Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Indonézsky asteroid

Indonézsky asteroid

Stopa po denním bolidu.
Stopa po denním bolidu.
Dňa 8. Októbra 2009 približne o 4:00 SEČ došlo k stretu planéty Zem s asteroidom, ktorý bol v priemere 5-10 metrov široký. Teleso z vesmíru však na zem nedopadlo, iba zhorelo v zemskej atmosfére, pričom sa uvoľnila energia porovnateľná s výbuchom malej atómovej bomby.

Vystrašení obyvatelia pobrežného mesta Bone v Indonézii si mysleli, že ide o zemetrasenie, na ktoré sú v tejto krajine pomerne často zvyknutí. V momente keď sa začali otriasať steny a vzduchom sa začali šíriť búrlivé zvuky, ľudia opustili svoje domovy a začali utekať. Všetko čo ľudia na oblohe videli bol obrovský, skrútený oblak pozostatkov asteroidu tiahnuci sa poobednajšou oblohou.

Otrasy zeme zachytilo pozoruhodne málo spravodajstiev v západnej tlači, avšak vedci zaoberajúci sa štúdiom meteorov im venovali plnú pozornosť. "Explózia spustila infrazvukové senzory v Comprehensive Nuclear-Test-Ban Treaty Organization (inštitúcia ohlasújúca, alebo zakazujúca všetky nukleárne explózie, či už v prírode, v armáde, alebo pre civilné účely), ktorá je 10 000 km od miesta v ktorom explodoval asteroid." oznámili prieskumníci Elizabeth Silber a Peter Brown z Univerzity v Západnom Ontáriu. Z ich analýzy infrazvukových údajov vyplynulo, že výbuch nastal na mieste so súradnicami 4.5° Južej šírky a 120° východnej dĺžky, so silou porovnateľnou k výbuchom 50 kiloton výbušniny TNT. To je približne 2 až 3 krát viac ako sila explózie atómovej bomby, ktorá bola v roku 1945 zhodená na Hirošimu. Video pretrvávajúcej stopy asteroidu v atmosfére si môžte pozrieť tu:



O asteroide, ktorý spôsobil v atmosfére Zeme výbuch bol pre astronómov prekvapením, pretože pred tým o ňom nemali žiadne informácie. Podľa štatistických štúdií populácie blízkozemských asteroidov je takéto teleso vystavené kolízii so Zemou v priemere každých 2-12 rokov. "Nasledujúce pozorovania prostredníctvom iných zariadení môžu byť veľmi cenné pri ďaľšom objasňovaní tejto unikátnej udalosti." povedali Silber a Brown. O ďaľších informáciách ohľadom Indonézskeho asteroidu Vás budeme priebežne informovať na našich stránkach.

Zdroje:
[1] neo.jpl.nasa.gov/news/news165.html
[2] www.spaceweather.com




O autorovi



11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

IC 410

IC 410 – Hmlovina žubrienok v súhvezdí Povozník Na snímke je zachytená emisná hmlovina IC 410, nachádzajúca sa v súhvezdí Povozník (Auriga) na zimnej oblohe severnej pologule. Na oblohe leží približne na súradniciach rektascenzia 5 h 22 min a deklinácia +33°, takže je dobre pozorovateľná najmä počas zimných mesiacov. Od Zeme je vzdialená približne 10 000 až 12 000 svetelných rokov a patrí medzi výrazné oblasti aktívnej tvorby hviezd v našej Galaxii. V jej vnútri sa nachádza mladá otvorená hviezdokopa NGC 1893, ktorej horúce mladé hviezdy intenzívnym žiarením ionizujú okolitý plyn a spôsobujú jeho charakteristické žiarenie. Jednou z najzaujímavejších častí tejto hmloviny sú útvary prezývané „žubrienky“ – husté prachoplynné globuly Sim 129 a Sim 130, ktoré majú pretiahnutý tvar s dlhými chvostami. Tieto štruktúry formuje silné ultrafialové žiarenie a hviezdny vietor z mladých hviezd v okolí. Každý z týchto útvarov má rozmery rádovo niekoľko svetelných rokov, takže ide o obrovské kozmické štruktúry. IC 410 je fascinujúcim príkladom oblasti, kde sa súčasne stretáva zrodenie nových hviezd, pôsobenie ich žiarenia na okolité prostredie aj tmavé pásy medzihviezdneho prachu, ktoré vytvárajú dramatický kontrast vnútri hmloviny. Práve táto kombinácia jemných emisných štruktúr, tmavých prachových oblastí a výrazných detailov robí z IC 410 jeden z najpôsobivejších objektov zimnej oblohy. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 70x180sec. R, 60x180sec. G, 60x180sec. B, 100x120sec. L, 105x600sec Halpha, 82x600sec SII, 74x600sec OIII, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 10.1. až 9.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »