Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Drakonidy 2023

Drakonidy 2023

Drakonidy

Meteorický roj Drakonidy patrí medzi menšie roje, avšak vyznačuje sa značne premenlivou frekvenciou s výskytom meteorických dažďov. Drakonidy sú aktívne každoročne, a to od 6. októbra do 10. októbra. Pozorovacie podmienky vzhľadom na Mesiac sú veľmi dobré.

Tohtoročné maximum je predpovedané na 9.10.2023 o 7:00 UT. Najlepšie je preto začať roj pozorovať večer 8. 10. 2023 a to až do skorých ranných hodín 9. 10. 2023. Pozorovacie podmienky budú veľmi dobré, vzhľadom na ubúdajúci Mesiac, ktorý bude osvetlený len na 23 %. Mesiac bude teda svojim svitom rušiť pozorovanie len minimálne. Pri tohtoročnom maxime sa očakáva maximálna ZHR na úrovni 10 meteorov za hodinu. Vzhľadom na to, že kométa sa k Slnku opätovne vráti až v roku 2025, neočakávame zvýšenie aktivity, aj keď s istotou sa to tvrdiť nedá. Možnosť náhleho zvýšenia aktivity je stále reálna.

Radiant meteorického roja Drakonidy
Radiant meteorického roja Drakonidy

Mapka polohy radiantu

Materským telesom meteorického roja Drakonidy je kométa 21P / Giacobini-Zinner, ktorej perióda obehu okolo Slnka je zhruba 6,6 roka. Kométa bola pri Slnku naposledy 10. septembra 2018. Drakonidy sa niekedy nazývajú aj Giacobinidy, podľa francúzskeho astronóma Michela Giacobiniho, ktorý objavil kométu 21 P/Giacobini-Zinner. Michel Giacobini vizuálne objavil túto kométu 20. decembra 1900 na večernej oblohe z observatória v Nice vo Francúzsku. Giacobini používal 46-centimetrový (18-palcový priemer) refraktorový ďalekohľad, najväčší ďalekohľad na lov komét v tom čase. Hoci je kométa periodická, pozorovatelia ju pri ďalšom návrate nenašli. Avšak 23. októbra 1913, Ernst Zinner z Nemecka našiel kométu pri pozorovaní  premenných hviezd. Paradoxne to bol jeho prvý a zároveň aj posledný objav kométy. Kométu navštívila sonda International Cometary Explorer (ICE), a to v septembri 1985, čí sa kométa 21 P/Giacobini-Zinner stala prvou kométou, ktorú navštívila sonda.

V posledných rokoch sú Drakonidy pomerne nevýrazné. V minulosti ale roj vyprodukoval pôsobivé meteorické dažde, a to v rokoch 1933 a 1946, kedy pozorovaná frekvencia dosiahla niekoľko tisíc meteorov za hodinu. V rokoch 1926, 1952, 1985, 1998 a 2011 boli pozorované zvýšené frekvencie. Trosky z kométy nie sú rovnomerne rozptýlené okolo jej obežnej dráhy. Väčšina z nich je stále viazaná v blízkosti kométy. Preto, keď sa kométa vráti do okolia Zeme, môže vytvoriť veľkolepý meteorický dážď: stovky alebo dokonca až tisíce meteorov za hodinu.

Mapka polohy radiantu vzhľadom na terén
Mapka polohy radiantu vzhľadom na terén

Poloha radiantu vzhľadom na okolitú krajinu

Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Drak a u nás je cirkumpolárny. Poloha radiantu je α = 262° δ = +54°. Meteory tohto roja sú extrémne pomalé, čo ich spoľahlivo odlišuje od sporadického pozadia, ich rýchlosť vstupu do atmosféry dosahuje iba 20 km za sekundu. Pozorovať je možné začať večer 8.10.2023 a to až do skorých ranných hodín 9.10.2023. Pozorovacie stanovisko je vhodné zvoliť si tak, aby sme boli čo najďalej od zdrojom rušivého umelého osvetlenia. Pozorovacie pole je potrebné orientovať tak, aby pozorovateľ videl radiant a tak dokázal správne identifikovať rojovú príslušnosť zaznamenaných meteorov. Podrobnejšie informácie o pozorovaní meteorov vám určite ochotne poskytnú pracovníci ktorejkoľvek hvezdárne vo vašom okolí.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Space.com
[2] EarthSky.org
[3] Astronómia OnLine



O autorovi

Štítky: Meteorický roj


22. vesmírný týden 2026

22. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 5. do 31. 5. 2026. Měsíc po první čtvrti dorůstá k úplňku. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a zdánlivě se přibližuje Jupiteru. Teoreticky by měl být večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Parádní zážitek přinesl testovací let IFT-12 Super Heavy Starship. Úspěšné byly i malé rakety, evropská Vega-C a Electron. Čína úspěšně vyslala další tříčlennou posádku na svou stanici Tiangong. Devadesátky se dožívá Jan Kolář, který komentoval přistání Apolla 11 na Měsíci. Je to i 60 let od prvního amerického měkkého přistání na Měsíci.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »