Úvodní strana  >  Články  >  Exoplanety  >  Anomálne tranzity exoplanéty OGLE-TR-10b

Anomálne tranzity exoplanéty OGLE-TR-10b

Červený trpaslík z blízké planety. Autor: I. Nielsen.
Červený trpaslík z blízké planety. Autor: I. Nielsen.
Astronómovia pomocou tranzitou exoplanét určujú priemery exoplanét, ktoré tranzitujú materskú hviezdu. Počas meraní sa však na svetelných krivkách môžu objaviť aj anomálne zjasnenia, ktoré môže spôsobovať prítomnosť hviezdnych škvŕn na povrchu materskej hviezdy, hviezdna aktivita alebo aj vplyv atmosféry tranzitujúcej exoplanéty.

V sústave exoplanéty OGLE-TR-10b bolo pozorovaných 5 tranzitov počas ktorých boli zaznamenané svetelné anomálie. Tie spôsobili dosť veľkú neistotu v určení priemeru exoplanéty. Jednotlivé tranzity sa svojimi hĺbkami líšili od 0,99% do 2,2%, čo predstavuje pomerne širokú škálu hĺbok tranzitných miním. Posledné pozorovanie tranzitu exoplanéty OGLE-TR-10b za účelom zistenia priemeru exoplanéty a vysvetlenia svetelných anomálií sa uskutočnilo v októbri 2007 pomocou ďalekohľadu VLT UT3 (Melipal). Zo získaných svetelných kriviek sa astronómovia pokúsili určiť pomer priemerov medzi exoplanétou a materskou hviezdou (Rp/Rh). Z prvotných meraní získaných v roku 2002 vychádza tento pomer 0,148. Z meraní získaných v roku 2005 však tento pomer vychádza už oveľa menej a to 0,129 ± 0,003. V roku 2007 to už bolo iba 0,099 ± 0,002. Porovnaním a analýzou svetelných kriviek všetkých spomínaných tranzitou sa prišlo na to, že rozdiely spôsobuje systematický svetelný "hluk" - svetelná anomália. Z meraní uskutočnených v októbri 2007 pomocou VLT vychádza pomer Rp/Rh v hodnote 0,110 ± 0,002. Značná variácia vzájomných výsledkov získaných z jednotlivých tranzitou je príliš veľká na to aby mohla byť spôsobovaná absorpciou vlnových dĺžok v atmosfére exoplanéty OGLE-TR-10b. Aj napriek tomu niektorí vedci veria, že za pozorované anomálie a následný rozptyl výsledkov meraní Rp/Rh je zodpovedná veľmi silná molekulárna absorpcia vznikajúca v atmosfére exoplanéty. Tá by mohla posunúť relatívnu hĺbku tranzitu o viac ako 10,4 MMag.

Pretože analýza pozorovaní tranzitou nepoukazuje na výskyt hviezdnych škvŕn a to najmä z toho dôvodu, že na svetelných krivkách chýbajú charakteristické zjasnenia, preverovala sa hviezdna aktivita materskej hviezdy. Skúmané boli najmä X-ray emisie, ktoré sú jednoznačne spojené s hviezdnou činnosťou. Pozorovaniami a následnou analýzou bolo zistené, že OGLE-TR-10a má zvýšené X-Ray emisie, ktoré sú navyše nezvyčajne vysoké na žltého trpaslíka, ktorým materská hviezda je. Emisie sa viac podobajú na X-ray emisie hviezd typu RS CVN. To v konečnom dôsledku znamená, že OGLE-TR-10a patrí medzi aktívne hviezdy. X-ray emisie, ktoré boli pri tejto hviezde zaznamenané sú na úrovni 55,24 ± 3,50 MMag. V porovnaní so slnečnou aktivitou sa teda jedná o energetický jav na úrovni slnečnej erupcie triedy X13.

Zistená aktivita hviezdy OGLE-TR-10a tak veľmi čisto vysvetľuje pozorované anomálie a aj zaznamenaný svetelný "hluk".

Zdroj:

Arxiv.org




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »