Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 4. diel (zaslanie pozorovaní do Minor Planet Center)

Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 4. diel (zaslanie pozorovaní do Minor Planet Center)

asteriod_2.jpg
Na to, aby MPC zaevidoval Vaše pozorovania do katalógu ako novú planétku, potrebujete zaslať pozície objektu minimálne z dvoch dní, ideálne sú dni tri. Tu sa myslí pozorovanie z troch rôznych dní a nie tri za sebou idúce dni, hoci aj také pozorovanie je dobré. Objekty nájdené len z dvoch nocí môžete síce tiež poslať, dokonca môžete získať predbežné katalógové číslo (designáciu) pre takýto objav. Ak sa však v archíve MPC špeciálny softvér nájde k novému objavu ďaľšie pozorovania od iného pozorovateľa a ten pozoroval dané teleso počas 3 nocí, kredit za objav stratíte a získa ho pozorovateľ s dlhším časovým obdobím...

Pozor na formát zasielaného e-mailu. Astrometrica Vám, za predpokladu správne uvedených identifikačných údajov v konfiguračnom súbore, tieto premietne i do spracovanej e-mailovej správy.

28.gif

Po odoslaní mailu do MPC, obratom obdržíte potvrdenie prijatia vašich údajov tzv. Acknowledgment, ktorý bude informovať koľko pozorovaní ste zaslali. Pre bezchybné zaslanie e-mailu si najprv dôkladne preštudujte rady Minor Planet Centra pre záujemcov o astrometriu, link uvádzam na konci návodu.

29.gif

Zvyčajne do 24 hodín obdržíte z MPC odpoveď s informáciou o zaslanom objekte. Ak sa jedná o nové teleso, dostanete správu Designation, kde sa uvádza predbežné označenie planétky. Tento mail oznamuje, že objekt ktorý som zaslal do MPC pod označením KRT118 dostalo predbežné pomenovanie K02QD5E(skrátená podoba), alebo v krajšej podobe 2002 QE135.

30.gif

Ak z MPC príde mail podobný tomuto, znamená to toľko, že ste našli predobjavové pozície známeho objektu... Znak ľavej zátvorky pred označením planétky označuje pozorovanie už evidovaného asteroidu.

31.gif

Pozorovania, ktoré som zaslal do MPC ako KRT090 boli pozície asteroidu 2002 TZ329. Jeho doterajšia dráha, bola taká nepresná, že na mapke ASTPLOT-u sa neukázala na pozícii, kde som ju v skutočnosti zmeral. V tomto prípade som len predĺžil pozorovací oblúk už objaveného telesa a spresnil jeho dráhové elementy.

V nasledujúcih dňoch sa informácia o objave vašej planétky publikuje v Daily Orbit Update(DOU) na internetovej stránke MPC. Uvádzaný príklad, teda asteroid 2002 QE135 je v DOU uvedený medzi novými jednoopozičnými objektami aj s elementami dráhy.

32.gif

Následne sa nový asteroid dopĺňa do katalógu planétok a vy si to môžete skontrolovať údaje o vašom objave na stránke Minor Planet & Comet Ephemeris Service.

Tu do okienka uvediete označenie planétky, o ktorej chcete získať informácie. Trocha nižšie zaznačíte voľbu MPC-8 line a ešte okienko Show residuals blocks, aby Vám okrem dráhových elementov ukázal všetky pozorovania objektu evidované v MPC.

33.gif

Po kliknutí na okienko Get ephemeris/HTML page Vám systém zobrazí požadované informácie. Týmto spôsobom môžete sledovať osud planétky ako pribúdajú nové pozorovania a ako sa spresňujú jej dráhové elementy.

34.gif

Tu sa v podstate končí proces samotného "objavu" a nastupuje obdobie následného pozorovania. Od identifikácie nového asteroidu až po jeho pomenovanie je dlhý proces trvajúci spravidla niekoľko rokov. Pre Vás ako objaviteľa, pokiaľ nemáte prístup k dostatočne výkonnému ďalekohľadu s veľkoplošnou CCD kamerou, týmto práca končí. Ďalšie pozorovania a spresňovanie dráhy planétky vykonajú už profesionáli. K pomenovaniu planétky je však ešte veľmi dlhá cesta.

Na začiatku som uviedol, že práca s archívom sa zdá komplikovaná, ak ste sa dopracovali až sem, zrejme budete mať i v tomto momente rovnaký názor. Keď si však jednotlivé kroky osvojíte, pôjde to celkom rýchlo! Minimálny čas, za ktorý sa mi podarilo nájsť novú planétku bol okolo polhodiny, zvyčajne to však trvá dlhšie. Niekedy sa nepodarí nájsť pozície z ďaľších nocí. Smola je v tom, že v archíve nie sú ďaľšie snímky, kde by sa planétka mohla nachádzať. Už by ste ju inak zrejme dokázali nájsť.... Nezostáva nič iné len takýto "skoro" objav odložiť ad acta a pokračovať v hľadaní ďaľšieho asteroidu.

Prehľadávanie archívnych snímkov je pre mňa zábavou a potešením, najmä keď pribúdajú nové planétky. Podobne je radosť sledovať ako pribúdajú k objaveným asteroidom nové pozorovania a spresňujú sa ich dráhy. No a každý mesiac je vzrušujúce čakať, či niektoré z planétok dostane definitívne poradové číslo...

Postup prezerania archívnych snímkov je opísaný v trocha inej forme v článku "Polovačka na asteroidy cez internet". Článok bol publikovaný v časopise KOZMOS č. 1/2007, str. 38-39.

Uvádzam to síce na záver tohto návodu, ale prv než sa pustíte s elánom do práce, mali by ste si ešte mali preštudovať stránku IAU venovanú astrometrii: "Guide to Minor Body Astrometry". No a tým, ktorým nerobí problém angličtina, možno pomôže i popis práce s archívom SkyMorph od holandského astronóma amatéra, Marca Langbroeka: "Guide to using SkyMorph".

Ak Vás pomerne zložitý postup práce neodradil a trúfate si sami vyskúšať "lov na planétky" rád Vám pomôžem. V prípade že počas hľadania sa dopracujete k problémom a neviete ako ďalej, kľudne ma kontaktujte, pokúsim sa poradiť --->>> tu! (e-mail stefan(at)skaw.sk)

Prajem dobrú zábavu pri práci a úspešný lov ...

Převzato z www.skaw.sk.




Seriál

  1. Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 1. diel (získanie snímkov z archívu)
  2. Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 2. diel (identifikácia pohybujúcich sa objektov)
  3. Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 3. diel (hľadanie pozícií z ďaľších nocí)
  4. Ako objaviť novú planétku v archíve SkyMorph - 4. diel (zaslanie pozorovaní do Minor Planet Center)


O autorovi

Stefan Kürti

Štefan Kürti (* 6. srpna 1960, Dunajská Streda, Slovensko) je amatérský slovenský astronom, který se věnuje především asteroidům. V rámci projektu FMO Spacewatch našel 3 blízkozemní planetky, prohledáváním archívních záběrů z palomarské observatoře identifikoval přes sto asteroidů a další objevil z noční oblohy přes dálkově ovládané teleskopy. Na jeho nárvh bylo pojmenováno několik planetek, jedna nese i jeho jméno. Spolupracuje s observatoří AGO v Modre (Slovensko) a též s Konkolyho observatoří na Piszkéstető Maďarsko).

Publikuje v časopise KOZMOS a svoje zkušenosti prezentuje na vlastní webové stránce www.skaw.sk. Na tomto portálu mj. představil české a slovenské objevitele komet; v současnu se věnuje seriálu rozhovorů, kde zpovídá úspěšné amatérské astronomy z celého světa.



23. vesmírný týden 2026

23. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 6. do 7. 6. 2026. Měsíc po úplňku mění fázi k poslední čtvrti. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a nyní se velmi nápadně blíží trochu slabšímu Jupiteru. Hodně blízko budou už v neděli 7. 6. Nízko už je večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Možná se objeví první noční svítící oblaka (NLC). V kosmonautice nejvíce, byť negativně, zaujala exploze rakety New Glenn během příprav k misi NG-4. Před 60 lety pokračoval intenzivně program Gemini a před 15 lety dolétal raketoplán Endeavour.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »