Úvodní strana  >  Články  >  Multimédia  >  Kosmo per ĉiuj sensoj – eĉ en Esperanto

Kosmo per ĉiuj sensoj – eĉ en Esperanto

Brněnská hvězdárna je tu pro všechny návštěvníky. S radostí přivítá pozemšťany stejně jako mimozemšťany (konec konců, je jejich kontaktním centrem) a nezklame ani ve chvíli, kdy na její brány zaklepou milovníci esperanta. Přesně to se totiž stane na sklonku letošního července. V rámci Světového kongresu esperanta, který se odehrává v Brně, navštíví brněnskou hvězdárnu početný výsadek esperantistů. Její pracovníci proto neváhali a přestavení „Vesmír všemi smysly 3D“ obohatili o jazyk, jenž je pro desítky tisíc aktivních mluvčích po celém světě nástrojem rovnoprávné mezinárodní komunikace.

Stelobservejo en Brno estas por ĉiuj vizitantoj. Kun ĝojo ĝi bonvenigos ĉiuj teranojn kaj same ankaŭ eksterteranojn (fine, ĝi estas kontaktcentro por ili) kaj ĝi ne disrevigos eĉ tiam, kiam ĝian pordegon frapos amantoj de Esperanto. Kaj ĝuste tio okazos fine de ĉijara julio. Kadre de Universala Kongreso de Esperanto, kiu okazas en Brno, vizitos la stelobservejon multnombra trupo da esperantistoj. Laborantoj de la observejo tial ne hezitis kaj spektaklon “Kosmo per ĉiuj sensoj 3D” pliriĉigis je lingvo, kiu por dekoj da miloj de aktivaj parolantoj de la tuta mondo estas ilo de egala internacia komunikado.

Kiel la nomo aludas, spektaklo “Kosmo per ĉiuj sensoj” el metiejo de Stelobservejo kaj planetario Brno prezentas la kosmon, kiel ni sentas ĝin per homa korpo. La spektantoj ekscios, kia la kosmo estas palpante, kiel ĝi odoras, sonas kaj gustas. Nur sur La Bovina monto la spektaklon jam vidis ĉirkaŭ 12 000 kosmonaĝantoj, ĝia projekciado estas preparata en Ulverstone en Tasmanio, Maine Usono aŭ Žiaru nad Hronom en Slovakio. Kaj ĉar ĝi interesigis internaciajn produktantojn dum Fulldome Festival Brno, ĝi atingis internacian oferton de kelkaj tutmondaj distribuantoj. Nove ĝi estos disponebla ankaŭ en Esperanto kun komentario de Mirka Tomečková, kies voĉon registris kaj muntis Roman Kašník el studio RESET el Brno. La scenarion el la ĉeĥa esperantigis Oldřich Arnošt Fischer kaj Miroslav Malovec, esperantistoj el Brno.

Kaj tio ne estas ĉio. Vicprezidanto de Universala Esperanto-Asocio estas izraela astrofizikisto profesoro Amri Wandel, kiu en la stelobservejo en Brno por kongresanoj merkrede la 30an de julio preparos unikan komentitan observado de nokta ĉielo en Esperanto. Tamen en la scienca mondo li estas fakulo pri astrobiologio, astrofiziko de altaj energioj, nigraj truoj kaj aktivaj galaksiaj kernoj.

Ni el la stelobservejo amas kosmon.

Kaj ni ĝojas, ke vi en Esperantujo amas ĝin kun ni.

Vesmír všemi smysly – dokonce i v esperantu

Brněnská hvězdárna je tu pro všechny návštěvníky. S radostí přivítá pozemšťany stejně jako mimozemšťany (konec konců, je jejich kontaktním centrem) a nezklame ani ve chvíli, kdy na její brány zaklepou milovníci esperanta. Přesně to se totiž stane na sklonku letošního července. V rámci Světového kongresu esperanta, který se odehrává v Brně, navštíví brněnskou hvězdárnu početný výsadek esperantistů. Její pracovníci proto neváhali a přestavení „Vesmír všemi smysly 3D“ obohatili o jazyk, jenž je pro desítky tisíc aktivních mluvčích po celém světě nástrojem rovnoprávné mezinárodní komunikace.

Jak už název napovídá, představení „Vesmír všemi smysly“ z dílny Hvězdárny a planetária Brno představuje vesmír tak, jak jej vnímáme skrze lidské tělo. Diváci zjistí, jaký je vesmír na omak, jak voní, duní a chutná. Představení jenom na Kraví hoře dosud zhlédlo již na 12 000 kosmoplavců, jeho projekce se ale chystají i v tasmánském Ulverstone, americkém Maine nebo slovenském Žiaru nad Hronom. A díky tomu, že zaujalo mezinárodní producenty na Fulldome Festival Brno, dostalo se také do mezinárodní nabídky několika celosvětových distributorů. Nově pak bude k dispozici i v esperantu s komentářem Mirky Tomečkové, jejíž hlas nahrál a sestříhal Roman Kašník z brněnského studia RESET. Do esperanta z češtiny přeložili brněnští esperantisté Oldřich Arnošt Fischer a Miroslav Malovec.

Aby toho nebylo málo, místopředsedou Světového esperantského svazu je izraelský astrofyzik, profesor Amri Wandel, který bude mít pro účastníky kongresu na brněnské hvězdárně ve středu 30. července unikátní komentované pozorování večerní oblohy v esperantu. Ve vědeckém světě je přitom odborníkem na astrobiologii, se zaměřením na astrofyziku vysokých energií, černé díry a aktivní jádra galaxií.

My na brněnské hvězdárny milujeme vesmír.

A jsme moc rádi, že vy jej i v esperantu milujete s námi.




O autorovi

Jiří Dušek

Jiří Dušek

Jiří Dušek (* 11. srpna 1971, Sušice) je český astronom a astrofyzik, ředitel brněnské hvězdárny. V Brně žije od svých tří let. O astronomii se zajímal od dětství, což vyústilo ve studium astrofyziky na Přírodovědecké fakultě Masarykovy univerzity. Dlouhodobě působí na Hvězdárně a planetáriu Brno, jejímž ředitelem se stal v roce 2008. Je autorem populárně naučných programů, které jsou v planetáriu promítány veřejnosti, a také různých publikací z oblasti astronomie. Je po něm pojmenována planetka (14054) Dušek.

Štítky: Hvězdárna a planetárium Brno


23. vesmírný týden 2026

23. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 6. do 7. 6. 2026. Měsíc po úplňku mění fázi k poslední čtvrti. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a nyní se velmi nápadně blíží trochu slabšímu Jupiteru. Hodně blízko budou už v neděli 7. 6. Nízko už je večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Možná se objeví první noční svítící oblaka (NLC). V kosmonautice nejvíce, byť negativně, zaujala exploze rakety New Glenn během příprav k misi NG-4. Před 60 lety pokračoval intenzivně program Gemini a před 15 lety dolétal raketoplán Endeavour.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »