Tatra Astro Summit 2025 a spomienka na Rainera Weissa (1932-2025)

Myšlienka zorganizovať menšie skupinové neformálne stretnutie v tatranskej prírode sa rodila nezávisle na pôde Masarykovej univerzity, v skupine astrofyziky vysokých energií, a na Fyzikálnom ústave Akadémie vied v Prahe. Po výmene viacerých emailov medzi Michalom Zajačkom z Masarykovej univerzity, Nataliou Shagatovou z Astronomického ústavu SAV a Patrikom Čechvalom z FZU AV ČR padol termín na posledný septembrový týždeň. Z malého workshopu sa nakoniec stala menšia konferencia s vyše 30 príspevkami a so širokým zastúpením tém: od stelárnej a slnečnej astronómie, cez exoplanéty, až po aktívne galaktické jadrá a kopy galaxií. Dôraz sa kládol aj na využitie viacerých “poslov” pri skúmaní vesmírnych objektov (multimessenger astronomy) a takisto aj na kombinovanie dát na viacerých vlnových dĺžkach (multiwavelength astronomy).

Na uvítacom večeri v Grandhoteli Praha, ktorý tento rok oslavuje 120 rokov, pripomenul jeden z organizátorov, Michal Zajaček, význam regiónu Vysokých Tatier pri rozvoji astronomického výskumu v bývalom Československu. Išlo najmä o založenie a dokončenie hvezdárne na Skalnatom plese pod vedením českého astronóma a klimatológa Antonína Bečvářa v roku 1943, teda doslova uprostred druhej svetovej vojny. Následné zostavenie podrobného hviezdneho atlasu Atlas Coeli v roku 1948 prinieslo Skalnatému plesu svetové renomé. To bolo doplnené postupným objavovaním dvoch komét Antonínom Bečvářom a neskôr piatich komét slovenskou astronómkou Ľudmilou Pajdušákovou. V rokoch 1946 až 1959 bolo 18 z 70 celosvetovo identifikovaných komét objavených práve vo Vysokých Tatrách, čo zaradilo Československo medzi svetové kometárne veľmoci. Keď sa v roku 1958 Pajdušáková stala riaditeľkou Astronomického ústavu SAV, mimochodom pravdepodobne prvou riaditeľkou-ženou astronomickej inštitúcie na svete, bolo v roku 1962 dokončené vybudovanie slnečného observatória na Lomnickom štíte, ktoré je dnes vybavené dvoma koronografmi. Zostavenie dvoch dlhodobých indexov koronálnej aktivity tiež patrí medzi kľúčové prínosy pozorovaní Slnka na Lomnickom štíte.

Účastníci Tatra Astro Summit si tiež pripomenuli 10 rokov od prvej detekcie gravitačných vĺn v roku 2015. Táto detekcia pomocou detektorov LIGO (Laser Interferometer Gravitational-wave Observatory) potvrdila jednu z posledných kľúčových predpovedí Einsteinovej všeobecnej teórie relativity z roku 1916. Zároveň sa potvrdila existencia viazaných párov čiernych dier, ktoré sa v dôsledku vyžarovania gravitačných vĺn približujú a nakoniec spájajú počas veku vesmíru (na Hubblovej časovej škále).

Jedným z otcov metódy detekcie gravitačných vĺn pomocou laserových interferometrov v tvare písmena L bol Rainer Weiss z Massachusetts Institute of Technology (MIT), ktorý zomrel nedávno v auguste 2025. Michal Zajaček pripomenul Weissove krátke prepojenie na Česko a Slovensko. Po narodení v Berlíne v roku 1932 strávil časť detstva v Prahe kvôli lepším podmienkam pre ľudí židovského pôvodu. Počas rodinnej dovolenky v Tatrách v roku 1938 v jednom z grandhotelov (pravdepodobne Praha, Lomnica, Starý Smokovec alebo Štrbské Pleso) sa rodina Weissovcov dozvedela o Mníchovskej zrade z rádia a vrátila sa urýchlene do Prahy, kde požiadali o víza. Keďže Rainerov otec mal istú spoluprácu v USA, vízum im bolo udelené, pričom mnohí to šťastie nemali. Tak sa Rainer Weiss dostal do New Yorku v USA a neskôr začal študovať na MIT, kde aj napriek počiatočnému výlučeniu zo štúdia nakoniec strávil väčšinu odborného života.

Počas uvítacieho prípitku bol odprezentovaný aj zaujímavý príspevok o vývoji architektúry v tatranskom regióne v podaní astrofyzika-architekta Petra Kurfürsta z Masarykovej univerzity. Prezentácia pripomenula doteraz zachované stavby Gedeona Majunkeho (Téryho chata, prezidentský zámoček Hohenlohe), Quida Hoepfnera (Grandhoteli Praha, Starý Smokovec, Štrbské Pleso), Dušana Jurkoviča (návrh budov lanoviek Tatranská Lomnica-Štart-Skalnaté pleso-Lomnický štít), Bohuslava Fuchsa (Hotel Morava) a mnohých ďalších.

Počas hlavného konferenčného dňa 24.9. bolo odprezentovaných celkovo 31 príspevkov. Medzi kľúčové príspevky z oblasti stelárnej astronómie patrila napríklad prezentácia Augustina Skopala o zábleskoch typu Z Andromedae a aj príspevok Jána Budaja o obiehajúcich prachových telesách v okolí centrálnej hviezdy planetárnej hmloviny WeSb 1. Následne Asen Christov zhrnul príspevok Fyzikálneho ústavu AV ČR do projektu LISA a Vera C. Rubin ďalekohľadu. Norbert Werner predstavil projekt prvého českého vesmírneho ďalekohľadu QUVIK, ktorého vedeckú náplň má na starosť práve Masarykova univerzita. Príspevok Luboša Neslušana uviedol relativistickú astrofyziku a kompaktné objekty. V tomto duchu pokračoval Vladimír Karas, ktorý rozprával o súčasnej relevantnej téme interakcie hviezd s akréčnym diskom v centrách galaxií. Následne Izzy Garland rozprávali o korelácii medzi výskytom galaktických priečok, resp. ich morfologickou výraznosťou, a aktívnymi galaktickými jadrami. Congyao Zhang prezentoval nedávne výsledky ohľadom kinematiky horúceho plynu v kopách galaxií. Observatórium Pierra Augera patrí medzi kľúčové zariadenia na detekciu ultraenergetických častíc kozmického žiarenia a Petr Trávníček výstižne zhrnul jeho hlavné prínosy. V oblasti astročasticovej fyziky pokračoval Patrik Čechvala, ktorý uviedol súčasnosť a budúcnosť čerenkovovských ďalekohľadov SST-1M určených pre detekciu kozmického gama žiarenia. Tie sú v súčasnosti umiestnené v Ondřejove. O kľúčových výsledkov malých vesmírnych gama ďalekohľadov - detektorov GRBAlpha a GRBBeta rozprával Jakub Řípa. Na záver sa účastníci dotkli aj tém vesmírneho priemyslu, letov do vesmíru a príslušného managementu v podaní Lýdie Štofanovej, ktorá zhrnula svoje zážitky z Medzinárodnej vesmírnej univerzity v Južnej Kórei (program SSP25). Celkovo však bolo príspevkov omnoho viac a celý zoznam vrátane prezentácií je na hlavnej stránke summitu: https://tatra25.physics.muni.cz/.

V ďalších dňoch sa účastníci zoznámili s prístrojovou technikou v Starej Lesnej, na Skalnatom plese a na Lomnickom štíte. Takisto bol čas podniknúť niekoľko výletov do hôr a okolia. Patril medzi ne náročnejší prechod cez Priečne sedlo (2352 m) a výlet za pamiatkami Spiša (Spišský hrad, Spišská kapitula a Levoča).

Celkovo sa prvý Tatra Astro Summit stretol s pozitívnym ohlasom účastníkov. Podujatie určené na prezentáciu príspevkov profesionálnych astronómov slovenských a českých inštitúcii naprieč odbormi prekvapivo doteraz chýbalo, a preto veríme, že je priestor na jeho zopakovanie v ďalších rokoch.

Oficiálna stránka konferencie Tatra Astro Summit: https://tatra25.physics.muni.cz/

Kontakt na organizátorov

Michal Zajaček
Masarykova univerzita 
zajacek@physics.muni.cz

Natalia Shagatova
Astronomický ústav SAV
nshagatova@ta3.sk   

Patrik Čechvala
Fyzikálny ústav Akademie věd ČR
cechvala@fzu.cz

Převzato: Tatra Astro Summit 2025