Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Orionidy 2023

Orionidy 2023

Orionidy

V noci z 21. na 22.10.2023 nastane maximum meteorického roja Orionidy. Zvýšená aktivita sa síce nepredpokladá, ale roj vie prekvapiť pomerne zaujímavými bolidmi. Predpokladaná hodinová frekvencia by mala dosiahnuť približne 20 meteorov za hodinu.

V noci z 21. na 22.10.2023 nastane maximum meteorického roja Orionidy. Zvýšená aktivita sa síce nepredpokladá, ale roj vie prekvapiť pomerne zaujímavými bolidmi. Predpokladaná hodinová frekvencia by mala dosiahnuť približne 20 meteorov za hodinu.

Pozorovacie podmienky v čase maxima meteorického roja Orionidy budú veľmi dobré, nakoľko Mesiac zapadá pred polnocou, čo znamená, že nebude pozorovania rušiť. Podľa predpovedí by mala tohtoročná frekvencia dosiahnuť hodnôt niekde medzi 20 až 30 meteormi za hodinu. Predpokladá sa výskyt jasných meteorov a bolidov. Okamih maxima by mal nastať 22.10.2023 o 00:05 UT.

Orionidy nemajú ostré maximum, čo v praxi znamená, že frekvencie pozorované v čase maxima sú porovnateľne vysoké ako v čase pred a po maxime. Meteory roja Orionidy sú po Leonidach druhým najrýchlejším rojom, pretože do atmosféry vstupujú rýchlosťou až 66 km za sekundu. Podobne ako iné porovnateľne rýchle roje zanechávajú po svojom vstupe do atmosféry svetelné stopy, ktoré sú viditeľné sekundy až minúty po prelete meteoru. Materským telesom Orioníd je slávna kométa Halley. Zem pri svojej púti okolo Slnka stretáva dvakrát ročne prúd častíc, ktoré pochádzajú zo spomínanej kométy. Prvý prúd častíc z kométy Halley stretáva Zem začiatkom mája a voláme ho eta Aquaridy, druhý zasa koncom októbra a tým sú práve Orionidy.

Vzhľadom na to, že dráha kométy Halley a planéty Zem sa míňa o takmer 22 miliónov kilometrov, sú meteoroidy spôsobujúce meteorický roj Orionidy na našej oblohe veľmi staré. Nie je celkom známe, ako dlho trvá časticiam vyvrhnutým z jadra kométy, než sa vplyvom gravitačného pôsobenia planét a tlaku slnečného žiarenia dostanú na dráhu, ktorá sa pretína s dráhou Zeme. Predpokladá sa však, že tento proces trvá celé storočia až tisícročia.

Orionidy_radiant
Orionidy_radiant

Radiant roja nájdeme v severovýchodnej časti súhvezdia Orión, približne 5° západne od hviezdy gamma Gem - Alhema (2 mag). Pozorovať meteory roja Orionidy je možné začať najskôr o 23:00 miestneho času, kedy je už radiant roja dostatočne vysoko nad obzorom. Pozorovacie stanovisko je vhodné zvoliť si tak, aby sme boli čo najďalej od zdrojom rušivého umelého osvetlenia. Pozorovacie pole je potrebné orientovať tak, aby pozorovateľ videl radiant a tak dokázal správne identifikovať rojovú príslušnosť zaznamenaných meteorov. Podrobnejšie informácie o pozorovaní meteorov vám určite ochotne poskytnú pracovníci ktorejkoľvek hvezdárne vo vašom okolí.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] earthsky.org
[2] imo.net
[3] Astronómia OnLine



O autorovi

Štítky: Meteorický roj


50. vesmírný týden 2024

50. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 12. do 15. 12. 2024. Měsíc je nyní na večerní obloze ve fázi kolem první čtvrti a dorůstá k úplňku. Nejvýraznější planetou je na večerní obloze Venuše a během noci Jupiter. Ideální viditelnost má večer Saturn a ráno Mars. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Geminid. Uplynulý týden byl mimořádně úspěšný z pohledu evropské kosmonautiky, ať už vypuštěním mise Proba-3 nebo úspěšného startu rakety Vega-C s družicí Sentinel-1C. A před čtvrtstoletím byl vypuštěn úspěšný rentgenový teleskop ESA XMM-Newton.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Kométa Tschuchinshan-ATLAS nad Spišským hradom

Titul Česká astrofotografie měsíce za listopad 2024 obdržel snímek „Kométa Tschuchinshan-ATLAS nad Spišským hradom“, jehož autorem je slovenský astrofotograf Róbert Barsa.   Listopadové kolo soutěže „Česká astrofotografie měsíce“ vyhrál opět snímek komety Tschuchinshan-ATLAS. Ostatně,

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC1909 Hlava čarodejnice

Veríte v čarodejnice? Lebo ja som Vám hlavu jednej takej vesmírnej čarodejnice aj vyfotil. NGC 1909, alebo aj inak označená IC 2118 (vďaka svojmu tvaru známa aj ako hmlovina Hlava čarodejnice) je mimoriadne slabá reflexná hmlovina, o ktorej sa predpokladá, že je to starobylý pozostatok supernovy alebo plynný oblak osvetľovaný neďalekým superobrom Rigel v Orióne. Nachádza sa v súhvezdí Eridanus, približne 900 svetelných rokov od Zeme. Na modrej farbe Hlavy čarodejnice sa podieľa povaha prachových častíc, ktoré odrážajú modré svetlo lepšie ako červené. Rádiové pozorovania ukazujú značnú emisiu oxidu uhoľnatého v celej časti IC 2118, čo je indikátorom prítomnosti molekulárnych mrakov a tvorby hviezd v hmlovine. V skutočnosti sa hlboko v hmlovine našli kandidáti na hviezdy predhlavnej postupnosti a niektoré klasické hviezdy T-Tauri. Molekulárne oblaky v IC 2118 pravdepodobne ležia vedľa vonkajších hraníc obrovskej bubliny Orion-Eridanus, obrovského superobalu molekulárneho vodíka, ktorý vyfukovali vysokohmotné hviezdy asociácie Orion OB1. Keď sa superobal rozširuje do medzihviezdneho prostredia, vznikajú priaznivé podmienky pre vznik hviezd. IC 2118 sa nachádza v jednej z takýchto oblastí. Vetrom unášaný vzhľad a kometárny tvar jasnej reflexnej hmloviny silne naznačujú silnú asociáciu s vysokohmotnými žiariacimi hviezdami Orion OB1. Prepracovaná verzia. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 150/600 (150/450 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Gemini EAF focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 209x240 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, master bias, 90 flats, master darks, master darkflats 4.11. až 7.11.2024 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »