Úvodní strana  >  Články  >  Multimédia  >  Podcast: súhvezdie Holubica, guľová hviezdokopa NGC1851 a špirálová galaxia NGC 1808

Podcast: súhvezdie Holubica, guľová hviezdokopa NGC1851 a špirálová galaxia NGC 1808

Každý týždeň Vám predstavujeme tri odlišné objekty nočnej oblohy, z ktorých je:

Podcast Astronomy.com
Podcast Astronomy.com
  • prvý objekt viditeľný voľným okom alebo triédrom - súhvezdie Holubica
  • druhý objekt nájdete malým ďalekohľadom - guľová hviezdokopa NGC1851
  • a tretí objekt je z kategórie "deep-sky" pre všetkých nadšených pozorovateľov s aspoň 8-palcovým (20 cm) ďalekohľadom - špirálová galaxia NGC 1808

Poznámka redakce: tento týden vyjde vyjímečně několik dílů, kterů již byly připraveny. Od pátku budou díly vycházet pravidelně jednou týdně.

Astronómia z Biblie

Objektom na tento týždeň, ktorý sa dá vidieť aj voľným okom, je súhvezdie Holubica (Columba). Toto súhvezdie znázorňuje holubicu, ktorú vypustil Noe, aby sa presvedčil, že hladina vody po veľkej biblickej povodni už klesla. Je to jediný doteraz používaný názov súhvezdia, ktorý vychádza z Biblie. Súhvezdie Holubica prvýkrát nájdeme na mape hviezdnej oblohy z roku 1592, ktorej autorom je holandský astronóm a kartograf Petrus Plancius.

Toto súhvezdie mnohí astronómovia - amatéri nepoznajú. Tak práve Ste dostali možnosť túto skutočnosť napraviť. Vyhľadajte súhvezide Orión. To by nemal byť žiaden problém. Teraz choďte od Orióna smerom na juh, kým nenarazíte na súhvezdie Zajac (Lepus). A kúsok južnejšie od tohto súhvezdia sa nachádza Holubica.

Ako prvé si určite všimnete dve najjasnejšie hviezdy. Phact (Alpha [α] Columbae) má jasnosť 2,6 magintúdy a za ňou nasleduje Wasn (Beta [β] Columbae) s 3,1 magnitúdy. S pomocou hviezdnej mapy sa dajú nájsť aj zvyšné tri hviezdy, ktoré sú jasnejšie než 4 magintúdy. Potom ich už len stačí pospájať do tvaru holubice. Veľa šťastia.

Pri pozorovaní tohto súhvezdia má chuť človek zakývať na rozlúčku, lebo práve od tohto bodu na oblohe sa vzďaľuje naša slnečná sústava vzhľadom na hviezdy v blízkom okolí. Astronómovia nazývajú tento bod antapex (bod ležiaci naproti apexu).

Tí z Vás, ktorí vlastnia väčšie ďalekohľady, majú možnosť nájsť v blízkosti solárneho antapexu jeden objekt. Je ním galaxia IC 2153 s jasnosťou 13,2 magintúdy. Malé upozornenie: Pokiaľ nemáte naozaj veľký ďalekohľad a dostatočne tmavé miesto na pozorovanie, túto málo jasnú galaxiu s veľkou pravdepodobnosťou neuvidíte.

Osamotená v tme

Druhým objektom, určeným pre menšie ďalekohľady, je guľová hviezdokopa NGC 1851 v súhvezdí Holubica. Nachádza sa takmer o 8º juhozápadne od hviezdy Phact, ale určite sa Vám ju podarí nájsť aj triédrom, ak pozorujete na vhodnom mieste. Táto hviezdokopa s jasnoťou 7,0 magnitúdy je najjasnejším "deep-sky" objektom v okolí 20º, nech sa už vydáte po oblohe ktorýmkoľvek smerom.

Cez 4-palcový (10 cm) ďalekohľad s problémami rozoznáte jej koncentrované jadro obklopené hviezdami. Jadro NGC 1851 sa ťažšie rozoznáva aj vo veľkých ďalekohľadoch vzhľadom na jeho veľkú vzdialenosť. Leží 40-tisíc svetelných rokov od Slnka a 55-tisíc svetelných rokov od stredu Mliečnej dráhy.

Jasná, ale nevýrazná

Tretím a posledným objektom zo skupiny "deep-sky" objektov, ktorým by som chcel zavŕšiť prehliadku objektov zo súhvezdia Holubice, je špirálová galaxia NGC 1808. Je to relatívne jasná galaxia s magnitúdou 9.9.

NGC 1808 sa dá ľahko nájsť a vďaka veľkej povrchovej jasnosti jej nerobia problémy ani väčšie zväčšenia. Oválny tvar galaxie (jej dĺžka je dvojnásobkom jej šírky) je dobre viditeľný, ale podarí sa Vám rozoznať len časti málo jasných špirálových ramien, ktoré sa tiahnu po celej dĺžke NGC1808. Tieto sa dajú vidieť na fotografiách s dlhou expozíciou.

Cez 16-palcový (40 cm) alebo väčší ďalekohľad sa môžete pokúsiť uvidieť tmavé polia neďaleko vonkajšieho okraja galaxie. Astronómovia len nedávno zistili, že v tejto galaxii prebieha zrod veľkého množstva hviezd.

A tí z Vás, ktorí majú najväčšie ďalekohľady, je tu malá výzva v podobe troch galaxií, ktoré ležia približne 10´ juhovýchodne od NGC 1808. Najjasnejšia z nich, PGC 620467, slabo žiari s 15,6 magnitúdami. Zvyšné dve galaxie, PGC 131395 a PGC 16804, sú veľmi slabo viditeľné. Obe majú jasnosť 15,9 magnitúdy.

Autor: Michael Bakich, redaktor časopisu Astronomy
Uverejnené: 26. február 2009
Zdroj: originalni text
Podcast v anglickom jazyku




O autorovi



20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Messier 3

Messier 3, známa aj ako M3 alebo NGC 5272, je výrazná guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 33 000 svetelných rokov a patrí medzi najväčšie a najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy. Odhaduje sa, že obsahuje približne 500 000 hviezd. Objavil ju Charles Messier 3. mája 1764. Bola to vôbec prvá hmlovina v Messierovom katalógu, ktorú objavil samotný Messier. Spočiatku ju považoval za hmlistý objekt bez hviezd. Až William Herschel okolo roku 1784 rozlíšil jej hviezdnu povahu a ukázal, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M3 patrí medzi najlepšie preskúmané guľové hviezdokopy. Mimoriadne zaujímavá je najmä veľkým počtom premenných hviezd. Dnes ich v nej poznáme viac než 270, čo je najviac zo všetkých známych guľových hviezdokôp. Významnú časť tvoria premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré astronómovia využívajú aj ako dôležité indikátory vzdialeností vo vesmíre. Vek hviezdokopy sa odhaduje na približne 11,4 miliardy rokov, takže ide o veľmi starý objekt pochádzajúci z raných období vývoja našej Galaxie. M3 sa nachádza ďaleko nad rovinou Mliečnej cesty, približne 31 600 svetelných rokov, a zároveň asi 38 800 svetelných rokov od jej stredu. Je teda pomerne izolovaným členom galaktického hala. Na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 6,2 magnitúdy, takže za veľmi tmavej oblohy môže byť na hranici viditeľnosti voľným okom. V menšom ďalekohľade sa javí ako jemný hmlistý obláčik, no väčší ďalekohľad alebo astrofotografia odhalí jej skutočnú štruktúru – jasné a husté jadro obklopené tisíckami slabších hviezd. Práve vďaka tejto bohatej hviezdnej populácii je Messier 3 často považovaná za jednu z najkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy, hneď po známej M13 v Herkulovi. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie ???? Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 121x60sec. R, 105x60sec. G, 110x60sec. B, 180x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.4. až 1.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »