Podcast: hviezdokopa Úľ, otvorená hviezdokopa M50 a hmlovina Rozeta

V jasličkách, na slame...

Tento týždeň som ako objekt viditeľný voľným okom vybral otvorenú hviezdokopu Úľ (M44, na obrázku) v súhvezdí Rak. Keďže sa jedná o jasnú hviezdokopu s jasnosťou 3.1 magnitúdy, je známa pod mnohými menami. Messier jej vo svojom slávnom katalógu dal číslo 44, preto ju väčšina astronómov - amatérov pozná ako M44. Pred 2-tisíc rokmi ju nazývali Praespe, čo v latinskom jazyku znamená "kolíska".

Človek by predpokladal, že taký jasný objekt sa dá ľahko nájsť, ale nanešťastie sa Úľ nachádza v slabo viditeľnom súhvezdí Rak. A v skutočnosti sa táto hviezdokopa dá nájsť pomocou troch hviezd 1. magnitúdy, ktoré ani nepatria do súhvezdia Rak.

Najprv vyhľadajte "hviezdy - dvojičky" Castor a Pollux v súhvezdí Blíženci. Potom, o takmer jednu pätinu oblohy smerom na východ, nájdite Regulus - najjasnejšiu hviezdu súhvezdia Lev. M44 leží približne v strede medzi týmito hviezdami.

Hviezdokopa je nepozorovateľná už pri miernom svetelnom znečistení. Aj napriek skutočnosti, že hviezdokopa Úľ má jasnosť 3 magnitúdy, jej uhlový priemer je viac než 1º. Teda jej svetlo sa šíri z oblasti rovnajúcej sa veľkosťou 5 a pol mesačným splnom. Ak ju nenájdete voľným okom, určite sa vám to podarí pomocou triédra.

Nezabudni na mňa

Druhým objektom na tento týždeň, ktorý sa dá nájsť aj menším ďalekohľadom, je otvorená hviezdokopa M50 v súhvezdí Jednorožec. Určite viete, že Messierov katalóg je plný zaujímavých objektov, ako napríklad: galaxia v Andromede je M31, hmlovina v súhvezdí Orión je M42 a M51 je Vírová galaxia. V takejto skvelej spoločnosti by sa M50 mohla cítiť trochu menejcenne.

To sa ale rozhodne nemusí. S jasnosťou 5.9 magnitúdy ju môžu nájsť na tmavej oblohe pozorovatelia s výborným zrakom aj voľným okom. Cez menší ďalekohľad pri 100-násobnom zväčšení uvidíte 50 hviezd na rozlohe asi 12’. Najjasnejšia z nich má 8 magnitúdy a v zahnutých oblastiach vo vnútri hviezdokopy je veľa hviezd s jasnosťou od 8 do 10 magnitúdy.

Asi ste o M50 ešte toho veľa nepočuli, ale určite si ju nenechajte ujsť. Je to totiž "skrytý poklad", ktorý sa vám odmení za pozorovanie.

Zimný kvietok s mnohými lupienkami

Tretím objektom na tento týždeň je "deep-sky" objekt hmlovina Rozeta, ktorú taktiež nájdeme v súhvezdí Jednorožec. Mnohí pozorovatelia ju považujú za jeden samostatný objekt na oblohe, ale astronómovia jej prisúdili hneď štyri čísla v NGC katalógu a to ešte nerátame hviezdokopu NGC 2244 v jej centre. V NGC katalógu pri tejto hmlovine nájdeme čísla NGC 2237, NGC 2238, NGC 2239 a NGC 2246.

Z tmavého pozorovacieho miesta najprv nájdete NGC 2244. Niekoľko desiatok hviezd, z ktorých je pár jasnejších než 8 magnitúd, sa nachádza v oválnej oblasti, ktorá sa rozkladá zo severozápadu na juhovýchod.

Na pozorovanie hmloviny Rozeta je najvhodnejší 10 (a viac)-palcový ďalekohľad cez okulár so zväčšením 50x. Použite hmlovinový filter, aby ste oslabili hviezdy y NGC 2244. Západná strana hmloviny sa javí ako jasnejšia. Tu vystúpi vnútorná strana prstenca s jemným vrúbkovaním a jeho vonkajšia sa zdá byť tenká s výstupkom na severozápad.

Východná strana Rozety je oveľa širšia. Stena hmloviny s dobre viditeľnými okrajmi tvorí jej severný okraj. Aj napriek faktu, že astronómovia považujú Rozetu za emisnú hmlovinu, postrehneme v nej množstvo malých tmavých hmlovín oproti jasnému pozadiu.

Autor: Michael Bakich, redaktor časopisu Astronomy
Uverejnené: 19. február 2009
Zdroj: originalni text
Podcast v anglickom jazyku