Úvodní strana  >  Články  >  Kosmonautika  >  Pocta československé družici Magion-1

Pocta československé družici Magion-1

Před čtyřiceti roky se na cestu do vesmíru vydal Magion-1. Buďte u toho, když se zlehka dotkneme jeho úspěchu, a to společnou česko - slovenskou akcí 3. listopadu. První československá družice Magion-1 startovala 24. října 1978 z ruského kosmodromu Pleseck raketou Kosmos-3M spolu s družicí Interkosmos 18.

Tiskové prohlášení České astronomické společnosti číslo 250 z 26. 10. 2018

Cílem Magionu-1 byl výzkum nízkofrekvenčních elektromagnetických jevů v magnetosféře a ionosféře. Experiment skončil 10. září 1981, kdy družice shořela v zemské atmosféře. Začátkem listopadu se zlehka dotkneme úspěchu této historické mise kdy do stratosféry vypustíme sondu Magion 1S.

Magion-1S je spoločný projekt Hvězdárny a planetária Brno, Hvězdárny a planetária hl. m. Prahy a Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA). Štart unikátnej misie Magion-1S sa uskutoční v druhej polovici októbra, približně 40 rokov po tom čo sa do vesmíru pozrel originál a takmer presne na 100. výročie založenia Československej republiky. Touto misiou si tak chcú organizátori pripomenúť významné míľniky našej bývalej spoločnej republiky. Na palube sa bude nachádzať niekoľko zaujímavých experimentov a v súvislosti s týmto projektom je možné zapojiť sa aj do niekoľkých zaujímavých aktivít. Misia Magion-1S bude zároveň prvou spoločnou česko-slovenskou „družicou“ za posledných 30 rokov.

Štart Magion-1S sa v prípade priaznivých podmienok uskutoční 3. novembra 2018 v čase medzi 8:00 a 10:00 ráno z letiska Malé Bielice. 

109743.jpg

Magion-1S je maketa družice Magion-1 v měřítku 1:1. Na rozdíl od staršího bratra však ponese na své palubě moderní techniku, například kamerou. Bohužel, nepoletí do vesmíru, ale vydá se jen na jeho hranici, do stratosféry. Náš tým ji vypustí zavěšenu na velkém meteorologickém balonu, samotný let potrvá 4 až 5 hodin.” Uvedl Jiří Dušek, ředitel Hvězdárny a planetária Brno a člen Senátu Parlamentu České republiky.

O aké experimenty sa bude jednať priblížil Jakub Kapuš zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity: “Tento let bude skutočne výnimočný. Sonda bude vysielať okrem svojej telemetrie aj známu znelku z rovnomennej československej televízne relácie pre deti Magion. Na palubu sondy sme taktiež umiestnili kamerový systém, ktorým chceme zaznamenať priebeh letu a senzorický systém na zaznamenávanie meteorologických veličín, ktorý pripravila žiačka základnej školy z Púchova, Rebeka Martináková. Okrem popularizačných aktivít a študentských projektov sme na palubu sondy umiestnili aj technológie, ktoré by v budúcnosti mohli letieť na spoločnom československom cubesate. Tieto technológie vyvinul tím inžinierov z projektu 1. slovenskej družice skCUBE.”

Priestor zapojiť sa má aj verejnosť. Okrem možnosti zúčastniť sa štartu a byť pri tejto historickej udalosti naživo je tu aj možnosť poslať správu “do vesmíru” prostredníctvom sondy Magion-1S. Stačí vyplniť špeciálny formulár na oficiálnych stránkach projektu - magion1.eu. Okrem správy, ktorá bude umiestnená na sonde, získajú všetci zapojení účastníci aj pekný certifikát.

109745.jpg

Pre tých, ktorí vlastnia rádiový prijímač a chceli by zachytávať špeciálne vysielanie zo sondy počas letu, budú zverejnené informácie na stránke hamradio.sk a kozmonautika.sk.

Tím, ktorý stojí za pripravovaným letom sondy Magion-1S pripravil aj malé prekvapenie. Na sonde sa totiž bude nachádzať aj pasažier - kozmonaut. Spoločnosť Igráček pre túto príležitosť pripravila špeciálnu limitovanú edíciu Igráčka-kozmonauta. Pokiaľ sa všetko podarí, kamery zachytia jeho pobyt vo vesmíre.

Živý prenos zo štartu a komentovaný priebeh letu bude možné sledovať na stránkach kozmonautika.sk a na facebook stránkach Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, Hvězdárny a planetária v Brně a dedikovanej udalosti s názvom “Magion se vrací - buďte u toho!”.

Vzkaz na palubu lze poslat přes stránky www.magion1.eu

Akci organizuje SOSA, Hvězdárna a planetárium Brno a Hvězdárna a planetárium hl. m. Prahy. Projekt osobně podporuje ministr dopravy České republiky Dan Ťok. Ve spolupráci s Ústavem fyziky atmosféry Akademie věd České republiky a Českou astronomickou společností. Mediálně podporuje kosmonautix.cz.

109746.jpg




O autorovi

Jiří Dušek

Jiří Dušek

Jiří Dušek (* 11. srpna 1971, Sušice) je český astronom a astrofyzik, ředitel brněnské hvězdárny. V Brně žije od svých tří let. O astronomii se zajímal od dětství, což vyústilo ve studium astrofyziky na Přírodovědecké fakultě Masarykovy univerzity. Dlouhodobě působí na Hvězdárně a planetáriu Brno, jejímž ředitelem se stal v roce 2008. Je autorem populárně naučných programů, které jsou v planetáriu promítány veřejnosti, a také různých publikací z oblasti astronomie. Je po něm pojmenována planetka (14054) Dušek.

Štítky: Hvězdárna a planetárium Brno


25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Simeis 147

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2025 obdržel snímek „Simeis 147- Spaghetti nebula“, jehož autorem je astrofotograf Pavel Pech     „Spaghetti nebula“ – co se skrývá za tímto pojmem? Možná se nám vybaví „Spaghetti western“, jenž se stal filmovým pojmem, byť trochu

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »