. diel (identifikácia pohybujúcich sa objektov)
  3. Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 3. diel (hľadanie pozícií z ďaľších nocí)
  4. Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 4. diel (zaslanie pozorovaní do Minor Planet Center)


O autorovi

Stefan Kürti

Štefan Kürti (* 6. srpna 1960, Dunajská Streda, Slovensko) je amatérský slovenský astronom, který se věnuje především asteroidům. V rámci projektu FMO Spacewatch našel 3 blízkozemní planetky, prohledáváním archívních záběrů z palomarské observatoře identifikoval přes sto asteroidů a další objevil z noční oblohy přes dálkově ovládané teleskopy. Na jeho nárvh bylo pojmenováno několik planetek, jedna nese i jeho jméno. Spolupracuje s observatoří AGO v Modre (Slovensko) a též s Konkolyho observatoří na Piszkéstető Maďarsko).

Publikuje v časopise KOZMOS a svoje zkušenosti prezentuje na vlastní webové stránce www.skaw.sk. Na tomto portálu mj. představil české a slovenské objevitele komet; v současnu se věnuje seriálu rozhovorů, kde zpovídá úspěšné amatérské astronomy z celého světa.



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »