Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Maximum meteorického roja Leonidy

Maximum meteorického roja Leonidy

Leonidy

V noci zo 17. 11. na 18. 11. 2023 nastane maximum meteorického roja Leonidy. Tento roj je známy výskytom silných meteorických dažďov, z ktorých hádam najväčší bol pozorovaný v roku 1866.

Tohtoročné maximum bude priaznivé z hľadiska pozorovacích podmienok, nakoľko Mesiac bude osvetlený len na 23 %. Predpokladá sa, že maximum roja nastane ráno 18. 11. 2023 o 05:30 UT. Zenitová frekvencia by mala dosiahnuť niečo cez 50 meteorov za hodinu. Avšak rôzni autori  predpokladajú iné hodnoty frekvencií. Je to spôsobené tým, že každý rok sa Zem stretne s iným poľom trosiek kométy.

Radiant meteorického roja Leonidy

Radiant LEO
Radiant LEO

Predpovede z roku 2022 uskutočnené na základe modelových výpočtov Maslova (2007) a Sato (2021) ukazujú, že by sa Zem mohla stretnúť s prúdom častíc z roku 1733 a to 19.11.2023 v čase 6:00 UT podľa Maslova a 6:20 až 6:27. Išlo by teda o ďalšie vedľajšie maximum roja. Podľa Maslova by mohla ZHR dosiahnuť  200+ meteorov za hodinu a to aj napriek vysokej neistote vo výpočtoch. Sato ale predpokladá frekvenciu nižšiu a to zhruba 50+ meteorov za hodinu. Leonidy sú známe najmä pre výskyt meteorických dažďov, ako tomu bolo v rokoch 1833, 1866, 1966, 1999 a 2001. Tieto „výbuchy“ meteorickej aktivity sú najlepšie pozorovateľné, keď sa materský objekt, kométa 55P/Tempel-Tuttle, nachádza v blízkosti perihélia svojej dráhy. Nejedná sa  však čerstvý materiál z kométy, ale o trosky z predchádzajúcich návratov, ktoré sú zároveň najhustejšie. Nanešťastie sa na základe výpočtov ukazuje, že sa Zem nestretne so žiadnymi hustými oblakmi trosiek až do roku 2099. Preto, keď sa kométa vráti k Slnku v rokoch 2031 a 2064, nemusí dôjsť k žiadnym meteorickým dažďom, ale možno len k zvýšenej frekvencii, ktorá by mohla dosiahnuť zhruba ZHR na úrovni 100 meteorov za hodinu. Samozrejme, všetko môže byť aj inak.

Dráhy meteorov roja Leonidy v priestore

Leonidy v priestore
Leonidy v priestore

Meteory tohto roja sú veľmi rýchle a do zemskej atmosféry vstupujú rýchlosťou až 71 km za sekundu. Priemer prúdu meteorických častíc roja Leonidy stanovený radarovými pozorovaniami je približne 35 000 km. Materským telesom Leonid je kométa P55/Tempel-Tuttle s dobou obehu 33 rokov. Leonidy patria k jednému z najvýdatnejších a najobľúbenejších meteorických rojov. Roj je v činnosti od 14. do 21. novembra, pričom jeho maximum nastáva každoročne okolo 17. až 18. novembra. Radiant roja nájdeme v hrive súhvezdia Lev. Dráhu prúdu meteoroidov, ktoré tento roj spôsobujú, vypočítal v roku 1866 taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli. Francúz Le Verrier a Nemec Teodor von Oppolzer nezávisle prišli k záveru, že meteory tohto roja sa pohybujú po rovnakej dráhe ako vtedy objavená Tempelova-Tuttleova kométa (P55/Tempel-Tuttle). Prúd meteoroidov, ktorý spôsobuje meteorický roj, je rozprestretý pozdĺž dráhy kométy Tempel-Tuttle, avšak nemá všade rovnakú hustotu. Najhustejší je neďaleko kométy a kedykoľvek Zem prechádza týmto zhustením, pozorujeme dážď meteorov. Obzvlášť pozoruhodný bol dážď Leonid v novembri 1833, kedy bolo pozorovaných vyše 46 000 meteorov za hodinu. Yaleský matematik Denison Olmsted vtedy vysvetlil, že vyletovanie meteorov z jedného bodu je dôsledok perspektívy.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] IMO
[2] EarthSky.org
[3] AOL



O autorovi

Štítky: Leonids Meteor Shower


38. vesmírný týden 2026

38. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 14. 9. do 20. 9. 2026. V pondělí 14. 9. dopoledne dojde k zákrytu Venuše Měsícem, viditelnému i z Česka na denní obloze. Měsíc pak dál poroste k první čtvrti, kterou dosáhne v pátek 18. 9. Venuše se mezitím blíží k letošnímu největšímu jasu, na ranní obloze vysoko stojí Mars a níž Jupiter, zatímco Saturn a Neptun jsou vidět prakticky celou noc a blíží se ke svým letošním opozicím. Hlavní kosmonautickou událostí týdne měl být první orbitální start rakety Starship se skutečnými družicemi Starlink V3, ale byl odložen na 22. 9. Očekáváme start evropské Vegy-C s družicemi Sentinel-3C a FLEX. Před 75 lety zemřel český astronom František Nušl, spoluzakladatel České astronomické společnosti.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Sedm tváří zatmění

Titul Česká astrofotografie měsíce za srpen 2026 obdržel snímek Pavla Karase „Sedm tváří zatmění“   12. srpna tohoto roku přinesl nejen astronomům jeden z nejúžasnějších jevů, které nám příroda může připravit. Měsíc se na své dráze oblohou dostal na spojnici Země – Slunce a alespoň pro některé

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

RIASY V LABUTI

NGC 6960,6992

Další informace »