Úvodní strana  >  Články  >  Hvězdy  >  „Dělová koule“ ve vesmíru

„Dělová koule“ ve vesmíru

puppis_labeled.jpg
Astronomové objevili nejrychleji se pohybující hvězdu. Ale jak vysvětlit tak neobyčejně velkou rychlost této kosmické „dělové koule"?

Neutronová hvězda, označená RX J0822-4300, vznikla asi před 3700 roky při výbuchu supernovy Puppis A. Tři pozorování rentgenové observatoře Chandra zřetelně ukázala neutronovou hvězdu pohybující se směrem od středu exploze rychlostí 4,8 miliónů km/h! Při této rychlosti RX J0822-4300 unikne z Mléčné dráze za pouhý milión let.

„Tato neutronová hvězda má jízdenku pouze ven z Galaxie,“ říká Robert Petre (Goddard Space Flight Center, Greenbelt, Maryland), jeden ze spoluautorů studie. „Astronomové pozorovali i další hvězdy vyhozené ven z Mléčné dráhy, ale žádná neměla takovou rychlost.“

„Hvězda je tak daleko, že dráhu, kterou urazí během pěti let je menší než velikost nejmenších číslic na minci ve vzdálenosti 90 m. Je to pozoruhodné svědectví o schopnostech Chandry, jak malé úhly může měřit.“

Není to poprvé, co astronomové našli tzv. „hyperrychlé“ hvězdy. Ale ty dosud objevené, byly vystřelovány ven z Mléčné dráhy rychlostmi okolo 1,6 km/h. Navíc existuje jeden rozdíl mezi RX J0822-4300 a dalšími „galaktickými uprchlíky“ - zdroj jejich rychlosti. Doposud se předpokládalo, že hvězdy získaly hyperrychlost od černé díry v centru Galaxie, která může fungovat jako „gravitační prak“. Ale tato neutronová hvězda byla vymrštěna při výbuchu supernovy. Napozorovaná data ukazují, že exploze pravděpodobně nebyla symetrická a neutronová hvězda byla „vykopnuta“ jedním směrem a trosky z výbuchu pak opačným.

Ohromnou rychlost neutronové hvězdy lze snadno vysvětlit (ať tak nebo onak), dokonce i počítačové modely supernov to dokáží. „Záhadou v případě této kosmické dělové koule je, jak příroda může vyrobit tak výkonné dělo,“ říká Winkler. „Rychlost by mohla vysvětlit neobvykle energetická exploze.“ Ale vědci zůstávají skeptičtí.

Výsledky výzkumu Winkler a Petre publikovali 20. listopadu 2007 v Astrophysical Journal.

Další snímky: http://chandra.harvard.edu/photo/2007/puppis/more.html#puppis_labeled

Zdroj: science.nasa.gov




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »