Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Japonsko sa stalo piatym štátom, ktorý úspešne pristál na Mesiaci

Japonsko sa stalo piatym štátom, ktorý úspešne pristál na Mesiaci

SLIM přistál na Měsíci úspěšně, ale vzhůru nohama. Snímek pořídilo malé vozítko LEV-2, kulovitá hračka s kamerkou zvaná Sora-Q.
Autor: JAXA

V piatok 19. 1. sa odohrala na povrchu nášho najbližšieho vesmírneho suseda jedna veľmi zaujímavá udalosť. V 16:20 SEČ na ňom pristála japonská sonda SLIM (Smart Lander for Investigating Moon). Jedná sa o misiu Japonskej vesmírnej agentúry (JAXA), ktorá letela na palube rakety H-IIA spolu s teleskopom XRISM. Ako už z názvu sondy vyplýva, úlohou bolo veľmi presné pristátie v pristávacej oblasti veľkej 100 metrov. Na vzdialenosť Zem-Mesiac je to nevídaná presnosť. Presné pristátia na mesačnom povrchu budú v budúcnosti pre pilotované vesmírne misie nevyhnutné.

Lander SLIM má so sebou aj dvoch malých pomocníkov. Jedná sa o malé moduly so skratkami LEV-1 a LEV-2 (SORA-Q). LEV-1 je hopsací lander s trojicou vedeckých prístrojov a s možnosťou komunikovať priamo so Zemou. SORA-Q už zažil svoj druhý let na Mesiac. Prvýkrát letel vlani na palube japonskej sondy Hakuto-R, ale tá sa roztrieštila o mesačné hory. SORA-Q je maličká gulička o hmotnosti iba 250 gramov, ktorá je vybavená dvojicou kamier.

Počas poslednej fáze klesania došlo k poklesu ťahu v hlavných motoroch. Na navigačnej snímke vytvorenej 2 sekundy neskôr je vidno, ako tryska jedného z dvoch hlavných motorov a ďalšie časti sa odlomili od landeru. Tým pádom pracoval iba jeden motor a to malo za následok zlú orientáciu SLIM voči Slnku po dosadnutí na povrch (je otočená o 90° oproti zamýšľanej pozícii). Na fotovoltaické panely nedopadalo slnečné žiarenie potrebné na elektrickú energiu. Na to, aby na panely dopadali slnečné lúče, sme si museli počkať pár dní, kým sa Slnko dostalo nad západný horizont Mesiaca.

Sonda bola v hibernačnom stave a podarilo jej sa zobudiť 29. januára. Jedná sa o mimoriadny úspech, pretože Japonsko sa pripojilo do elitnej skupiny štátov, ktoré mäkko pristáli na našom susedovi. SLIM napriek tomu pristál iba 55 metrov východne od zamýšľaných súradníc, čím si splnil hlavý cieľ misie. SLIM sa definitívne odmlčí po západe Slnka niekedy po 1. februári 2024.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] JAXA (global)
[2] Kosmonautix.cz



Štítky: JAXA, Měsíc, SLIM


19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »