Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Bezovec 2022 – Konferencia o dejinách astronómie

Bezovec 2022 – Konferencia o dejinách astronómie

Konferencia Bezovec 2022
Autor: Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV

Tradičné stretnutie astronómov na Bezovci bude v tomto roku písať už svoje 54. pokračovanie, opäť však v nezvyčajnom termíne: 9. – 11. septembra 2022. Náplň stretnutia sa aj tentoraz odchýli od tradičných tém a hlavným predmetom konferencie budú dejiny vied o vesmíre.

Konferencie na Bezovci patria k popredným akciám, ktoré každoročne organizuje Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV a Hvezdáreň a planetárium M. R. Štefánika v Hlohovci. Tieto stretnutia tradične umožňovali výmenu skúseností medzi profesionálnymi astronómami a záujemcami o pozorovanie premenných hviezd, ako aj ďalšie oblasti astrofyziky z radov študentov, mládeže aktívne pracujúcej v astronomických krúžkoch a tiež pracovníkov hvezdární a planetárií z celého Slovenska.

V roku 2020 sme zameranie konferencie rozšírili a dali sme priestor okrem profesionálnych astronómov aj pracovníkom hvezdární a planetárií z celého Slovenska, aby prezentovali výsledky svojej odbornej činnosti v rôznych oblastiach astronomického výskumu. Celkovo sa konferencie zúčastnilo 66 účastníkov, čím sa toto podujatie stalo asi najväčšou online astronomickou konferenciou, aká bola doteraz na Slovensku zorganizovaná.

Hlavnou témou konferencie v roku 2021 bola prezentácia vedecko-výskumnej činnosti mladých astronómov v rôznych oblastiach výskumu vesmíru. Konferencie sa zúčastnilo 40 účastníkov, ktorých prevažnú väčšinu tvorili vysokoškolskí učitelia a študenti magisterského a doktorandského stupňa. Program konferencie však neboli len odborné prednášky. Okrem prezentácií výsledkov výskumu dosiahnutých nielen počas prípravy záverečných prác, mohli účastníci zároveň spoločne diskutovať o možnostiach vzájomnej spolupráce v oblasti astronomického výskumu.

Tradičná bezovecká konferencia sa bude v tomto roku konať v dňoch 9. – 11. septembra 2022 v priestoroch Penziónu Bezovec. Na jej príprave sa budú podieľať aj Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Hlavnou témou tohtoročnej konferencie bude prezentácia nových odborných, ale aj starších menej známych poznatkov z dejín astronómie od jej úsvitu v dobách praveku až po 21. storočie, či už vo svete, alebo v strednej Európe. Takýto chronologický záber doteraz na Slovensku chýbal, keďže historické konferencie mávajú často úzko špecifikovanú tému, v ktorej obvykle dominuje konkrétna osobnosť alebo výročie takmer vždy viazané na slovenské prostredie. Konferencia si kladie za cieľ pritiahnuť pozornosť priaznivcov vied o vesmíre aj na iné témy zo všeobecných astronomických dejín, ktoré na tematicky úzko špecializovaných podujatiach neodznievajú. Okrem prezentácií môžu účastníci zároveň spoločne diskutovať o možnostiach vzájomnej spolupráce v oblasti výskumu dejín astronómie a príbuzných vied a ochrany astronomického dedičstva na Slovensku a v Česku, keďže tradícia astronomickej spolupráce pretrváva medzi obomi krajinami už po niekoľko generácií.

Príspevky môžu byť prezentované formou prehľadových prednášok, konferenčných prednášok, krátkych oznámení, výstav, posterov a prezentačných stojanov typu roll-up. Konferenčnými jazykmi budú slovenčina a čeština.

Prihlasovací formulár, ako aj ďalšie informácie je možné nájsť na stránke konferencie.  

Tešíme sa na Vašu účasť.

Za organizátorov
doc. RNDr. Rudolf Gális, PhD.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Webové stránky konference Bezovec 2022
[2] Přihlašovací formulář



O autorovi

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz je tu od roku 1995, kdy stránky založil Josef Chlachula. Nejaktivnějším přispěvovatelem je od roku 2003 František Martinek. Šéfredaktorem byl v letech 2007 - 2009 Petr Kubala, v letech 2010 - 2017 Petr Horálek, od roku 2017 je jím Petr Sobotka. Zástupcem šéfredaktora je astrofotograf Martin Gembec. Facebookovému profilu ČAS se z redakce věnuje především Martin Mašek a o Instagram se starají především Jan Herzig, Adam Denko a Zdeněk Jánský. Nejde o výdělečný portál. O to více si proto vážíme Vaší spolupráce! Kontakty na členy redakce najdete na samostatné stránce.

Štítky: Bezovec


45. vesmírný týden 2025

45. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 3. 10. do 9. 11. 2025. Měsíc bude v úplňku. Saturn je dobře vidět večer, později v noci se přidává Jupiter, ráno končí viditelnost Venuše. Čeká nás poslední týden viditelnosti komety C/2025 A6 (Lemmon) a v neděli začne další okno viditelnosti slabší komety C/2025 R2 (SWAN) na tmavé večerní obloze. Z evropského kosmodromu Kourou v jihoamerické Francouzské Guayáně má startovat raketa Ariane 6 s radarovou družicí Sentinel-1D. V rámci sdílené mise Bandwagon-4 byla vynesena také česká družice CevroSat-1. Na Floridě proběhl statický zážeh velké rakety New Glenn. Před dvaceti lety začala mise sondy Venus Express jež přinesla velmi zajímavé poznatky o atmosféře Venuše.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Když se blýská v dáli

Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2025 obdržel snímek „Když se blýská v dáli“, jehož autorem je astrofotograf Lukáš Veselý Měsíc září je již dávno za námi a s ním i další kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce. A tentokrát se porota opravdu „zapotila“. Ze 42 zaslaných snímků vybrat ten

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

SH2-188

SH2-188 – „Kozmická kreveta“ v Kasiopeii Planetárna hmlovina Sharpless 2-188 (Sh2-188) leží v súhvezdí Kasiopeia vo vzdialenosti zhruba 3 000 svetelných rokov. Ide o zvyšok hviezdy podobnej Slnku, ktorá pred ~22 500 rokmi odvrhla svoje vonkajšie obaly a v jej strede zostal horúci biely trpaslík (WD 0127+581). Hmlovina je zapísaná aj pod označeniami LBN 633, Simeis 22 alebo PN G128.0-4.1. Na prvý pohľad vyzerá skôr ako supernovový zvyšok – jasný červený oblúk s dlhým chvostom. Nie je to náhoda: centrálny biely trpaslík sa pohybuje medzihviezdnym plynom rýchlosťou asi 120 km/s. Pred sebou vytláča oblúk rázovej vlny, ktorý na fotografii tvorí jasnú, jemne štruktúrovanú „krevetu/kozmic­kú vlnu“. Za hviezdou sa naopak tiahne veľmi slabý oblak plynu a prachu – materiál odfúknutý dozadu ako vlajka vo vetre. Celá bublina má priemer približne 2 svetelné roky a na oblohe zaberá niekoľko oblúkových minút, pričom najslabšie časti prstenca a chvosta siahajú až do priemeru ~15′. Sh2-188 objavili v roku 1951 Vera Gaze a Grigorij Šajn na Kryme a dlho sa považovala za pozostatok supernovy. Až spektroskopické merania v 80. rokoch ukázali, že ide o planetárnu hmlovinu s typickým bohatstvom prvkov ako vodík, hélium, kyslík, dusík a síra. Neskoršie snímky z Hα prieskumu IPHAS odhalili, že oblúk je v skutočnosti súčasťou takmer uzavretého prstenca s rozsiahlym chvostom – z Sh2-188 sa tak stal učebnicový príklad toho, ako medzihviezdne prostredie dokáže zdeformovať planetárnu hmlovinu a „zjasniť“ jej náveternú stranu. Na mojej fotografii dominuje červené H-alfa žiarenie ionizovaného vodíka, ktoré kreslí tenké vláknité štruktúry rázovej vlny na pozadí hustého poľa hviezd v rovine Mliečnej cesty. Je to veľmi slabý objekt – okrem jasného oblúka sú zvyšky prstenca a chvosta viditeľné len pri dlhých expozíciách a starostlivom spracovaní dát. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBH filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 83x180sec. R, 79x180sec. G, 70x180sec. B, 84x120sec. L, 83x600sec Halpha, master bias, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 8.10. až 1.11.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »