Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Prichádza kométa Lulin

Prichádza kométa Lulin

Kométa Lulin
Kométa Lulin
Nedávno (14.1.2009) prešla perihéliom kométa Lulin, ktorá sa v súčasnosti nezadržateľne blíži k Zemi. Kométa bola objavená ázijskými astronómami v júli 2007 v rámci projektu Lulin Sky Survey, ktorého úlohou je vyhľadávanie malých telies Slnečnej sústavy, zvlášť tých, ktoré by sa mohli zraziť so Zemou.

Kométu objavil Quanzhi Ye z Číny na snímkach získaných astronómom Chi-Sheng Lin z Tchajwanu na Lu-lin Observatory. Kométa dostala predbežné označenie C/ 2007 N3. Kométa Lulin je zaujímavá najmä svojou dráhou, pretože sa na oblohe pohybuje opačným smerom ako planéty. Jej zdanlivá rýchlosť bude, v čase keď sa bude nachádzať pri Zemi najbližšie, veľmi veľká a dosiahne až 5° za deň. Pokiaľ ju teda budete pozorovať triedrom alebo malým ďalekohľadom, veľmi jasne uvidíte jej pohyb medzi hviezdami. Lenže to ešte nie je všetko, dráha kométy je parabolického tvaru, čo znamená, že kométa sa už k Slnku pravdepodobne nevráti a je celkom možné, že vo vnútorných častiach Slnečnej sústavy je po prvý raz.

Kométa Lulin
Kométa Lulin


Snímka kométy Lulin na ktorej je viditeľný chvost a aj protichvost (11.1.2009)


Najbližšie pri Zemi bude kométa Lulin 24.2.2009, kedy minie Zem vo vzdialenosti iba 0,41 AU, čo je približne 160 krát väčšia vzdialenosť ako medzi Mesiacom a Zemou. Predpokladá sa, že kométa bude viditeľná voľným okom, nakoľko sa odhaduje, že jej jasnosť dosiahne 5 až 6 mag. Pozorovateľná bude nízko nad východo-juhovýchodným obzorom pred svitaním Slnka.

mapka 2
mapka 2
mapka 1
mapka 1


Hľadacie mapky kométy Lulin





Zdroj: Universe Today




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »