Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Drakonidy 2023

Drakonidy 2023

Drakonidy

Meteorický roj Drakonidy patrí medzi menšie roje, avšak vyznačuje sa značne premenlivou frekvenciou s výskytom meteorických dažďov. Drakonidy sú aktívne každoročne, a to od 6. októbra do 10. októbra. Pozorovacie podmienky vzhľadom na Mesiac sú veľmi dobré.

Tohtoročné maximum je predpovedané na 9.10.2023 o 7:00 UT. Najlepšie je preto začať roj pozorovať večer 8. 10. 2023 a to až do skorých ranných hodín 9. 10. 2023. Pozorovacie podmienky budú veľmi dobré, vzhľadom na ubúdajúci Mesiac, ktorý bude osvetlený len na 23 %. Mesiac bude teda svojim svitom rušiť pozorovanie len minimálne. Pri tohtoročnom maxime sa očakáva maximálna ZHR na úrovni 10 meteorov za hodinu. Vzhľadom na to, že kométa sa k Slnku opätovne vráti až v roku 2025, neočakávame zvýšenie aktivity, aj keď s istotou sa to tvrdiť nedá. Možnosť náhleho zvýšenia aktivity je stále reálna.

Radiant meteorického roja Drakonidy
Radiant meteorického roja Drakonidy

Mapka polohy radiantu

Materským telesom meteorického roja Drakonidy je kométa 21P / Giacobini-Zinner, ktorej perióda obehu okolo Slnka je zhruba 6,6 roka. Kométa bola pri Slnku naposledy 10. septembra 2018. Drakonidy sa niekedy nazývajú aj Giacobinidy, podľa francúzskeho astronóma Michela Giacobiniho, ktorý objavil kométu 21 P/Giacobini-Zinner. Michel Giacobini vizuálne objavil túto kométu 20. decembra 1900 na večernej oblohe z observatória v Nice vo Francúzsku. Giacobini používal 46-centimetrový (18-palcový priemer) refraktorový ďalekohľad, najväčší ďalekohľad na lov komét v tom čase. Hoci je kométa periodická, pozorovatelia ju pri ďalšom návrate nenašli. Avšak 23. októbra 1913, Ernst Zinner z Nemecka našiel kométu pri pozorovaní  premenných hviezd. Paradoxne to bol jeho prvý a zároveň aj posledný objav kométy. Kométu navštívila sonda International Cometary Explorer (ICE), a to v septembri 1985, čí sa kométa 21 P/Giacobini-Zinner stala prvou kométou, ktorú navštívila sonda.

V posledných rokoch sú Drakonidy pomerne nevýrazné. V minulosti ale roj vyprodukoval pôsobivé meteorické dažde, a to v rokoch 1933 a 1946, kedy pozorovaná frekvencia dosiahla niekoľko tisíc meteorov za hodinu. V rokoch 1926, 1952, 1985, 1998 a 2011 boli pozorované zvýšené frekvencie. Trosky z kométy nie sú rovnomerne rozptýlené okolo jej obežnej dráhy. Väčšina z nich je stále viazaná v blízkosti kométy. Preto, keď sa kométa vráti do okolia Zeme, môže vytvoriť veľkolepý meteorický dážď: stovky alebo dokonca až tisíce meteorov za hodinu.

Mapka polohy radiantu vzhľadom na terén
Mapka polohy radiantu vzhľadom na terén

Poloha radiantu vzhľadom na okolitú krajinu

Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Drak a u nás je cirkumpolárny. Poloha radiantu je α = 262° δ = +54°. Meteory tohto roja sú extrémne pomalé, čo ich spoľahlivo odlišuje od sporadického pozadia, ich rýchlosť vstupu do atmosféry dosahuje iba 20 km za sekundu. Pozorovať je možné začať večer 8.10.2023 a to až do skorých ranných hodín 9.10.2023. Pozorovacie stanovisko je vhodné zvoliť si tak, aby sme boli čo najďalej od zdrojom rušivého umelého osvetlenia. Pozorovacie pole je potrebné orientovať tak, aby pozorovateľ videl radiant a tak dokázal správne identifikovať rojovú príslušnosť zaznamenaných meteorov. Podrobnejšie informácie o pozorovaní meteorov vám určite ochotne poskytnú pracovníci ktorejkoľvek hvezdárne vo vašom okolí.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Space.com
[2] EarthSky.org
[3] Astronómia OnLine



O autorovi

Štítky: Meteorický roj


41. vesmírný týden 2025

41. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 6. 10. do 12. 10. 2025. Měsíc je počátkem týdne v úplňku a na konci týdne přestává být vidět na večerní obloze. To umožní lepší viditelnost dvou komet, jejichž nástup na večerní oblohu s nadějí očekáváme. Kometa C/2025 A6 (Lemmon) bude vidět zatím jen dalekohledem a trochu obtížněji, ale snad také menším dalekohledem, by mohla být vidět i C/2025 R2 (SWAN). Planeta Saturn je vidět celou noc a bude v konjunkci s Měsícem. Jupiter a Venuše jsou vidět nejlépe ráno. Slunce je poměrně aktivní a opět nastaly slabé polární záře. V plánech startů raket nyní figuruje výhradně Falcon 9 s telekomunikačními družicemi Starlink a Kuiper. Sto let od narození by oslavil významný český astronom Miroslav Plavec.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Když se blýská v dáli

Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2025 obdržel snímek „Když se blýská v dáli“, jehož autorem je astrofotograf Lukáš Veselý Měsíc září je již dávno za námi a s ním i další kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce. A tentokrát se porota opravdu „zapotila“. Ze 42 zaslaných snímků vybrat ten

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

C/2025 A6 (Lemmon) Koláž

Jde o koláž mnoha snímků, datumy jsou vepsané přímo do fotek. Jde o mix záběrů z astromodifikovaného Canonu 60D, 200 mm F2.8 USM II (Crop) + Seestaru S50. Comet aligned v Pixinsight a další post produkce klasická pro komety. Vyhradil jsem si na ní prakticky všechny jasné noci. Překvapením byla trhlina v oblačnosti trvající asi 1,5 hodiny v noci na 7.10, kdy se po úmorné práci podařilo kometu z dat vydolovat. Situaci značně komplikoval Měsíc. Zajímavostí je nedaleká galaxie NGC 3180.

Další informace »