Úvodní strana  >  Články  >  Multimédia  >  Kosmo per ĉiuj sensoj – eĉ en Esperanto

Kosmo per ĉiuj sensoj – eĉ en Esperanto

Brněnská hvězdárna je tu pro všechny návštěvníky. S radostí přivítá pozemšťany stejně jako mimozemšťany (konec konců, je jejich kontaktním centrem) a nezklame ani ve chvíli, kdy na její brány zaklepou milovníci esperanta. Přesně to se totiž stane na sklonku letošního července. V rámci Světového kongresu esperanta, který se odehrává v Brně, navštíví brněnskou hvězdárnu početný výsadek esperantistů. Její pracovníci proto neváhali a přestavení „Vesmír všemi smysly 3D“ obohatili o jazyk, jenž je pro desítky tisíc aktivních mluvčích po celém světě nástrojem rovnoprávné mezinárodní komunikace.

Stelobservejo en Brno estas por ĉiuj vizitantoj. Kun ĝojo ĝi bonvenigos ĉiuj teranojn kaj same ankaŭ eksterteranojn (fine, ĝi estas kontaktcentro por ili) kaj ĝi ne disrevigos eĉ tiam, kiam ĝian pordegon frapos amantoj de Esperanto. Kaj ĝuste tio okazos fine de ĉijara julio. Kadre de Universala Kongreso de Esperanto, kiu okazas en Brno, vizitos la stelobservejon multnombra trupo da esperantistoj. Laborantoj de la observejo tial ne hezitis kaj spektaklon “Kosmo per ĉiuj sensoj 3D” pliriĉigis je lingvo, kiu por dekoj da miloj de aktivaj parolantoj de la tuta mondo estas ilo de egala internacia komunikado.

Kiel la nomo aludas, spektaklo “Kosmo per ĉiuj sensoj” el metiejo de Stelobservejo kaj planetario Brno prezentas la kosmon, kiel ni sentas ĝin per homa korpo. La spektantoj ekscios, kia la kosmo estas palpante, kiel ĝi odoras, sonas kaj gustas. Nur sur La Bovina monto la spektaklon jam vidis ĉirkaŭ 12 000 kosmonaĝantoj, ĝia projekciado estas preparata en Ulverstone en Tasmanio, Maine Usono aŭ Žiaru nad Hronom en Slovakio. Kaj ĉar ĝi interesigis internaciajn produktantojn dum Fulldome Festival Brno, ĝi atingis internacian oferton de kelkaj tutmondaj distribuantoj. Nove ĝi estos disponebla ankaŭ en Esperanto kun komentario de Mirka Tomečková, kies voĉon registris kaj muntis Roman Kašník el studio RESET el Brno. La scenarion el la ĉeĥa esperantigis Oldřich Arnošt Fischer kaj Miroslav Malovec, esperantistoj el Brno.

Kaj tio ne estas ĉio. Vicprezidanto de Universala Esperanto-Asocio estas izraela astrofizikisto profesoro Amri Wandel, kiu en la stelobservejo en Brno por kongresanoj merkrede la 30an de julio preparos unikan komentitan observado de nokta ĉielo en Esperanto. Tamen en la scienca mondo li estas fakulo pri astrobiologio, astrofiziko de altaj energioj, nigraj truoj kaj aktivaj galaksiaj kernoj.

Ni el la stelobservejo amas kosmon.

Kaj ni ĝojas, ke vi en Esperantujo amas ĝin kun ni.

Vesmír všemi smysly – dokonce i v esperantu

Brněnská hvězdárna je tu pro všechny návštěvníky. S radostí přivítá pozemšťany stejně jako mimozemšťany (konec konců, je jejich kontaktním centrem) a nezklame ani ve chvíli, kdy na její brány zaklepou milovníci esperanta. Přesně to se totiž stane na sklonku letošního července. V rámci Světového kongresu esperanta, který se odehrává v Brně, navštíví brněnskou hvězdárnu početný výsadek esperantistů. Její pracovníci proto neváhali a přestavení „Vesmír všemi smysly 3D“ obohatili o jazyk, jenž je pro desítky tisíc aktivních mluvčích po celém světě nástrojem rovnoprávné mezinárodní komunikace.

Jak už název napovídá, představení „Vesmír všemi smysly“ z dílny Hvězdárny a planetária Brno představuje vesmír tak, jak jej vnímáme skrze lidské tělo. Diváci zjistí, jaký je vesmír na omak, jak voní, duní a chutná. Představení jenom na Kraví hoře dosud zhlédlo již na 12 000 kosmoplavců, jeho projekce se ale chystají i v tasmánském Ulverstone, americkém Maine nebo slovenském Žiaru nad Hronom. A díky tomu, že zaujalo mezinárodní producenty na Fulldome Festival Brno, dostalo se také do mezinárodní nabídky několika celosvětových distributorů. Nově pak bude k dispozici i v esperantu s komentářem Mirky Tomečkové, jejíž hlas nahrál a sestříhal Roman Kašník z brněnského studia RESET. Do esperanta z češtiny přeložili brněnští esperantisté Oldřich Arnošt Fischer a Miroslav Malovec.

Aby toho nebylo málo, místopředsedou Světového esperantského svazu je izraelský astrofyzik, profesor Amri Wandel, který bude mít pro účastníky kongresu na brněnské hvězdárně ve středu 30. července unikátní komentované pozorování večerní oblohy v esperantu. Ve vědeckém světě je přitom odborníkem na astrobiologii, se zaměřením na astrofyziku vysokých energií, černé díry a aktivní jádra galaxií.

My na brněnské hvězdárny milujeme vesmír.

A jsme moc rádi, že vy jej i v esperantu milujete s námi.




O autorovi

Jiří Dušek

Jiří Dušek

Jiří Dušek (* 11. srpna 1971, Sušice) je český astronom a astrofyzik, ředitel brněnské hvězdárny. V Brně žije od svých tří let. O astronomii se zajímal od dětství, což vyústilo ve studium astrofyziky na Přírodovědecké fakultě Masarykovy univerzity. Dlouhodobě působí na Hvězdárně a planetáriu Brno, jejímž ředitelem se stal v roce 2008. Je autorem populárně naučných programů, které jsou v planetáriu promítány veřejnosti, a také různých publikací z oblasti astronomie. Je po něm pojmenována planetka (14054) Dušek.

Štítky: Hvězdárna a planetárium Brno


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »