Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Nadoblačné blesky pozorované, nie len v optickej časti spektra, ale aj na rádiových vlnách

Nadoblačné blesky pozorované, nie len v optickej časti spektra, ale aj na rádiových vlnách

Sicilijská mince z 344-336 př.n.l. ukazuje boha Dia a blesky na zadní straně

Elfovia, Sprity, Trollovia… ako začať? Toto je len niekoľko pomenovaní nadoblačných bleskov, ktorých spoločný akronym je TLE ( Transient Luminous Event ), teda prechodné svetelné udalosti. Opticky boli zaznamenané až v roku 1989 z univerzity v Minnesote, vďaka pokročilej CCD video technike. Niet ale pochýb, že boli pozorované už v dávnych dobách a videli ich, aj keď len na krátky okamih aj naši predkovia no bez riadnej foto alebo video dokumentácie zostávali TLE tajomnými a teoretickými javmi, o ktorých sa len opatrne hovorilo. Otáznik zostáva aj pri pohľade na zadnú stranu medených mincí. Ako sa im podarilo vyraziť ich podobu už niekedy v rokoch 350 až 200 pred naším letopočtom si môžeme zatiaľ len myslieť, no ich vizuálna podoba sa určite zhoduje, už dnes zdokumentovanými TLE

Ako prvý sa o šípkach svetla vystupujúcich nad mraky zmieňuje roku 1886 (MacKenzie a Toynbee), 1903 (Everett) videl nad oblačnosťou svetelné stopy do výšky 15°, 1937 (Malan) pozoroval nad mrakmi málo jasné a dlhé úkazy načervenalého zafarbenia a 1951 (Wood) videl nad búrkou útvary podobné obráteným koreňom stromov.

(Vlevo): Obrázek blesků na zadní straně mince 8 lir ze Syracus na Sicílii (214-212 př.n.l.). (Vpravo): Červení skřítci nad bouří v Kansasu 10. 8. 2000. © Walter Lyons, FMA Research, Fort Collins, Colorado, United States of America/NASA
(Vlevo): Obrázek blesků na zadní straně mince 8 lir ze Syracus na Sicílii (214-212 př.n.l.). (Vpravo): Červení skřítci nad bouří v Kansasu 10. 8. 2000. © Walter Lyons, FMA Research, Fort Collins, Colorado, United States of America/NASA

Ale poďme späť do súčasnosti, teda aspoň do roku 1989, kedy boli TLE prvý krát, opticky zaznamenané. Samotnú búrku a blesky, ktoré smerujú z mračien smerom k zemi videl určite každý z nás. Málo koho by ale napadlo, že by sa niečo podobne mohlo, v tom istom okamihu diať aj opačným smerom, teda že by z búrkového mračna, smerom do stratosféry alebo až na hranicu ionosféry vychádzali nejaké nadoblačné blesky. Áno, teraz už to vieme, že sa to tak deje a že stačí počas noci pozorovať, niekoľko sto kilometrov vzdialenú búrku a samozrejme, mať dobré prístrojové vybavenie.

Grafický popis týchto udalostí je na níže uvedeném obrázku, kde vidíme práve prebiehajúcu búrkovú činnosť v  troposfére, z ktorej smerom k zemi smerujú blesky. Do stratosféry, mezosféry sú emitovane, pár milisekúnd trvajúce elektrické výboje vo vysokej atmosfére Jety, Sprajty, Trollovia a úplne na vrchu dokonca až na hranici ionosféry, teda až vo výške 90 km, Halo a Elf!

Různé typy nadoblačných blesků Autor: ESA
Různé typy nadoblačných blesků
Autor: ESA

Na pozorovanie a zaznamenávanie TLE boli po celom svete a aj na Slovensku, vybudovane vedecké pracoviska no a ich fotografovaniu a video dokumentácii sa venujú aj lovci bleskov, ako o nich píšu médiá. Jedným z nich je aj Martin Popek z Nýdku, Česká republika. Tejto záľube sa už venuje od roku 2011 a ako pracovník Ústavu Fyziky Atmosféry AVČR od roku 2016, a zo stoviek vzdialených búrok má nafotografovaných 1400 nadoblačných bleskov. No a práve jemu sa podarilo niečo výnimočné. Podmienky pre pozorovanie nadoblačných bleskov  ešte neboli ideálne a aj tak, sa mu už na začiatku apríla podarilo vyfotografovať vzácny nadoblačný blesk typu Elf.

Blesk typu elf fotografovaný z Nýdku nad vzdálenou bouří na západě Autor: Martin Popek
Blesk typu elf fotografovaný z Nýdku nad vzdálenou bouří na západě
Autor: Martin Popek

Systém kamer Watec 902H2 a Watec 910HX na pozorování TLE Autor: Martin Popek
Systém kamer Watec 902H2 a Watec 910HX na pozorování TLE
Autor: Martin Popek

Vedecká hodnota pozorovania nadoblačných bleskov sa zvyšuje, buď počtom pozorovateľov  alebo zariadení, ktoré tieto udalosti vidia, v tom istom čase ale na iných vlnových dĺžkach. Takto to bolo aj v čase búrky, ktorá vyprodukovala tento výnimočný ale aj ďalšie nadoblačné blesky. Jedno také zariadenie má v prevádzke aj SOSA (Slovak Organisation for Space Activities). SID monitor Rudy BASE v Bojniciach a ďalšie, ešte sofistikovanejšie, pripravené na štart. Bude to hlavný vedecký experiment prvej slovenskej družice skCUBE, ktorého ciel je pozorovať a zaznamenávať rádiové vlny veľmi nízkych frekvencií 3kHz až 30kHz, na nízkej orbite, ktorých zdrojom sú okrem iného aj nadoblačné blesky.

Cievka VLF experimentu prvej slovenskej družice skCUBE Autor: Rudolf Slošiar (SOSA-Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity)
Cievka VLF experimentu prvej slovenskej družice skCUBE
Autor: Rudolf Slošiar (SOSA-Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity)

SID monitor je nepriama metóda na pozorovanie a monitorovanie náhlych ionosférických porúch a jej  názov je  SID monitoring (Sudden Ionospherics Disturbance). Metóda univerzity Stanford, pôvodne navrhnutá na pozorovanie slnečných vzplanutí počas dňa a v čase prítomnosti D vrstvy ionosféry.

Smyčková anténa Autor: Rudolf Slošiar
Smyčková anténa
Autor: Rudolf Slošiar

SID monitor Autor: Rudolf Slošiar
SID monitor
Autor: Rudolf Slošiar

SID monitor, jednoduchý SDR prijímač, ktorý zaznamenáva intenzitu odrazených rádiových vĺn VLF na vybraných frekvenciách v rozsahu od 14 kHz do 50 kHz, po dobu 24 hodín. V noci, v čase neprítomnosti D vrstvy ionosféry, sú rádiové vlny VLF odrážané od vyšších vrstiev ionosféry E a F.

Na obrázku níže je ukážka ako pozorovanie zo dňa 2. Apríla 2017 prebiehalo a počas ktorého bol zaznamenaný vzácny nadoblačný blesk dvomi rozdielnymi metódami. Rádiový záznam SID monitora Rudy BASE v Bojniciach. Prijímač naladený na frekvenciu 23.4kHz, čo je vysielač VLF DHO38 Rhauderfehn, Nemecko,  búrka nad juhozápadným Českom a optické referencie spritov, s presným časovým údajom a polohou od pozorovateľa Martin Popek, Nýdek, severovýchod Čiech. Pokiaľ je vzdialená búrka v  mieste odrazu rádiových vĺn vysielača od ionosféry alebo v jeho blízkosti, v zázname SID monitora je možne, prechodné svetelné udalosti identifikovať.

Pohled na mapu bleskové aktivity s vyznačením směru pohledu kamer v Nýdku
Pohled na mapu bleskové aktivity s vyznačením směru pohledu kamer v Nýdku

Spojnice vysílač - přijímač SID monitoru Autor: Rudolf Slošiar
Spojnice vysílač - přijímač SID monitoru
Autor: Rudolf Slošiar

Optické záznamy Martina Popka, Nýdek, s přesnou časovou a poziční informací Autor: Martin Popek
Optické záznamy Martina Popka, Nýdek, s přesnou časovou a poziční informací
Autor: Martin Popek

Optické záznamy Martina Popka, Nýdek, s přesnou časovou a poziční informací Autor: Martin Popek
Optické záznamy Martina Popka, Nýdek, s přesnou časovou a poziční informací
Autor: Martin Popek

Rádiový záznam SID monitoru, intenzity rádiových vln vzdáleného vysílače VLF 23,4 kHz DHO38 Rhauderfehn, Německo. s popisem a označením času jednotlivých událostí Autor: Rudolf Slošiar
Rádiový záznam SID monitoru, intenzity rádiových vln vzdáleného vysílače VLF 23,4 kHz DHO38 Rhauderfehn, Německo. s popisem a označením času jednotlivých událostí
Autor: Rudolf Slošiar

Rádiový záznam SID monitora, intenzity rádiových vĺn vzdialeného vysielača VLF  23,4 kHz DHO38 Rhauderfehn, Nemecko.  s popisom a označením časov jednotlivých udalostí je na posledním obrázku.

Souhrn všech zaznamenaných jevů Autor: Rudolf Slošiar a Martin Popek
Souhrn všech zaznamenaných jevů
Autor: Rudolf Slošiar a Martin Popek

 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Hvezdaren.sk
[2] La.climatologie.free.fr

Převzato: Kozmonautika.sk



O autorovi

Štítky: Elfové, Červení skřítci, SID, TLE (Popek), Nadoblačné blesky


22. vesmírný týden 2026

22. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 5. do 31. 5. 2026. Měsíc po první čtvrti dorůstá k úplňku. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a zdánlivě se přibližuje Jupiteru. Teoreticky by měl být večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Parádní zážitek přinesl testovací let IFT-12 Super Heavy Starship. Úspěšné byly i malé rakety, evropská Vega-C a Electron. Čína úspěšně vyslala další tříčlennou posádku na svou stanici Tiangong. Devadesátky se dožívá Jan Kolář, který komentoval přistání Apolla 11 na Měsíci. Je to i 60 let od prvního amerického měkkého přistání na Měsíci.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »