Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Astronomický tábor Jihlavské astronomické společnosti v roce 2021

Astronomický tábor Jihlavské astronomické společnosti v roce 2021

Astronomický tábor Jihlavské astronomické společnosti
Autor: Jihlavská astronomická společnost

V uplynulých sedmnácti letech pořádala Jihlavská astronomická společnost populární letní dětský astronomický tábor. Pokud epidemická situace dovolí, nejinak tomu bude i v letošním roce, byť letošní tábor dozná několika důležitých změn.

Astronomický tábor Jihlavské astronomické společnosti je letní dětský tábor zaměřený zejména na astronomii a příbuzné vědní oblasti. Tábora se mohou účastnit všichni, kteří se chtějí nejen pobavit, ale také se něco dozvědět. Součástí tábora je pozorování noční oblohy pomocí velkých astronomických dalekohledů a netradiční seznamování s astronomií, fyzikou a ostatními přírodními vědami. Koncepce programu je rozdělena do různých úrovní tak, aby tábor poskytoval dostatečný prostor jak pro děti, které s astronomií už mají zkušenosti, tak i pro absolutní nováčky. Zatímco začátečníci se učí základům astronomie, seznamují se s oblohou, ovládáním dalekohledu apod., pokročí se učí astrofotografii, měření změn jasnosti proměnných hvězd nebo např. astronomickou spektroskopii. 

Astronomický tábor Jihlavské astronomické společnosti Autor: Jihlavská astronomická společnost
Astronomický tábor Jihlavské astronomické společnosti
Autor: Jihlavská astronomická společnost
Ve dne účastníci žijí běžným táborovým životem. Hrají celotáborovou hru a nejrůznější soutěže a chodí na výlety. V tábořišti máme k dispozici hřiště. V budově, která je součástí tábořiště, je velká společenská místnost, sloužící zároveň jako jídelna. Účastníci bydlí po dvou, v podsadových stanech s nepromokavou celtou. V kuchyni se připravuje obvyklých pět chodů a nad škrábanci a odřeninami bdí zkušený zdravotník, nebo zdravotnice. Program zajišťují oddíloví vedoucí s letitou praxí.

V minulosti Astronomický tábor probíhal na táborové základně Domu dětí a mládeže Jihlava na Hájence Černé lesy u Brtnice na Jihlavsku. Vzhledem k plánované rozsáhlé rekonstrukci však bude toto tábořiště v letošním roce zcela uzavřeno a Astronomický tábor se musí přesunout jinam. Konkrétně na táborovou základně u Borovan v jižních Čechách.

Tábor je vhodný pro děti ve věku 10 až 17 let.
Termín tábora: 17. července – 31. července 2021.
Cena tábora: 4 900,- Kč / osobu (cena je konečná)

Veškeré informace ohledně tábora, včetně online přihlášky, jsou k dispozici na webu: http://www.astronomickytabor.cz. V případě dotazů se lze obracet na email kontakt@astronomickytabor.cz.

V souvislosti s aktuální koronavirovou epidemií samozřejmě nelze předpovídat vývoj situace. Jihlavská astronomická společnost však vyvine veškeré úsilí k tomu, aby tábor byl pro všechny účastníky co nejbezpečnější. Při přípravě tábora jsou důsledně reflektovány pokyny, opatření a doporučení centrálních i regionálních hygienických orgánů. Pokud by bezprostředně před táborem došlo ke zhoršení epidemické situace natolik, že by tábor nemohl proběhnout, organizátor se zavazuje k vrácení dosud již vybraných poplatků.

Pevně však věříme že se situace v dohledné době začne zklidňovat a budeme si opět moci užít kus léta strávený pod hvězdnou oblohou.




O autorovi

Miloš Podařil

Miloš Podařil

Miloš Podařil (*1984, Jihlava) je jedním ze spoluzakladatelů Jihlavské astronomické společnosti, jíž je od roku 2004 předsedou. V letech 2010-2024 byl členem Výkonného výboru České astronomické společnosti a působí také jako předseda Pobočky Vysočina ČAS. Od roku 2022 působí v Muzeu Vysočiny Jihlava. Kromě astronomie se zabývá ekonomií a projektovým managementem zejména v oboru muzejnictví. 

Štítky: Astronomický tábor


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »