Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Observatórium Makarska: Ideálne miesto pre kombináciu oddychu a astronómie

Observatórium Makarska: Ideálne miesto pre kombináciu oddychu a astronómie

Hvězdárna v Makarske.
Autor: Gloryan Grabner.

Počas víkendu 11. - 13. 8. 2016 sa konali v chorvatském meste Makarska v centre Makarskej riviéry Dni vesmíru (po chorvátsky DANI SVEMIRA). Bol to už piaty ročník tejto zaujímavej akcie v centre Makarskej riviéry. Dátum bol zvolený súčasne počas maxima meteorického roja Perzeíd, ľudovo prezývaných aj ako slzy sv. Vavrinca. Počas tohtoročných Dní vesmíru som mal milú úlohu byť hlavným prednášajúcim na základe pozvania Gloryana Grabnera, vedúceho observatória.

Observatórium v Makarskej bolo vybudované len pomerne nedávno. Oficiálne otvorené bolo 27. septembra za účasti známeho chorvátskeho astronóma Korada Korlevića, objaviteľa mnoných asteroidov – bolo to počas Medzinárodného roku astronómie. Zaujímavosťou je, že sa nachádza na mieste pôvodného pamätníka z Druhej svetovej vojny, ktorý bol pôvodne postavený v roku 1974 na vrchu Glavica , približne 50 metrov od makarského pobrežia.

Zábavní astronomický park na Hvězdárně v Makarske. Autor: Gloryan Grabner.
Zábavní astronomický park na Hvězdárně v Makarske.
Autor: Gloryan Grabner.

Pamätník postupne chátral a stal sa zanedbaným miestom. Neskôr Gloryan Grabner a ostatní členovia astronomického klubu Orion dostali nápad miesto oživiť a dodať mu nový zmysel vybudovním hvezdárne. V novovybudovanej kupoly sa v súčasnosti nachádza Cassegrain s priemerom 350 mm a rýchlym GO-TO navádzaním, čo umožňuje návštevníkom ukazať v priebehu pár minút viacero rozdielnych nebeských objektov. Miesto je sčasti chránené pred svetelním znečistením malým borovicovým parkom, ktorý observatórium obkolesuje. Viac informácií v angličtine nájdete na oficiálnej stránke hvezdárne: www.makarska-zvjezdarnica.com.

Pozorování 350mm teleskopem na Hvězdárně v Makarske. Autor: Gloryan Grabner.
Pozorování 350mm teleskopem na Hvězdárně v Makarske.
Autor: Gloryan Grabner.
Na mieste observatória postupne začali organizovať Dni Vesmíru, ktoré sa spravidla konajú približne v polovici augusta počas maxima Perzeíd. Jubilejný piaty ročník sa tento rok organizátori rozhodli obohatiť pozvaním prvého hosťa zo zahraničia. Bolo mi veľkou cťou, že som to bol práve ja.

Prezentoval som dve, približne hodinové prednášky na tému:

  1. Ako astronómovia získavajú informácie o nebeských objektoch?
  2. Cesta do stredu Galaxie

V prvej prednáške som zhrnul tri základné metódy získavania informácií o hviezdach, planétach, asteroidoch a kométach: a) pomocou elektromagnetického žiarenia (termálneho, netermálneho a polarizácie), b) zbieranie vzoriek, ktoré dopadnú na zemský povrch (meteority, prípadne analýza vzoriek pomocou automatických sond) a c) veľmi aktuálna detekcia gravitačných vĺn pomocou LIGO (Laser Interferometry Gravitational-Wave Observatory).

Po přednáčce o cestě do středu galaxie. Autor: Gloryan Grabner.
Po přednáčce o cestě do středu galaxie.
Autor: Gloryan Grabner.
V druhej prednáške sa poslucháči dozvedeli o zaujímavých procesoch, ktoré sa odohrávajú v centrálnych častiach našej Galaxie – v okolí supermasívnej čiernej diery označovanej aj ako Sgr A*. Dôraz som kládol na centrálnu hviezdokopu (Nuclear Star Cluster), ktorý patrí medzi najhustejšie hviezdokopy v Galaxií vôbec. V rámci prednášky som stručne zmienil aj aktuálne monitorovanie objektu DSO/G2, ktorý sa pôvodne javil ako oblak plynu a prachu, no súčasné pozorovania a modely skôr nasvedčujú, že sa jedná o hviezdu obkolesenú cirkumstelárnou obálkou.

V letných mesiacoch počas rekreácie máte aj Vy možnosť observatórium vo večerných hodinách navštíviť. Máte tak možnosť pomocou rýchleho go-to vyhľadávania priamo „zblízka“ pozorovať zaujímavé nebeské objekty: dvojhviezdy, otvorené, guľové hviezdokopy, planéty a iné.

V blízkej budúcnosti je v pláne dobudovať astropark v okolí hvezdárne s náučným chodníkom. Bude slúžiť pre širokú verejnosť, so zameraním na popularizáciu astronómie medzi deťmi a mládežou. Grafická schéma astroparku v Makarskej je na obrázku.

Chorvátsku reportáž s fotografiami z Dní vesmíru nájdete na stránke: www.makarsko-primorje.com.

Kontakt a další informace

RNDr. Michal Zajaček
Univerzita v Kolíne nad Rýnom; MPIfR a AsU AV ČR
Email: zajacek@ph1.uni-koeln.de
Web: www.astro.uni-koeln.de/~zajacek

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Oficální web Makarské hvězdárny
[2] Fotogalerie z akce



O autorovi

Michal Zajaček

Michal Zajaček

Michal Zajaček sa narodil 31. 12. 1988 v Malackách na Slovensku. Počas základnej a strednej školy sa venoval astronómii a astrofyzike amatérsky a zapájal sa do rôznych súťaží, najmä “Čo vieš o hviezdach?” a Astronomickej olympiády. V roku 2009 nastúpil na Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, kde ukončil v roku 2014 magisterské štúdium Astronómie a Astrofyziky. V tom istom roku nastúpil ako doktorand do Medzinárodnej školy Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom a v Bonne v Nemecku. Predmetom jeho výskumu je Galaktické centrum, procesy v galaktických jadrách, astrofyzika kompaktných objektov (najmä neutronových hviezd) a vo všeobecnosti dynamika a žiarivé procesy v rôznych astrofyzikálnych sústavách. Aktívne sa podielal aj na príprave pozorovacích plánov  na Very Large Telescope (VLT), rádioteleskop v Effelsbergu, Very Large Array (VLA) a Very Long Baseline Interferometry (VLBI).

Štítky: Hvězdárna v Makarske


23. vesmírný týden 2026

23. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 6. do 7. 6. 2026. Měsíc po úplňku mění fázi k poslední čtvrti. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a nyní se velmi nápadně blíží trochu slabšímu Jupiteru. Hodně blízko budou už v neděli 7. 6. Nízko už je večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Možná se objeví první noční svítící oblaka (NLC). V kosmonautice nejvíce, byť negativně, zaujala exploze rakety New Glenn během příprav k misi NG-4. Před 60 lety pokračoval intenzivně program Gemini a před 15 lety dolétal raketoplán Endeavour.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »