Planétka (6067) Donutil

(6067) Donutil

Dňa 19. mája 2025 Medzinárodná Astronomická Únia (IAU) pomenovala asteroid s číslom (6067) a predbežným označením 1990 QR11 po vynikajúcom českom hercovi Miroslavovi Donutilovi. 

Citácia pomenovania: 

Miroslav Donutil (1951) je český herec, ktorého kariéra začala v Divadle Husa na provázku v Brne.  Neskôr sa stal členom Národního divadla v Prahe a vytvoril mnoho divadelných postáv, hral v mnohých filmoch a televiznych seriáloch. Miroslav dosiahol najväčšiu popularitu svojimi one-man show založenými na humorných príbehoch.

Planétka bola objavená 28. augusta 1990 na observatóriu Kleť. O dva týždne na to ju pozorovali astronómovia observatória Palomar v Kalifornii a objav bol zaevidovaný pod označením 1990 QR11. Do konca roka 1990 ju pozorovali na dvoch ďalších observatóriach, považovali ju však za nový objekt a tak bola v databáze asteroidov vedená pod označeniami 1990 RG12  a 1990 QP18. V apríli 1994 ju, opäť ako nové teleso, našli austrálski astronómovia, dostala označenie 1994 GD a jej pohyb sledovali takmer 3 mesiace. Vďaka týmto pozorovaniam sa jej dráha výrazne spresnila. Ukázalo sa, že asteroidy pozorované v rokoch 1990, 1991 a 1994 sú jeden a ten istý objekt. Následne planétku našli aj v starších pozorovaniach z rokov 1956 a 1980. Dráhové elementy asteroidu sa výrazne spresnili a tak v auguste 1994 dostala definitívne poradové číslo (6067). Od roku 1999 je pozorovaná každoročne.  

Planétka (6067) Donutil je teleso z hlavného pásu asteroidov, ktoré sa nachádza medzi dráhami planét Mars a Jupiter. Asteroid obehne Slnko raz za 5,62 roka a jeho priemer je približne 13,8 km. Okolo svojej osi rotuje pomaly, jeden „deň“ na planétke trvá 87 hodín. Obieha Slnko po takmer kruhovej dráhe a jej vzdialenosť od našej centrálnej hviezdy sa mení od 3,00 do 3,31  astronomickej jednotky. Zjednodušene môžeme povedať, že planétka Donutil obieha Slnko v trojnásobnej vzdialenosti ako naša Zem. 

V súčasnosti sa nachádza v súhvezdí Barana (Aries), premieta sa tesne do blízkosti Slnka a nie je pozorovateľná. V najvýhodnejšom postavení voči Zemi bude v decembri 2025, vtedy jej jasnosť dosiahne 16,2 magnitúdy. Bude sa nachádzať v súhvezdí Býka (Taurus) a jej pohyb medzi hviezdami sa bude dať zachytiť aj amatérskymi teleskopmi o priemere nad 20 cm prostredníctvom CCD kamery. Žiadne priblíženie k Zemi nehrozí. Takou hrozbou môžu byť len tzv. blízkozemské planétky. 

ASTEROIDY - PLANÉTKY

Asteroidy sú menšie telesá slnečnej sústavy. Z nich najväčšie má okolo 900 kilometrov, vyše 30 planétok má priemer do 200 km a počet asteroidov o veľkosti 1 km sa odhaduje na 750 000. Tie najmenšie, ktoré dnes astronómovia pozorujú, majú 5 - 10 metrov. V súčasnosti sú evidované pozorovania vyše 1,4 milióna asteroidov, odhaduje sa, že ich môže byť až dvojnásobok.  Centrálou, kde sa evidujú a spracúvajú pozorovania týchto telies slnečnej sústavy od astronómov z celého sveta je Minor Planet Center v meste Cambridge, Massachusetts, USA. 

Planétky tzv. hlavného pásu obiehajú v priestore medzi Marsom a Jupiterom. Ďalšou skupinou sú blízkozemské planétky, ktoré sa na svojej dráhe približujú k našej planéte a nájdu sa i také, ktoré dráhu Zeme križujú a teda môžu byť pre ľudstvo hrozbou.

Samotné hľadanie asteroidov spočíva v prezeraní trojice snímok získaných v krátkom časovom slede. Tie sa získavajú fotografovaním tej istej časti hviezdnej oblohy, pričom medzi jednotlivými zábermi uplynie zvyčajne 30 minút. Keďže sa asteroidy pohybujú, na záberoch sa prezradia zmenou polohy oproti nehybným hviezdam. Špeciálny počítačový program vytvorený na vyhodnocovanie pozorovaní,  umožňuje rýchle a jednoduché hľadanie pohybujúcich sa telies. Po nájdení pohybujúceho sa objektu nasleduje kontrola, či sa jedná o teleso už známe. Ak sa podľa katalógu Minor Planet Center (MPC)  na pozorovanej pozícii pre konkrétny čas pozorovania nenachádza žiadny známy asteroid, môže ísť o nový objav. Nato, aby nové teleso bolo zaevidované, sú nutné pozorovania z ďalších nocí.  Ak sa podarí nájsť planétku  i z druhej noci, MPC pridelí novému objektu predbežné označenie, napr. 2022 LG11. Definitívne poradové číslo prideľuje MPC až vtedy, keď teleso bolo pozorované dostatočne dlho a pohyb planétky sa dá vyrátať s veľkou presnosťou na dlhé roky dopredu. Dnes je známych takmer 800 tisíc planétok s definitívnym poradovým číslom. 

Od objavu asteroidu až po získanie poradového čísla uplynie zvyčajne doba 6 - 8 rokov. Keďže dané teleso musí byť pozorované aspoň pri štyroch obehoch okolo Slnka, občas sa stáva že katalógové číslo získa planétka desať, či ešte viac rokov po objave.  Až po pridelení čísla môže objaviteľ navrhnúť pomenovanie pre takéto teleso. V súčasnosti je pomenovaných vyše 25 300 asteroidov. Medzi nimi nájdeme aj veľké množsto mien osobností, ale aj zemepisných lokalít z Čiech a Slovenska. Po hercoch nesú mená planétky ako Labuda, Bánjános, Satinský, Lasica a teraz pribudol k nim Donutil. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Databáza pomenovaných asteroidov
[2] WGSBN Bulletin 5, #14
[3] Informácie o pozorovaniach a dráhe asteroidu v Minor Planet Center
[4] Databáza NASA
[5] Zobrazenie dráhy planétky v slnečnej sústave