Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Indonézsky asteroid

Indonézsky asteroid

Stopa po denním bolidu.
Stopa po denním bolidu.
Dňa 8. Októbra 2009 približne o 4:00 SEČ došlo k stretu planéty Zem s asteroidom, ktorý bol v priemere 5-10 metrov široký. Teleso z vesmíru však na zem nedopadlo, iba zhorelo v zemskej atmosfére, pričom sa uvoľnila energia porovnateľná s výbuchom malej atómovej bomby.

Vystrašení obyvatelia pobrežného mesta Bone v Indonézii si mysleli, že ide o zemetrasenie, na ktoré sú v tejto krajine pomerne často zvyknutí. V momente keď sa začali otriasať steny a vzduchom sa začali šíriť búrlivé zvuky, ľudia opustili svoje domovy a začali utekať. Všetko čo ľudia na oblohe videli bol obrovský, skrútený oblak pozostatkov asteroidu tiahnuci sa poobednajšou oblohou.

Otrasy zeme zachytilo pozoruhodne málo spravodajstiev v západnej tlači, avšak vedci zaoberajúci sa štúdiom meteorov im venovali plnú pozornosť. "Explózia spustila infrazvukové senzory v Comprehensive Nuclear-Test-Ban Treaty Organization (inštitúcia ohlasújúca, alebo zakazujúca všetky nukleárne explózie, či už v prírode, v armáde, alebo pre civilné účely), ktorá je 10 000 km od miesta v ktorom explodoval asteroid." oznámili prieskumníci Elizabeth Silber a Peter Brown z Univerzity v Západnom Ontáriu. Z ich analýzy infrazvukových údajov vyplynulo, že výbuch nastal na mieste so súradnicami 4.5° Južej šírky a 120° východnej dĺžky, so silou porovnateľnou k výbuchom 50 kiloton výbušniny TNT. To je približne 2 až 3 krát viac ako sila explózie atómovej bomby, ktorá bola v roku 1945 zhodená na Hirošimu. Video pretrvávajúcej stopy asteroidu v atmosfére si môžte pozrieť tu:



O asteroide, ktorý spôsobil v atmosfére Zeme výbuch bol pre astronómov prekvapením, pretože pred tým o ňom nemali žiadne informácie. Podľa štatistických štúdií populácie blízkozemských asteroidov je takéto teleso vystavené kolízii so Zemou v priemere každých 2-12 rokov. "Nasledujúce pozorovania prostredníctvom iných zariadení môžu byť veľmi cenné pri ďaľšom objasňovaní tejto unikátnej udalosti." povedali Silber a Brown. O ďaľších informáciách ohľadom Indonézskeho asteroidu Vás budeme priebežne informovať na našich stránkach.

Zdroje:
[1] neo.jpl.nasa.gov/news/news165.html
[2] www.spaceweather.com




O autorovi



11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1622

LDN 1622 – Boogeyman Nebula Na tejto snímke je zachytená temná hmlovina LDN 1622, známa aj pod prezývkou Boogeyman Nebula. Nachádza sa v oblasti súhvezdia Orión a jej typický tvar vytvára dojem temnej postavy vystupujúcej z červeného vodíkového pozadia. Nejde o objekt, ktorý svieti vlastným svetlom. Tmavé štruktúry tvoria husté oblaky medzihviezdneho prachu, ktoré pohlcujú a tienia svetlo hviezd aj žiariaceho plynu za nimi. Práve kontrast medzi tmavou prachovou hmotou a jemne žiariacou emisnou hmlovinou robí z LDN 1622 jeden z najzaujímavejších objektov tejto časti oblohy. V takýchto oblakoch sa ukrýva materiál, z ktorého v budúcnosti môžu vznikať nové hviezdy. Fotografovanie podobných objektov je náročné najmä preto, že jemné prechody medzi prachom a slabou hmlovinou vyžadujú dostatok kvalitných dát aj citlivé spracovanie. Tento objekt som fotil už koncom roka, no pre neustále inverzné počasie, odhalenú chybu v firmware filtrového kolesa a dokonca aj zlé kalibračné snímky som nebol spokojný s výsledkom. A keďže máme prekvapujúco jasné noci, tak som sa k nemu vrátil a nafotil ho nanovo. A som s týmto výsledkom oveľa viac spokojný Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 115x180sec. R, 106x180sec. G, 106x180sec. B, 171x120sec. L, 90x600sec Halpha, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.1. až 7.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »