Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Bezovec 2022 – Konferencia o dejinách astronómie

Bezovec 2022 – Konferencia o dejinách astronómie

Konferencia Bezovec 2022
Autor: Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV

Tradičné stretnutie astronómov na Bezovci bude v tomto roku písať už svoje 54. pokračovanie, opäť však v nezvyčajnom termíne: 9. – 11. septembra 2022. Náplň stretnutia sa aj tentoraz odchýli od tradičných tém a hlavným predmetom konferencie budú dejiny vied o vesmíre.

Konferencie na Bezovci patria k popredným akciám, ktoré každoročne organizuje Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV a Hvezdáreň a planetárium M. R. Štefánika v Hlohovci. Tieto stretnutia tradične umožňovali výmenu skúseností medzi profesionálnymi astronómami a záujemcami o pozorovanie premenných hviezd, ako aj ďalšie oblasti astrofyziky z radov študentov, mládeže aktívne pracujúcej v astronomických krúžkoch a tiež pracovníkov hvezdární a planetárií z celého Slovenska.

V roku 2020 sme zameranie konferencie rozšírili a dali sme priestor okrem profesionálnych astronómov aj pracovníkom hvezdární a planetárií z celého Slovenska, aby prezentovali výsledky svojej odbornej činnosti v rôznych oblastiach astronomického výskumu. Celkovo sa konferencie zúčastnilo 66 účastníkov, čím sa toto podujatie stalo asi najväčšou online astronomickou konferenciou, aká bola doteraz na Slovensku zorganizovaná.

Hlavnou témou konferencie v roku 2021 bola prezentácia vedecko-výskumnej činnosti mladých astronómov v rôznych oblastiach výskumu vesmíru. Konferencie sa zúčastnilo 40 účastníkov, ktorých prevažnú väčšinu tvorili vysokoškolskí učitelia a študenti magisterského a doktorandského stupňa. Program konferencie však neboli len odborné prednášky. Okrem prezentácií výsledkov výskumu dosiahnutých nielen počas prípravy záverečných prác, mohli účastníci zároveň spoločne diskutovať o možnostiach vzájomnej spolupráce v oblasti astronomického výskumu.

Tradičná bezovecká konferencia sa bude v tomto roku konať v dňoch 9. – 11. septembra 2022 v priestoroch Penziónu Bezovec. Na jej príprave sa budú podieľať aj Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Hlavnou témou tohtoročnej konferencie bude prezentácia nových odborných, ale aj starších menej známych poznatkov z dejín astronómie od jej úsvitu v dobách praveku až po 21. storočie, či už vo svete, alebo v strednej Európe. Takýto chronologický záber doteraz na Slovensku chýbal, keďže historické konferencie mávajú často úzko špecifikovanú tému, v ktorej obvykle dominuje konkrétna osobnosť alebo výročie takmer vždy viazané na slovenské prostredie. Konferencia si kladie za cieľ pritiahnuť pozornosť priaznivcov vied o vesmíre aj na iné témy zo všeobecných astronomických dejín, ktoré na tematicky úzko špecializovaných podujatiach neodznievajú. Okrem prezentácií môžu účastníci zároveň spoločne diskutovať o možnostiach vzájomnej spolupráce v oblasti výskumu dejín astronómie a príbuzných vied a ochrany astronomického dedičstva na Slovensku a v Česku, keďže tradícia astronomickej spolupráce pretrváva medzi obomi krajinami už po niekoľko generácií.

Príspevky môžu byť prezentované formou prehľadových prednášok, konferenčných prednášok, krátkych oznámení, výstav, posterov a prezentačných stojanov typu roll-up. Konferenčnými jazykmi budú slovenčina a čeština.

Prihlasovací formulár, ako aj ďalšie informácie je možné nájsť na stránke konferencie.  

Tešíme sa na Vašu účasť.

Za organizátorov
doc. RNDr. Rudolf Gális, PhD.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Webové stránky konference Bezovec 2022
[2] Přihlašovací formulář



O autorovi

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz je tu od roku 1995, kdy stránky založil Josef Chlachula. Nejaktivnějším přispěvovatelem je od roku 2003 František Martinek. Šéfredaktorem byl v letech 2007 - 2009 Petr Kubala, v letech 2010 - 2017 Petr Horálek, od roku 2017 je jím Petr Sobotka. Zástupcem šéfredaktora je astrofotograf Martin Gembec. Facebookovému profilu ČAS se z redakce věnuje především Martin Mašek a o Instagram se starají především Jan Herzig, Adam Denko a Zdeněk Jánský. Nejde o výdělečný portál. O to více si proto vážíme Vaší spolupráce! Kontakty na členy redakce najdete na samostatné stránce.

Štítky: Bezovec


25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Simeis 147

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2025 obdržel snímek „Simeis 147- Spaghetti nebula“, jehož autorem je astrofotograf Pavel Pech     „Spaghetti nebula“ – co se skrývá za tímto pojmem? Možná se nám vybaví „Spaghetti western“, jenž se stal filmovým pojmem, byť trochu

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »