Tatra Astro Summit 2025 a spomienka na Rainera Weissa (1932-2025)
Skupinová fotografia účastníkov počas úvodného večera v Grandhoteli Praha v Tatranskej Lomnici. Autor: Michal Zajaček
Vysoké pohoria ako napríklad Vysoké Tatry sú obľúbeným miestom na konanie rôznych konferencií a workshopov. Navyše tatranský región je úzko prepojený s rozvojom moderného astronomického výskumu na Slovensku. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa stretnutie slovenských a českých astrofyzikov - Tatra Astro Summit - konalo v dňoch 22.-26.9. 2025 práve v srdci Vysokých Tatier, v Tatranskej Lomnici a v Starej Lesnej na pôde Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Myšlienka zorganizovať menšie skupinové neformálne stretnutie v tatranskej prírode sa rodila nezávisle na pôde Masarykovej univerzity, v skupine astrofyziky vysokých energií, a na Fyzikálnom ústave Akadémie vied v Prahe. Po výmene viacerých emailov medzi Michalom Zajačkom z Masarykovej univerzity, Nataliou Shagatovou z Astronomického ústavu SAV a Patrikom Čechvalom z FZU AV ČR padol termín na posledný septembrový týždeň. Z malého workshopu sa nakoniec stala menšia konferencia s vyše 30 príspevkami a so širokým zastúpením tém: od stelárnej a slnečnej astronómie, cez exoplanéty, až po aktívne galaktické jadrá a kopy galaxií. Dôraz sa kládol aj na využitie viacerých “poslov” pri skúmaní vesmírnych objektov (multimessenger astronomy) a takisto aj na kombinovanie dát na viacerých vlnových dĺžkach (multiwavelength astronomy).
Účastníci počas konferenčného dňa na Astronomickom ústave SAV. Autor: Michal ZajačekNa uvítacom večeri v Grandhoteli Praha, ktorý tento rok oslavuje 120 rokov, pripomenul jeden z organizátorov, Michal Zajaček, význam regiónu Vysokých Tatier pri rozvoji astronomického výskumu v bývalom Československu. Išlo najmä o založenie a dokončenie hvezdárne na Skalnatom plese pod vedením českého astronóma a klimatológa Antonína Bečvářa v roku 1943, teda doslova uprostred druhej svetovej vojny. Následné zostavenie podrobného hviezdneho atlasu Atlas Coeli v roku 1948 prinieslo Skalnatému plesu svetové renomé. To bolo doplnené postupným objavovaním dvoch komét Antonínom Bečvářom a neskôr piatich komét slovenskou astronómkou Ľudmilou Pajdušákovou. V rokoch 1946 až 1959 bolo 18 z 70 celosvetovo identifikovaných komét objavených práve vo Vysokých Tatrách, čo zaradilo Československo medzi svetové kometárne veľmoci. Keď sa v roku 1958 Pajdušáková stala riaditeľkou Astronomického ústavu SAV, mimochodom pravdepodobne prvou riaditeľkou-ženou astronomickej inštitúcie na svete, bolo v roku 1962 dokončené vybudovanie slnečného observatória na Lomnickom štíte, ktoré je dnes vybavené dvoma koronografmi. Zostavenie dvoch dlhodobých indexov koronálnej aktivity tiež patrí medzi kľúčové prínosy pozorovaní Slnka na Lomnickom štíte.
Účastníci Tatra Astro Summit si tiež pripomenuli 10 rokov od prvej detekcie gravitačných vĺn v roku 2015. Táto detekcia pomocou detektorov LIGO (Laser Interferometer Gravitational-wave Observatory) potvrdila jednu z posledných kľúčových predpovedí Einsteinovej všeobecnej teórie relativity z roku 1916. Zároveň sa potvrdila existencia viazaných párov čiernych dier, ktoré sa v dôsledku vyžarovania gravitačných vĺn približujú a nakoniec spájajú počas veku vesmíru (na Hubblovej časovej škále).
Príspevok Vladimíra Karasa o význame konferencií a workshopov vo vysokohorských oblastiach, ako napr. Les Houches, Aspen, Alpy, Sesto a samozrejme aj Tatry. Autor: Michal ZajačekJedným z otcov metódy detekcie gravitačných vĺn pomocou laserových interferometrov v tvare písmena L bol Rainer Weiss z Massachusetts Institute of Technology (MIT), ktorý zomrel nedávno v auguste 2025. Michal Zajaček pripomenul Weissove krátke prepojenie na Česko a Slovensko. Po narodení v Berlíne v roku 1932 strávil časť detstva v Prahe kvôli lepším podmienkam pre ľudí židovského pôvodu. Počas rodinnej dovolenky v Tatrách v roku 1938 v jednom z grandhotelov (pravdepodobne Praha, Lomnica, Starý Smokovec alebo Štrbské Pleso) sa rodina Weissovcov dozvedela o Mníchovskej zrade z rádia a vrátila sa urýchlene do Prahy, kde požiadali o víza. Keďže Rainerov otec mal istú spoluprácu v USA, vízum im bolo udelené, pričom mnohí to šťastie nemali. Tak sa Rainer Weiss dostal do New Yorku v USA a neskôr začal študovať na MIT, kde aj napriek počiatočnému výlučeniu zo štúdia nakoniec strávil väčšinu odborného života.
