Podcast Astronomy.com: 6. - 13. marec (Hlava Hydry, NGC 1981 a NGC 1999)

Hlava

Objektom viditeľným aj voľným okom je tento týždeň Hlava Hydry (na obrázku). Toto zoskupenie hviezd tvorí západnú časť najrozsiahlejšieho súhvezdia hviezdnej oblohy.

Hlava Hydry leží 2° južne od stredu spojnice hviezd Procyon (Alpha [α] Canis Minoris) a Regulus (Alpha [α] Leonis). Ak nebývate v presvetlenej oblasti, určite sa Vám podarí pozorovať Hlavu aj voľným okom.

Zoskupenie tvorí šestica hviezd. Najjasnejšou z nich je Zeta (ζ) Hydrae s 3.1 magnitúdy. Na západ od nej sú Epsilon (ε) a Delta (δ) Hydrae. Potom sa obráťte na východ k Rho (ρ) Hydrae a nakoniec asi o 3,5° smerom na juhozápad prídete k Sigma (σ) Hydrae. Táto je pri jasnosti 4.4 magnitúdy najslabšou hviezdou celého zoskupenia. A nakoniec, opäť smerom na východ, a nachádza šiesta a posledná hviezda - Eta (η) Hydrae.

Odvráť svoj zrak

Tento týždeň som ako objekt pre malý ďalekohľad vybral otvorenú hviezdokopu NGC 1981 v súhvezdí Orión. Aby sme mohli pozorovať tento dobre viditeľný objekt, musíme najskôr nájsť Hmlovinu v súhvezdí Orión (M42). Keď ste sa už dosť pokochali krásou tohto nebeského zázraku, pozrite sa o 1° severne. NGC 1981 je jasná otvorená hviezdokopa. S jasnosťou 4.2 magnitúdy je jedenástou najjasnejšou hviezdokopou. Taktiež je veľmi veľká, lebo jej priemer na oblohe sa rovná takmer priemeru Mesiaca v splne.

Na pozorovanie NGC 1981 malým ďalekohľadom je vhodné použiť asi 100-násobné zväčšenie. Dajte si záležať na tom, aby ste odlíšili okolité hviezdy od tých, ktoré patria do tejto hviezdokopy. Zapamätajte si, že zahnutá línia troch hviezd s jasnosťou 6.5 magintúdy do nej už nepatrí.

Zahmlene a cez zrkadlo

"Deep-sky" objektom tohto týždňa je reflexná hmlovina NGC 1999 v súhvezdí Orión. Tento objekt sa dá opäť ľahko nájsť, ak začnete od Hmloviny v Orióne. Nasmerujte svoj ďalekohľad o čosi viac než 1° na juho-juhovýchod od M42 a vo vašom zornom poli sa objaví NGC 1999.

Táto reflexná hmlovina má tvar trojuholníka, ale je toho na nej viac na pozeranie. Tmavý, nepravidelný pás zakrýva väčšinu modrastého svetla zo stredu NGC 1999. Tento temný oblak patrí do skupiny Bokových globúl, čo sú oblasti prachu a chladného plynu, kde sa pravdepodobne tvoria nové hviezdy, a ktoré zakrývajú svetlo z objektov za nimi. Vedci ich pomenovali podľa amerického astronóma pôvodom z Holandska, Barta Jana Boka (1906 - 1983), ktorý sa nimi ako prvý zaoberal.

Svetlo NGC 1999 pochádza z hviezdy V380 Orionis. Táto leží len kúsok od východnej/juhovýchodnej časti tmavej oblasti. Je to veľmi mladá hviezda a reflexnú hmlovinu NGC 1999 tvorí zvyškový materiál po jej formovaní.

Odkaz na podcast v anglickom jazyku:

Autor: Michael Bakich, redaktor časopisu Astronomy
Uverejnené: 26. február 2009
Zdroj: originalni text
Podcast v anglickom jazyku