Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Nadoblačné blesky pozorované, nie len v optickej časti spektra, ale aj na rádiových vlnách

Nadoblačné blesky pozorované, nie len v optickej časti spektra, ale aj na rádiových vlnách

Sicilijská mince z 344-336 př.n.l. ukazuje boha Dia a blesky na zadní straně

Elfovia, Sprity, Trollovia… ako začať? Toto je len niekoľko pomenovaní nadoblačných bleskov, ktorých spoločný akronym je TLE ( Transient Luminous Event ), teda prechodné svetelné udalosti. Opticky boli zaznamenané až v roku 1989 z univerzity v Minnesote, vďaka pokročilej CCD video technike. Niet ale pochýb, že boli pozorované už v dávnych dobách a videli ich, aj keď len na krátky okamih aj naši predkovia no bez riadnej foto alebo video dokumentácie zostávali TLE tajomnými a teoretickými javmi, o ktorých sa len opatrne hovorilo. Otáznik zostáva aj pri pohľade na zadnú stranu medených mincí. Ako sa im podarilo vyraziť ich podobu už niekedy v rokoch 350 až 200 pred naším letopočtom si môžeme zatiaľ len myslieť, no ich vizuálna podoba sa určite zhoduje, už dnes zdokumentovanými TLE

Ako prvý sa o šípkach svetla vystupujúcich nad mraky zmieňuje roku 1886 (MacKenzie a Toynbee), 1903 (Everett) videl nad oblačnosťou svetelné stopy do výšky 15°, 1937 (Malan) pozoroval nad mrakmi málo jasné a dlhé úkazy načervenalého zafarbenia a 1951 (Wood) videl nad búrkou útvary podobné obráteným koreňom stromov.

(Vlevo): Obrázek blesků na zadní straně mince 8 lir ze Syracus na Sicílii (214-212 př.n.l.). (Vpravo): Červení skřítci nad bouří v Kansasu 10. 8. 2000. © Walter Lyons, FMA Research, Fort Collins, Colorado, United States of America/NASA
(Vlevo): Obrázek blesků na zadní straně mince 8 lir ze Syracus na Sicílii (214-212 př.n.l.). (Vpravo): Červení skřítci nad bouří v Kansasu 10. 8. 2000. © Walter Lyons, FMA Research, Fort Collins, Colorado, United States of America/NASA

Ale poďme späť do súčasnosti, teda aspoň do roku 1989, kedy boli TLE prvý krát, opticky zaznamenané. Samotnú búrku a blesky, ktoré smerujú z mračien smerom k zemi videl určite každý z nás. Málo koho by ale napadlo, že by sa niečo podobne mohlo, v tom istom okamihu diať aj opačným smerom, teda že by z búrkového mračna, smerom do stratosféry alebo až na hranicu ionosféry vychádzali nejaké nadoblačné blesky. Áno, teraz už to vieme, že sa to tak deje a že stačí počas noci pozorovať, niekoľko sto kilometrov vzdialenú búrku a samozrejme, mať dobré prístrojové vybavenie.

Grafický popis týchto udalostí je na níže uvedeném obrázku, kde vidíme práve prebiehajúcu búrkovú činnosť v  troposfére, z ktorej smerom k zemi smerujú blesky. Do stratosféry, mezosféry sú emitovane, pár milisekúnd trvajúce elektrické výboje vo vysokej atmosfére Jety, Sprajty, Trollovia a úplne na vrchu dokonca až na hranici ionosféry, teda až vo výške 90 km, Halo a Elf!

Různé typy nadoblačných blesků Autor: ESA
Různé typy nadoblačných blesků
Autor: ESA

Na pozorovanie a zaznamenávanie TLE boli po celom svete a aj na Slovensku, vybudovane vedecké pracoviska no a ich fotografovaniu a video dokumentácii sa venujú aj lovci bleskov, ako o nich píšu médiá. Jedným z nich je aj Martin Popek z Nýdku, Česká republika. Tejto záľube sa už venuje od roku 2011 a ako pracovník Ústavu Fyziky Atmosféry AVČR od roku 2016, a zo stoviek vzdialených búrok má nafotografovaných 1400 nadoblačných bleskov. No a práve jemu sa podarilo niečo výnimočné. Podmienky pre pozorovanie nadoblačných bleskov  ešte neboli ideálne a aj tak, sa mu už na začiatku apríla podarilo vyfotografovať vzácny nadoblačný blesk typu Elf.

Blesk typu elf fotografovaný z Nýdku nad vzdálenou bouří na západě Autor: Martin Popek
Blesk typu elf fotografovaný z Nýdku nad vzdálenou bouří na západě
Autor: Martin Popek

Systém kamer Watec 902H2 a Watec 910HX na pozorování TLE Autor: Martin Popek
Systém kamer Watec 902H2 a Watec 910HX na pozorování TLE
Autor: Martin Popek

Vedecká hodnota pozorovania nadoblačných bleskov sa zvyšuje, buď počtom pozorovateľov  alebo zariadení, ktoré tieto udalosti vidia, v tom istom čase ale na iných vlnových dĺžkach. Takto to bolo aj v čase búrky, ktorá vyprodukovala tento výnimočný ale aj ďalšie nadoblačné blesky. Jedno také zariadenie má v prevádzke aj SOSA (Slovak Organisation for Space Activities). SID monitor Rudy BASE v Bojniciach a ďalšie, ešte sofistikovanejšie, pripravené na štart. Bude to hlavný vedecký experiment prvej slovenskej družice skCUBE, ktorého ciel je pozorovať a zaznamenávať rádiové vlny veľmi nízkych frekvencií 3kHz až 30kHz, na nízkej orbite, ktorých zdrojom sú okrem iného aj nadoblačné blesky.

Cievka VLF experimentu prvej slovenskej družice skCUBE Autor: Rudolf Slošiar (SOSA-Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity)
Cievka VLF experimentu prvej slovenskej družice skCUBE
Autor: Rudolf Slošiar (SOSA-Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity)

SID monitor je nepriama metóda na pozorovanie a monitorovanie náhlych ionosférických porúch a jej  názov je  SID monitoring (Sudden Ionospherics Disturbance). Metóda univerzity Stanford, pôvodne navrhnutá na pozorovanie slnečných vzplanutí počas dňa a v čase prítomnosti D vrstvy ionosféry.

Smyčková anténa Autor: Rudolf Slošiar
Smyčková anténa
Autor: Rudolf Slošiar

SID monitor Autor: Rudolf Slošiar
SID monitor
Autor: Rudolf Slošiar

SID monitor, jednoduchý SDR prijímač, ktorý zaznamenáva intenzitu odrazených rádiových vĺn VLF na vybraných frekvenciách v rozsahu od 14 kHz do 50 kHz, po dobu 24 hodín. V noci, v čase neprítomnosti D vrstvy ionosféry, sú rádiové vlny VLF odrážané od vyšších vrstiev ionosféry E a F.

Na obrázku níže je ukážka ako pozorovanie zo dňa 2. Apríla 2017 prebiehalo a počas ktorého bol zaznamenaný vzácny nadoblačný blesk dvomi rozdielnymi metódami. Rádiový záznam SID monitora Rudy BASE v Bojniciach. Prijímač naladený na frekvenciu 23.4kHz, čo je vysielač VLF DHO38 Rhauderfehn, Nemecko,  búrka nad juhozápadným Českom a optické referencie spritov, s presným časovým údajom a polohou od pozorovateľa Martin Popek, Nýdek, severovýchod Čiech. Pokiaľ je vzdialená búrka v  mieste odrazu rádiových vĺn vysielača od ionosféry alebo v jeho blízkosti, v zázname SID monitora je možne, prechodné svetelné udalosti identifikovať.

Pohled na mapu bleskové aktivity s vyznačením směru pohledu kamer v Nýdku
Pohled na mapu bleskové aktivity s vyznačením směru pohledu kamer v Nýdku

Spojnice vysílač - přijímač SID monitoru Autor: Rudolf Slošiar
Spojnice vysílač - přijímač SID monitoru
Autor: Rudolf Slošiar

Optické záznamy Martina Popka, Nýdek, s přesnou časovou a poziční informací Autor: Martin Popek
Optické záznamy Martina Popka, Nýdek, s přesnou časovou a poziční informací
Autor: Martin Popek

Optické záznamy Martina Popka, Nýdek, s přesnou časovou a poziční informací Autor: Martin Popek
Optické záznamy Martina Popka, Nýdek, s přesnou časovou a poziční informací
Autor: Martin Popek

Rádiový záznam SID monitoru, intenzity rádiových vln vzdáleného vysílače VLF 23,4 kHz DHO38 Rhauderfehn, Německo. s popisem a označením času jednotlivých událostí Autor: Rudolf Slošiar
Rádiový záznam SID monitoru, intenzity rádiových vln vzdáleného vysílače VLF 23,4 kHz DHO38 Rhauderfehn, Německo. s popisem a označením času jednotlivých událostí
Autor: Rudolf Slošiar

Rádiový záznam SID monitora, intenzity rádiových vĺn vzdialeného vysielača VLF  23,4 kHz DHO38 Rhauderfehn, Nemecko.  s popisom a označením časov jednotlivých udalostí je na posledním obrázku.

Souhrn všech zaznamenaných jevů Autor: Rudolf Slošiar a Martin Popek
Souhrn všech zaznamenaných jevů
Autor: Rudolf Slošiar a Martin Popek

 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Hvezdaren.sk
[2] La.climatologie.free.fr

Převzato: Kozmonautika.sk



O autorovi

Štítky: Elfové, Červení skřítci, SID, TLE (Popek), Nadoblačné blesky


36. vesmírný týden 2025

36. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 9. do 7. 9. 2025. Měsíc bude v neděli v úplňku a 7. 9. nastane úplné zatmění Měsíce. Planety se dají pozorovat na ranní obloze, Saturn už celou noc. Slunce je aktivní a nastala erupce, po které nelze vyloučit slabší polární záři. Nejsilnější nosič současnosti Super Heavy úspěšně vynesl loď Starship, která následně úspěšně přečkala ohnivé peklo a dosedla na plánovaném místě v oceánu.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Temná mlhovina Barnard 150

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2025 obdržel snímek „Temná mlhovina Barnard 150“, jehož autorem je astrofotograf Václav Kubeš       Dávno, opravdu dávno již tomu. Někdy v době, kdy do Evropy začali pronikat Slované a začala se formovat Velkomoravská říše, v době, kdy Frankové

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC7293 Helix

The “Snail,” or NGC 7293—the Helix Nebula—is the nearest and also the brightest planetary nebula, located in the constellation Aquarius. It ranks among the best-known planetary nebulae. The Snail Nebula is approximately 650 light-years from Earth. It formed about 25,000 years ago and is expanding at a velocity of 24 km/s. Thanks to its brightness of magnitude 7.3 and an apparent diameter of roughly 15 arcminutes, it is easy to observe with a telescope (or binoculars). It is also a very rewarding target for amateur observations. It is our nearest and, despite the NGC designation, the brightest planetary nebula in the sky. It is also the most extensive nebula in the sky, which is actually a drawback: despite its high total magnitude, its surface brightness is low. For this reason it was not discovered by Herschel and does not appear in Messier’s catalogue. Its true diameter is about 1.5 light-years, and it formed about 25,000 years ago when the progenitor star shed the outer layers of its atmosphere. The stellar core has become a white dwarf with a surface temperature of 130,000 °C and an apparent magnitude of 13.3. Owing to its high temperature, its radiation is predominantly ultraviolet and it can be seen only with a large telescope. The white dwarf illuminates its ejected envelopes—the nebula itself—which is expanding at 24 km/s. Once, this nebula was a star similar to our Sun—the view into the Helix Nebula reveals our very distant future. Within this nebula, as in many others, there are peculiar structures called cometary knots. They were first observed in 1996 in the Helix Nebula. They resemble comets in appearance but are incomparably larger: their heads alone reach twice the size of the Solar System, and their tails, pointing radially away from the central star, are up to 100 times the Solar System’s diameter. They expand at 10 km/s. Although they have nothing to do with real comets, part of their material may have originated in the progenitor star’s Oort cloud, which evaporated in the final stage of its evolution. These remarkable structures likely arose when a later, hotter shell ejected by the star ploughed into an earlier, cooler shell. The collision fragmented the shells into pieces, creating comet-like forms. It is possible that dust particles within the cometary knots gradually stick together to form compact icy bodies similar to Pluto. Equipment: SkyWatcher NEQ6 Pro, GSO Newtonian astrograph 200/800 (200/600 f/3), Starizona Nexus 0.75× coma corrector, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBSHO filters, Gemini EAF focuser, guiding via TS off-axis guider + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automated backyard observatory with my own OCS (Observatory Control System). Software: NINA, Astro Pixel Processor, GraXpert, PixInsight, Adobe Photoshop Lights: 48×180 s R, 43×180 s G, 49×180 s B, 76×120 s L, 153×360 s H-alpha, 24×900 s OIII; master bias, flats, master darks, master dark flats Gain 150, Offset 300. July 24 to August 30, 2025 Belá nad Cirochou, northeastern Slovakia, Bortle 4

Další informace »