Výstup na Priečne sedlo. Autor: Michal ZajačekPočas uvítacieho prípitku bol odprezentovaný aj zaujímavý príspevok o vývoji architektúry v tatranskom regióne v podaní astrofyzika-architekta Petra Kurfürsta z Masarykovej univerzity. Prezentácia pripomenula doteraz zachované stavby Gedeona Majunkeho (Téryho chata, prezidentský zámoček Hohenlohe), Quida Hoepfnera (Grandhoteli Praha, Starý Smokovec, Štrbské Pleso), Dušana Jurkoviča (návrh budov lanoviek Tatranská Lomnica-Štart-Skalnaté pleso-Lomnický štít), Bohuslava Fuchsa (Hotel Morava) a mnohých ďalších.
Prehliadka Spišského hradu. Autor: Michal ZajačekPočas hlavného konferenčného dňa 24.9. bolo odprezentovaných celkovo 31 príspevkov. Medzi kľúčové príspevky z oblasti stelárnej astronómie patrila napríklad prezentácia Augustina Skopala o zábleskoch typu Z Andromedae a aj príspevok Jána Budaja o obiehajúcich prachových telesách v okolí centrálnej hviezdy planetárnej hmloviny WeSb 1. Následne Asen Christov zhrnul príspevok Fyzikálneho ústavu AV ČR do projektu LISA a Vera C. Rubin ďalekohľadu. Norbert Werner predstavil projekt prvého českého vesmírneho ďalekohľadu QUVIK, ktorého vedeckú náplň má na starosť práve Masarykova univerzita. Príspevok Luboša Neslušana uviedol relativistickú astrofyziku a kompaktné objekty. V tomto duchu pokračoval Vladimír Karas, ktorý rozprával o súčasnej relevantnej téme interakcie hviezd s akréčnym diskom v centrách galaxií. Následne Izzy Garland rozprávali o korelácii medzi výskytom galaktických priečok, resp. ich morfologickou výraznosťou, a aktívnymi galaktickými jadrami. Congyao Zhang prezentoval nedávne výsledky ohľadom kinematiky horúceho plynu v kopách galaxií. Observatórium Pierra Augera patrí medzi kľúčové zariadenia na detekciu ultraenergetických častíc kozmického žiarenia a Petr Trávníček výstižne zhrnul jeho hlavné prínosy. V oblasti astročasticovej fyziky pokračoval Patrik Čechvala, ktorý uviedol súčasnosť a budúcnosť čerenkovovských ďalekohľadov SST-1M určených pre detekciu kozmického gama žiarenia. Tie sú v súčasnosti umiestnené v Ondřejove. O kľúčových výsledkov malých vesmírnych gama ďalekohľadov - detektorov GRBAlpha a GRBBeta rozprával Jakub Řípa. Na záver sa účastníci dotkli aj tém vesmírneho priemyslu, letov do vesmíru a príslušného managementu v podaní Lýdie Štofanovej, ktorá zhrnula svoje zážitky z Medzinárodnej vesmírnej univerzity v Južnej Kórei (program SSP25). Celkovo však bolo príspevkov omnoho viac a celý zoznam vrátane prezentácií je na hlavnej stránke summitu: https://tatra25.physics.muni.cz/.
Prehliadka koronografov na slnečnom observatóriu Lomnický štít (2634 m). Autor: Michal ZajačekV ďalších dňoch sa účastníci zoznámili s prístrojovou technikou v Starej Lesnej, na Skalnatom plese a na Lomnickom štíte. Takisto bol čas podniknúť niekoľko výletov do hôr a okolia. Patril medzi ne náročnejší prechod cez Priečne sedlo (2352 m) a výlet za pamiatkami Spiša (Spišský hrad, Spišská kapitula a Levoča).
Celkovo sa prvý Tatra Astro Summit stretol s pozitívnym ohlasom účastníkov. Podujatie určené na prezentáciu príspevkov profesionálnych astronómov slovenských a českých inštitúcii naprieč odbormi prekvapivo doteraz chýbalo, a preto veríme, že je priestor na jeho zopakovanie v ďalších rokoch.
Michal Zajaček sa narodil 31. 12. 1988 v Malackách na Slovensku. Počas základnej a strednej školy sa venoval astronómii a astrofyzike amatérsky a zapájal sa do rôznych súťaží, najmä “Čo vieš o hviezdach?” a Astronomickej olympiády. V roku 2009 nastúpil na Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, kde ukončil v roku 2014 magisterské štúdium Astronómie a Astrofyziky. V tom istom roku nastúpil ako doktorand do Medzinárodnej školy Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom a v Bonne v Nemecku. Predmetom jeho výskumu je Galaktické centrum, procesy v galaktických jadrách, astrofyzika kompaktných objektov (najmä neutronových hviezd) a vo všeobecnosti dynamika a žiarivé procesy v rôznych astrofyzikálnych sústavách. Aktívne sa podielal aj na príprave pozorovacích plánov na Very Large Telescope (VLT), rádioteleskop v Effelsbergu, Very Large Array (VLA) a Very Long Baseline Interferometry (VLBI).
Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.
Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“
Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý
LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264
LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka.
Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu.
Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť.
Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy.
Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú.
Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo.
LRGB+Ha+NIR verzia
Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system).
Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop
Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats
Gain 150, Offset 300.
16.3. až 25.4.2026
Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4