Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Drakonidy 2023

Drakonidy 2023

Drakonidy

Meteorický roj Drakonidy patrí medzi menšie roje, avšak vyznačuje sa značne premenlivou frekvenciou s výskytom meteorických dažďov. Drakonidy sú aktívne každoročne, a to od 6. októbra do 10. októbra. Pozorovacie podmienky vzhľadom na Mesiac sú veľmi dobré.

Tohtoročné maximum je predpovedané na 9.10.2023 o 7:00 UT. Najlepšie je preto začať roj pozorovať večer 8. 10. 2023 a to až do skorých ranných hodín 9. 10. 2023. Pozorovacie podmienky budú veľmi dobré, vzhľadom na ubúdajúci Mesiac, ktorý bude osvetlený len na 23 %. Mesiac bude teda svojim svitom rušiť pozorovanie len minimálne. Pri tohtoročnom maxime sa očakáva maximálna ZHR na úrovni 10 meteorov za hodinu. Vzhľadom na to, že kométa sa k Slnku opätovne vráti až v roku 2025, neočakávame zvýšenie aktivity, aj keď s istotou sa to tvrdiť nedá. Možnosť náhleho zvýšenia aktivity je stále reálna.

Radiant meteorického roja Drakonidy
Radiant meteorického roja Drakonidy

Mapka polohy radiantu

Materským telesom meteorického roja Drakonidy je kométa 21P / Giacobini-Zinner, ktorej perióda obehu okolo Slnka je zhruba 6,6 roka. Kométa bola pri Slnku naposledy 10. septembra 2018. Drakonidy sa niekedy nazývajú aj Giacobinidy, podľa francúzskeho astronóma Michela Giacobiniho, ktorý objavil kométu 21 P/Giacobini-Zinner. Michel Giacobini vizuálne objavil túto kométu 20. decembra 1900 na večernej oblohe z observatória v Nice vo Francúzsku. Giacobini používal 46-centimetrový (18-palcový priemer) refraktorový ďalekohľad, najväčší ďalekohľad na lov komét v tom čase. Hoci je kométa periodická, pozorovatelia ju pri ďalšom návrate nenašli. Avšak 23. októbra 1913, Ernst Zinner z Nemecka našiel kométu pri pozorovaní  premenných hviezd. Paradoxne to bol jeho prvý a zároveň aj posledný objav kométy. Kométu navštívila sonda International Cometary Explorer (ICE), a to v septembri 1985, čí sa kométa 21 P/Giacobini-Zinner stala prvou kométou, ktorú navštívila sonda.

V posledných rokoch sú Drakonidy pomerne nevýrazné. V minulosti ale roj vyprodukoval pôsobivé meteorické dažde, a to v rokoch 1933 a 1946, kedy pozorovaná frekvencia dosiahla niekoľko tisíc meteorov za hodinu. V rokoch 1926, 1952, 1985, 1998 a 2011 boli pozorované zvýšené frekvencie. Trosky z kométy nie sú rovnomerne rozptýlené okolo jej obežnej dráhy. Väčšina z nich je stále viazaná v blízkosti kométy. Preto, keď sa kométa vráti do okolia Zeme, môže vytvoriť veľkolepý meteorický dážď: stovky alebo dokonca až tisíce meteorov za hodinu.

Mapka polohy radiantu vzhľadom na terén
Mapka polohy radiantu vzhľadom na terén

Poloha radiantu vzhľadom na okolitú krajinu

Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Drak a u nás je cirkumpolárny. Poloha radiantu je α = 262° δ = +54°. Meteory tohto roja sú extrémne pomalé, čo ich spoľahlivo odlišuje od sporadického pozadia, ich rýchlosť vstupu do atmosféry dosahuje iba 20 km za sekundu. Pozorovať je možné začať večer 8.10.2023 a to až do skorých ranných hodín 9.10.2023. Pozorovacie stanovisko je vhodné zvoliť si tak, aby sme boli čo najďalej od zdrojom rušivého umelého osvetlenia. Pozorovacie pole je potrebné orientovať tak, aby pozorovateľ videl radiant a tak dokázal správne identifikovať rojovú príslušnosť zaznamenaných meteorov. Podrobnejšie informácie o pozorovaní meteorov vám určite ochotne poskytnú pracovníci ktorejkoľvek hvezdárne vo vašom okolí.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Space.com
[2] EarthSky.org
[3] Astronómia OnLine



O autorovi

Štítky: Meteorický roj


43. vesmírný týden 2026

43. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 19. do 25. října 2026. Měsíc po první čtvrti přibývá k úplňku, který nastane až v pondělí 26. října. Mezitím bude ještě tmavé ráno 22. října, kdy nastává maximum meteorického roje Orionidy, tvořeného částicemi Hallyeovy komety. Večer je vidět Saturn, ráno Mars s Jupiterem. Venuše prochází na denní obloze zdánlivě pod slunečním kotoučem a 24. října bude v dolní konjunkci. V pondělí 19. října má z Tanegašimy odstartovat japonská sonda MMX určená k průzkumu Marsovských měsíců. Před 425 lety zemřel v Praze Tycho Brahe. V neděli 25. října ve 3:00 SELČ se čas mění na 2:00 SEČ.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN1251

Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče „LDN 1251“ Hluboko v souhvězdí Cefea, v oblasti oblohy bohaté na mezihvězdný prach a plyn, se nachází objekt označený jako LDN 1251. Na první pohled připomíná prázdnou, téměř černou skvrnu na pozadí vzdálených hvězd. Ve

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Mars a hvězdokupa Jesličky

Mars poblíž otevřené hvězdokupy M44 Jesličky v souhvězdí Raka.

Další informace »