Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Drakonidy 2023

Drakonidy 2023

Drakonidy

Meteorický roj Drakonidy patrí medzi menšie roje, avšak vyznačuje sa značne premenlivou frekvenciou s výskytom meteorických dažďov. Drakonidy sú aktívne každoročne, a to od 6. októbra do 10. októbra. Pozorovacie podmienky vzhľadom na Mesiac sú veľmi dobré.

Tohtoročné maximum je predpovedané na 9.10.2023 o 7:00 UT. Najlepšie je preto začať roj pozorovať večer 8. 10. 2023 a to až do skorých ranných hodín 9. 10. 2023. Pozorovacie podmienky budú veľmi dobré, vzhľadom na ubúdajúci Mesiac, ktorý bude osvetlený len na 23 %. Mesiac bude teda svojim svitom rušiť pozorovanie len minimálne. Pri tohtoročnom maxime sa očakáva maximálna ZHR na úrovni 10 meteorov za hodinu. Vzhľadom na to, že kométa sa k Slnku opätovne vráti až v roku 2025, neočakávame zvýšenie aktivity, aj keď s istotou sa to tvrdiť nedá. Možnosť náhleho zvýšenia aktivity je stále reálna.

Radiant meteorického roja Drakonidy
Radiant meteorického roja Drakonidy

Mapka polohy radiantu

Materským telesom meteorického roja Drakonidy je kométa 21P / Giacobini-Zinner, ktorej perióda obehu okolo Slnka je zhruba 6,6 roka. Kométa bola pri Slnku naposledy 10. septembra 2018. Drakonidy sa niekedy nazývajú aj Giacobinidy, podľa francúzskeho astronóma Michela Giacobiniho, ktorý objavil kométu 21 P/Giacobini-Zinner. Michel Giacobini vizuálne objavil túto kométu 20. decembra 1900 na večernej oblohe z observatória v Nice vo Francúzsku. Giacobini používal 46-centimetrový (18-palcový priemer) refraktorový ďalekohľad, najväčší ďalekohľad na lov komét v tom čase. Hoci je kométa periodická, pozorovatelia ju pri ďalšom návrate nenašli. Avšak 23. októbra 1913, Ernst Zinner z Nemecka našiel kométu pri pozorovaní  premenných hviezd. Paradoxne to bol jeho prvý a zároveň aj posledný objav kométy. Kométu navštívila sonda International Cometary Explorer (ICE), a to v septembri 1985, čí sa kométa 21 P/Giacobini-Zinner stala prvou kométou, ktorú navštívila sonda.

V posledných rokoch sú Drakonidy pomerne nevýrazné. V minulosti ale roj vyprodukoval pôsobivé meteorické dažde, a to v rokoch 1933 a 1946, kedy pozorovaná frekvencia dosiahla niekoľko tisíc meteorov za hodinu. V rokoch 1926, 1952, 1985, 1998 a 2011 boli pozorované zvýšené frekvencie. Trosky z kométy nie sú rovnomerne rozptýlené okolo jej obežnej dráhy. Väčšina z nich je stále viazaná v blízkosti kométy. Preto, keď sa kométa vráti do okolia Zeme, môže vytvoriť veľkolepý meteorický dážď: stovky alebo dokonca až tisíce meteorov za hodinu.

Mapka polohy radiantu vzhľadom na terén
Mapka polohy radiantu vzhľadom na terén

Poloha radiantu vzhľadom na okolitú krajinu

Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Drak a u nás je cirkumpolárny. Poloha radiantu je α = 262° δ = +54°. Meteory tohto roja sú extrémne pomalé, čo ich spoľahlivo odlišuje od sporadického pozadia, ich rýchlosť vstupu do atmosféry dosahuje iba 20 km za sekundu. Pozorovať je možné začať večer 8.10.2023 a to až do skorých ranných hodín 9.10.2023. Pozorovacie stanovisko je vhodné zvoliť si tak, aby sme boli čo najďalej od zdrojom rušivého umelého osvetlenia. Pozorovacie pole je potrebné orientovať tak, aby pozorovateľ videl radiant a tak dokázal správne identifikovať rojovú príslušnosť zaznamenaných meteorov. Podrobnejšie informácie o pozorovaní meteorov vám určite ochotne poskytnú pracovníci ktorejkoľvek hvezdárne vo vašom okolí.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Space.com
[2] EarthSky.org
[3] Astronómia OnLine



O autorovi

Štítky: Meteorický roj


34. vesmírný týden 2025

34. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 8. do 24. 8. 2025. Měsíc po poslední čtvrti se na ranní obloze potká s Venuší a Jupiterem. Na ranní obloze už budou všechny planety kromě Marsu (tedy uvidíme i Merkur). Aktivita Slunce je nízká. Evropská raketa Ariane 6 má za sebou druhou komerční misi, když vynesla evropskou meteorologickou družici Metop-SGA1. První misi pro americké bezpečnostní síly má za sebou raketa Vulcan. Vrcholí přípravy letu IFT-10 Super Heavy Starship. Před 50 lety se k Marsu vydala úspěšná dvojice sond Viking 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Temná mlhovina Barnard 150

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2025 obdržel snímek „Temná mlhovina Barnard 150“, jehož autorem je astrofotograf Václav Kubeš       Dávno, opravdu dávno již tomu. Někdy v době, kdy do Evropy začali pronikat Slované a začala se formovat Velkomoravská říše, v době, kdy Frankové

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Kométa C/2025 K1 (ATLAS)

Kométa C/2025 K1 (ATLAS) je neperiodická (pravdepodobne dynamicky nová) kométa, ktorú 24. mája 2025 objavil prehľad ATLAS v Rio Hurtado (Čile). Perihélium dosiahne 8. októbra 2025 vo vzdialenosti ~0,334 AU; letí po výrazne sklonenej retrográdnej dráhe (i ≈ 148°, e ≈ 1.0003), teda takmer parabolickej – perihélium leží vnútri Merkúrovej dráhy. Najbližšie k Zemi bude približne 25. novembra 2025 (~0,40 AU); predpovede hovorili o jasnosti okolo 7.–8. mag, no s nízkou elongáciou pri Slnku. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, Siril, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 20x60sec. na každý LRGB kanál, master bias, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 19.8.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »