Lunární modul Altair.V období studenej vojny, keď sa naposledy po povrchu Mesiaca prechádzala posádka Apolla 17 v zložení Eugen Cernan a Harrison Schmitt, ešte nikto netušil, že ľudia sa na Mesiac vrátia tak neskoro.
Nový kontinent
Lunární modul Altair a velitelský + servisní modul Orion.V nasledujúcich dekádach 21. storočia by ľudstvo chcelo premeniť Mesiac na ďaľší kontinent Zeme, na ktorý by sme sa pravidelne vracali a budovali tam mesačné základne. V posledných rokoch sa na mnohých sympóziách rozoberali alternatívne možnosti pristávania na našom najbliššom vesmírnom susedovi. Preberalo sa aj pristávanie cez Lagrangeove body, metóda by nevyžadovala čakanie na vhodný štart pre kozmické lode, pretože v spomínaných bodoch je gravitačná sila Mesiaca a Zeme v rovnováhe. Nakoniec však vedci usúdili že najlepšia možnosť bude v podstate skopírovanie a vylepšenie projektu Apollo.
Čo bude nové?
Velitelský a servisní modul Orion.Lunárny modul bude oproti lunárnemu modulu z misií Apollo prispôsobený pre pristávanie v nižších lunárnych šírkach, nevyhnutná nebude ani rovná plošina pre zosadnutie na povrch a taktiež nebude obmedzený len pre privrátenú stranu Mesiaca. Modul Altair by mal mať vo svojich útrobách miesto pre štyroch astronautov, oproti pôvodným dvom z missí Apollo. Dĺžka pobytu modulu na mesačnom povrchu by sa mala predĺžiť na dobu až jedného týždňa, nehovoriac o dokonalejšej izolácii celého modulu. Altair by mal mať hmotnosť približne 45 ton, čo je v porovnaní s jeho predchodcami asi tri-krát viac. Modul bude oveľa vyšší, astronauti budú potrebovať asi tri-krát dlhší rebrík ako pri Apolle. Budú v ňom palubné systémy novej generácie a neodmysliteľnou súčasťou by mala byť vzduchová komora. Staré moduly programu Apollo boli určené len na najnevyhnutnejšie operácie, akými boli zber vzoriek z mesačného povrchu, fotografovanie, rozmiestnenie meracích prístrojov, a boli určené len na niekoľkohodinový pobyt na povrchu. Pohonnú hmotu určenú pre štart z Mesiaca by mali tvoriť tzv. hypergoliká, čo sú vlastne chemikálie, ktoré je možné uskladňovať pri izbovej teplote a je možné ich vznietiť vlastným kontaktom. Druhou možnosťou by bol metánový pohon, ktorý je perspektívnejší ako hypergolické motory+RCS, avšak v súčasnosti s ním máme oveľa menej skúseností. Výhodou nových pohonných látok bude viacnásobná použiteľnosť v prípade, že sa misia na povrchu predĺži a tiež možnosť premiestnenia modulu na iné miesto. Plánujú sa aj iné alternatívy výletov na Mesiac. Prvým je klasický výlet štyroch astronautov na povrch Mesiaca, či už na privrátenú, alebo odvrátenú stranu; v najrôznejších zemepisných šírkach. Druhou možnosťou je, že na povrchu pristane okrem posádky aj špeciálny modul s nákladom. Pripomeňme, že nákladný modul dokáže dopraviť na Mesiac až 17 ton nákladu. Tretí a štvrtý typ výletu je už vlastne hudbou ďalekej budúcnosti, pri ktorých by astronauti mali byť na povrchu nášho vesmírneho satelitu trvalo usadení a mali by sa striedať obdobne, ako je tomu v súčasnosti na ISS. Na Mesiaci by sa astronauti mali premiestňovať prostredníctvom vylepšených vozidiel z programu Apollo (Lunar Rover Vehicle), na ktorom by bolo možné prepravovať až štyroch astronautov.
Kvalitnejšie skafandre
Jedným z najväčších problémov programu Apollo boli skafandre. Pre budúce misie na Mesiac je to taktiež veľký otáznik. Pri minulých misiách sa skafandre astronautov poškodzovali vplyvom drsných podmienok až do takej miery, že mnoho-krát hrozilo ich pretrhnutie. Nové skafandre by sa mali vyvíjať pod vedením Laury Kerney, z oveľa odolnejších materiálov. Mali by byť pevnejšie, ľahšie, ohybnejšie a budú obsahovať samokontrolný systém. Budú sa dať jednoducho opraviť, výmenou poškodenných častí náhradnými. Opotrebované skafandre sa budú po čase samé rozpadávať, takže ich nebude potrebné niekde skladovať. Pred 40 rokmi nebolo možné takéto skafandre vyrobiť, ale po mnohých výpravách, či už na ruskú vesmíru stanicu MIR, alebo súčasnú medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS budú nové skafandre vylepšené aspoň o 200 inovácií.
Ako to bude celé prebiehať?
Letový plán k Měsíci a zpět.Na celej misii sa budú podieľať dve rakety: ARES V vynesie na nízku obežnú dráhu Zeme lunárny modul Altair. Neskôr odštartuje menšia raketa ARES I s posádkou a veľiteľským modulom Orion. Na obežnej dráhe okolo Zeme dôjde k spojeniu lunárneho modulu Altair a veliteľkého modulu Orion. Po spojení spolu poletia k Mesiacu. Po stabilizácii na mesačnej orbite a prestupe astronautov z veliteľskej sekcie Orionu do lunárneho modulu Altair dôjde k odpojeniu a veliteľská sekcia zostane naďalej obiehať okolo Mesiaca. Po skončení pobytu astronautov na povrchu Mesiaca Altair odštartuje a spojí sa s Orionom. Po prechode astronautov z lunárneho modulu do Orionu dôjde k odpojeniu spomínaného modulu a astronauti sa vo veliteľskej sekcii vrátia späť na Zem.
Pre názornejšiu predstavu odporúčam pozrieť veľmi peknú simuláciu priebehu celého letu, ktorú som vyššie opísal.
Ako to v skutočnosti bude a či sa to do roku 2020 podarí, zostáva zatajené rúškom budúcnosti. Projekt si samozrejme vyžiada medzinárodnú spoluprácu NASA s ostatnými krajinami. Záujem už prejavili Európa, Čína, India a Japonsko. Ak všetko bude prebiehať tak ako prebieha doteraz aj pod vplyvom globálnej hospodráskej krízy, a ak sa súčasný prezident USA Barack Obama nerozhodne opäť priškrtiť rozpočet NASA, mohli by sme sa obnovenia letov na Mesiac s ľudskou posádkou dočkať už do konca najbliššej dekády 21. storočia.
Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.
Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“
Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý
Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi
Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt.
Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd.
M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka.
Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd.
Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi.
M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov.
Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty.
Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie
Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system).
Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop
Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats
Gain 150, Offset 300.
29.4. až 3.5.2026
Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4
