Úvodní strana  >  Články  >  Osobnosti  >  Planétka (6067) Donutil

Planétka (6067) Donutil

Předání certifikátu o pojmenování planetky Donutil
Autor: J. Kürtiová

Česká astronómka Zdeňka Vávrová pracovala na observatóriu na Kleti, kde počas rokov 1975 – 1995 objavila 116 asteroidov. Mnohé z nich pomenovala, nie však všetky. Amatérsky astronóm Štefan Kürti z Nových Zámkov, je v kontakte s p. Vávrovou takmer 10 rokov a pomáha jej s odkomunikovaním návrhov. Takto sa dostali na oblohu mená ako Žbirka, Druckmüller, Antonínholý, Janegoodall, Horálek, Mašek a tento mesiac pribudlo meno Donutil. Niektoré na želanie samotnej objaviteľky, iné na návrh slovenského astronóma.

(6067) Donutil

Dňa 19. mája 2025 Medzinárodná Astronomická Únia (IAU) pomenovala asteroid s číslom (6067) a predbežným označením 1990 QR11 po vynikajúcom českom hercovi Miroslavovi Donutilovi. 

Citácia pomenovania: 

Miroslav Donutil (1951) je český herec, ktorého kariéra začala v Divadle Husa na provázku v Brne.  Neskôr sa stal členom Národního divadla v Prahe a vytvoril mnoho divadelných postáv, hral v mnohých filmoch a televiznych seriáloch. Miroslav dosiahol najväčšiu popularitu svojimi one-man show založenými na humorných príbehoch.

Planétka bola objavená 28. augusta 1990 na observatóriu Kleť. O dva týždne na to ju pozorovali astronómovia observatória Palomar v Kalifornii a objav bol zaevidovaný pod označením 1990 QR11. Do konca roka 1990 ju pozorovali na dvoch ďalších observatóriach, považovali ju však za nový objekt a tak bola v databáze asteroidov vedená pod označeniami 1990 RG12  a 1990 QP18. V apríli 1994 ju, opäť ako nové teleso, našli austrálski astronómovia, dostala označenie 1994 GD a jej pohyb sledovali takmer 3 mesiace. Vďaka týmto pozorovaniam sa jej dráha výrazne spresnila. Ukázalo sa, že asteroidy pozorované v rokoch 1990, 1991 a 1994 sú jeden a ten istý objekt. Následne planétku našli aj v starších pozorovaniach z rokov 1956 a 1980. Dráhové elementy asteroidu sa výrazne spresnili a tak v auguste 1994 dostala definitívne poradové číslo (6067). Od roku 1999 je pozorovaná každoročne.  

Planétka (6067) Donutil je teleso z hlavného pásu asteroidov, ktoré sa nachádza medzi dráhami planét Mars a Jupiter. Asteroid obehne Slnko raz za 5,62 roka a jeho priemer je približne 13,8 km. Okolo svojej osi rotuje pomaly, jeden „deň“ na planétke trvá 87 hodín. Obieha Slnko po takmer kruhovej dráhe a jej vzdialenosť od našej centrálnej hviezdy sa mení od 3,00 do 3,31  astronomickej jednotky. Zjednodušene môžeme povedať, že planétka Donutil obieha Slnko v trojnásobnej vzdialenosti ako naša Zem. 

V súčasnosti sa nachádza v súhvezdí Barana (Aries), premieta sa tesne do blízkosti Slnka a nie je pozorovateľná. V najvýhodnejšom postavení voči Zemi bude v decembri 2025, vtedy jej jasnosť dosiahne 16,2 magnitúdy. Bude sa nachádzať v súhvezdí Býka (Taurus) a jej pohyb medzi hviezdami sa bude dať zachytiť aj amatérskymi teleskopmi o priemere nad 20 cm prostredníctvom CCD kamery. Žiadne priblíženie k Zemi nehrozí. Takou hrozbou môžu byť len tzv. blízkozemské planétky. 

Certifikát o pojmenování planetky Donutil Autor: Štefan Kürti
Certifikát o pojmenování planetky Donutil
Autor: Štefan Kürti

ASTEROIDY - PLANÉTKY

Asteroidy sú menšie telesá slnečnej sústavy. Z nich najväčšie má okolo 900 kilometrov, vyše 30 planétok má priemer do 200 km a počet asteroidov o veľkosti 1 km sa odhaduje na 750 000. Tie najmenšie, ktoré dnes astronómovia pozorujú, majú 5 - 10 metrov. V súčasnosti sú evidované pozorovania vyše 1,4 milióna asteroidov, odhaduje sa, že ich môže byť až dvojnásobok.  Centrálou, kde sa evidujú a spracúvajú pozorovania týchto telies slnečnej sústavy od astronómov z celého sveta je Minor Planet Center v meste Cambridge, Massachusetts, USA. 

Planétky tzv. hlavného pásu obiehajú v priestore medzi Marsom a Jupiterom. Ďalšou skupinou sú blízkozemské planétky, ktoré sa na svojej dráhe približujú k našej planéte a nájdu sa i také, ktoré dráhu Zeme križujú a teda môžu byť pre ľudstvo hrozbou.

Samotné hľadanie asteroidov spočíva v prezeraní trojice snímok získaných v krátkom časovom slede. Tie sa získavajú fotografovaním tej istej časti hviezdnej oblohy, pričom medzi jednotlivými zábermi uplynie zvyčajne 30 minút. Keďže sa asteroidy pohybujú, na záberoch sa prezradia zmenou polohy oproti nehybným hviezdam. Špeciálny počítačový program vytvorený na vyhodnocovanie pozorovaní,  umožňuje rýchle a jednoduché hľadanie pohybujúcich sa telies. Po nájdení pohybujúceho sa objektu nasleduje kontrola, či sa jedná o teleso už známe. Ak sa podľa katalógu Minor Planet Center (MPC)  na pozorovanej pozícii pre konkrétny čas pozorovania nenachádza žiadny známy asteroid, môže ísť o nový objav. Nato, aby nové teleso bolo zaevidované, sú nutné pozorovania z ďalších nocí.  Ak sa podarí nájsť planétku  i z druhej noci, MPC pridelí novému objektu predbežné označenie, napr. 2022 LG11. Definitívne poradové číslo prideľuje MPC až vtedy, keď teleso bolo pozorované dostatočne dlho a pohyb planétky sa dá vyrátať s veľkou presnosťou na dlhé roky dopredu. Dnes je známych takmer 800 tisíc planétok s definitívnym poradovým číslom. 

Od objavu asteroidu až po získanie poradového čísla uplynie zvyčajne doba 6 - 8 rokov. Keďže dané teleso musí byť pozorované aspoň pri štyroch obehoch okolo Slnka, občas sa stáva že katalógové číslo získa planétka desať, či ešte viac rokov po objave.  Až po pridelení čísla môže objaviteľ navrhnúť pomenovanie pre takéto teleso. V súčasnosti je pomenovaných vyše 25 300 asteroidov. Medzi nimi nájdeme aj veľké množsto mien osobností, ale aj zemepisných lokalít z Čiech a Slovenska. Po hercoch nesú mená planétky ako Labuda, Bánjános, Satinský, Lasica a teraz pribudol k nim Donutil. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Databáza pomenovaných asteroidov
[2] WGSBN Bulletin 5, #14
[3] Informácie o pozorovaniach a dráhe asteroidu v Minor Planet Center
[4] Databáza NASA
[5] Zobrazenie dráhy planétky v slnečnej sústave



O autorovi

Stefan Kürti

Štefan Kürti (* 6. srpna 1960, Dunajská Streda, Slovensko) je amatérský slovenský astronom, který se věnuje především asteroidům. V rámci projektu FMO Spacewatch našel 3 blízkozemní planetky, prohledáváním archívních záběrů z palomarské observatoře identifikoval přes sto asteroidů a další objevil z noční oblohy přes dálkově ovládané teleskopy. Na jeho nárvh bylo pojmenováno několik planetek, jedna nese i jeho jméno. Spolupracuje s observatoří AGO v Modre (Slovensko) a též s Konkolyho observatoří na Piszkéstető Maďarsko).

Publikuje v časopise KOZMOS a svoje zkušenosti prezentuje na vlastní webové stránce www.skaw.sk. Na tomto portálu mj. představil české a slovenské objevitele komet; v současnu se věnuje seriálu rozhovorů, kde zpovídá úspěšné amatérské astronomy z celého světa.

Štítky: Štefan Kürti, Donutil, Planetka


25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

NGC3718

Titul Česká astrofotografie měsíce za květen 2025 obdržel snímek „NGC 3718“, jehož autorem je astrofotograf Zdenek Vojč   12. dubna 1789 namířil astronom William Herschel svůj dalekohled směrem k souhvězdí Velké medvědice a objevil zde mimo jiné mlhavý obláček galaxie NGC 3718. Téměř přesně 236

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »