Ako budú vyzerať najbližšie misie na Mesiac?

Nový kontinent

V nasledujúcich dekádach 21. storočia by ľudstvo chcelo premeniť Mesiac na ďaľší kontinent Zeme, na ktorý by sme sa pravidelne vracali a budovali tam mesačné základne. V posledných rokoch sa na mnohých sympóziách rozoberali alternatívne možnosti pristávania na našom najbliššom vesmírnom susedovi. Preberalo sa aj pristávanie cez Lagrangeove body, metóda by nevyžadovala čakanie na vhodný štart pre kozmické lode, pretože v spomínaných bodoch je gravitačná sila Mesiaca a Zeme v rovnováhe. Nakoniec však vedci usúdili že najlepšia možnosť bude v podstate skopírovanie a vylepšenie projektu Apollo.

Čo bude nové?

Lunárny modul bude oproti lunárnemu modulu z misií Apollo prispôsobený pre pristávanie v nižších lunárnych šírkach, nevyhnutná nebude ani rovná plošina pre zosadnutie na povrch a taktiež nebude obmedzený len pre privrátenú stranu Mesiaca. Modul Altair by mal mať vo svojich útrobách miesto pre štyroch astronautov, oproti pôvodným dvom z missí Apollo. Dĺžka pobytu modulu na mesačnom povrchu by sa mala predĺžiť na dobu až jedného týždňa, nehovoriac o dokonalejšej izolácii celého modulu. Altair by mal mať hmotnosť približne 45 ton, čo je v porovnaní s jeho predchodcami asi tri-krát viac. Modul bude oveľa vyšší, astronauti budú potrebovať asi tri-krát dlhší rebrík ako pri Apolle. Budú v ňom palubné systémy novej generácie a neodmysliteľnou súčasťou by mala byť vzduchová komora. Staré moduly programu Apollo boli určené len na najnevyhnutnejšie operácie, akými boli zber vzoriek z mesačného povrchu, fotografovanie, rozmiestnenie meracích prístrojov, a boli určené len na niekoľkohodinový pobyt na povrchu. Pohonnú hmotu určenú pre štart z Mesiaca by mali tvoriť tzv. hypergoliká, čo sú vlastne chemikálie, ktoré je možné uskladňovať pri izbovej teplote a je možné ich vznietiť vlastným kontaktom. Druhou možnosťou by bol metánový pohon, ktorý je perspektívnejší ako hypergolické motory+RCS, avšak v súčasnosti s ním máme oveľa menej skúseností. Výhodou nových pohonných látok bude viacnásobná použiteľnosť v prípade, že sa misia na povrchu predĺži a tiež možnosť premiestnenia modulu na iné miesto. Plánujú sa aj iné alternatívy výletov na Mesiac. Prvým je klasický výlet štyroch astronautov na povrch Mesiaca, či už na privrátenú, alebo odvrátenú stranu; v najrôznejších zemepisných šírkach. Druhou možnosťou je, že na povrchu pristane okrem posádky aj špeciálny modul s nákladom. Pripomeňme, že nákladný modul dokáže dopraviť na Mesiac až 17 ton nákladu. Tretí a štvrtý typ výletu je už vlastne hudbou ďalekej budúcnosti, pri ktorých by astronauti mali byť na povrchu nášho vesmírneho satelitu trvalo usadení a mali by sa striedať obdobne, ako je tomu v súčasnosti na ISS. Na Mesiaci by sa astronauti mali premiestňovať prostredníctvom vylepšených vozidiel z programu Apollo (Lunar Rover Vehicle), na ktorom by bolo možné prepravovať až štyroch astronautov.

Kvalitnejšie skafandre

Jedným z najväčších problémov programu Apollo boli skafandre. Pre budúce misie na Mesiac je to taktiež veľký otáznik. Pri minulých misiách sa skafandre astronautov poškodzovali vplyvom drsných podmienok až do takej miery, že mnoho-krát hrozilo ich pretrhnutie. Nové skafandre by sa mali vyvíjať pod vedením Laury Kerney, z oveľa odolnejších materiálov. Mali by byť pevnejšie, ľahšie, ohybnejšie a budú obsahovať samokontrolný systém. Budú sa dať jednoducho opraviť, výmenou poškodenných častí náhradnými. Opotrebované skafandre sa budú po čase samé rozpadávať, takže ich nebude potrebné niekde skladovať. Pred 40 rokmi nebolo možné takéto skafandre vyrobiť, ale po mnohých výpravách, či už na ruskú vesmíru stanicu MIR, alebo súčasnú medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS budú nové skafandre vylepšené aspoň o 200 inovácií.

Ako to bude celé prebiehať?

Na celej misii sa budú podieľať dve rakety: ARES V vynesie na nízku obežnú dráhu Zeme lunárny modul Altair. Neskôr odštartuje menšia raketa ARES I s posádkou a veľiteľským modulom Orion. Na obežnej dráhe okolo Zeme dôjde k spojeniu lunárneho modulu Altair a veliteľkého modulu Orion. Po spojení spolu poletia k Mesiacu. Po stabilizácii na mesačnej orbite a prestupe astronautov z veliteľskej sekcie Orionu do lunárneho modulu Altair dôjde k odpojeniu a veliteľská sekcia zostane naďalej obiehať okolo Mesiaca. Po skončení pobytu astronautov na povrchu Mesiaca Altair odštartuje a spojí sa s Orionom. Po prechode astronautov z lunárneho modulu do Orionu dôjde k odpojeniu spomínaného modulu a astronauti sa vo veliteľskej sekcii vrátia späť na Zem.

Pre názornejšiu predstavu odporúčam pozrieť veľmi peknú simuláciu priebehu celého letu, ktorú som vyššie opísal.

Ako to v skutočnosti bude a či sa to do roku 2020 podarí, zostáva zatajené rúškom budúcnosti. Projekt si samozrejme vyžiada medzinárodnú spoluprácu NASA s ostatnými krajinami. Záujem už prejavili Európa, Čína, India a Japonsko. Ak všetko bude prebiehať tak ako prebieha doteraz aj pod vplyvom globálnej hospodráskej krízy, a ak sa súčasný prezident USA Barack Obama nerozhodne opäť priškrtiť rozpočet NASA, mohli by sme sa obnovenia letov na Mesiac s ľudskou posádkou dočkať už do konca najbliššej dekády 21. storočia.

Zdroje:
[1] www.nasa.gov/mission_pages/constellation/main/index.html