Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Pozvánka na vlašimskou hvězdárnu

Pozvánka na vlašimskou hvězdárnu

Hvězdárna ve Vlašimi. Zdroj: Cestykrajem.cz.
Hvězdárna ve Vlašimi. Zdroj: Cestykrajem.cz.
Hvězdárna ve Vlašimi letos slaví 50. výročí svého vzniku. Už proběhly dvě významné akce s tímto výročím spojené, v září oslaví poloviční výročí tradiční seminář "O mezních otázkách". Do té doby můžete hvězdárnu navštěvovat i v letních měsících. Každý pátek od 21 hodin je pro vás až do konce srpna připraveno pozorování nočních objektů či nebeských úkazů. Počasí na hvězdárnou můžete sledovat nepřetržitě na internetu.

Každý pátek do konce srpna v 21 hodin (v září v 20 hodin) můžete přijít na hvězdárnu ve Vlašimi s vašimi kamarády nebo s vašimi dětmi a za jasného počasí budeme pozorovat planety a jejich měsíce, hvězdy a další zajímavé úkazy na noční obloze. Aktuální počasí ve Vlašimi (teplotu, tlak a vlhkost) můžete nepřetržitě sledovat na webu www.vas.cz.

Jubilejní 25. ročník semináře "O mezních otázkách" se bude konat v sobotu 10. září 2011 v KD Blaník ve Vlašimi. Od 10 hodin jsou na programu přednášky a dokumenty:

  • Václav Cílek - Ostrá hranice stínu
  • Stanislav Motl - Mágové proti Hitlerovi
  • Pavlína Brzáková - Šamanův plášť jako mapa vnitřních vesmírů
  • Vlastimil Hala - Integrální Leadership
  • Jan Broněk - Údolí králů
Od 19 hodin si bude povídat se svými hosty Květa Fialová.

V letošním roce jsme připravili dvě akce k 50. výročí otevření hvězdárny ve Vlašimi a k 20. výročí založení Vlašimské astronomické společnosti. V pátek 27. května 2011 byla speciální přednáška astronoma Mgr. Miroslava Bárty, Ph.D. s názvem Slunce a okolí doplněna vyprávěním o minulosti hvězdárny ve Vlašimi a aktivitách amatérských astronomů, které pro přítomné a hosty slavnostní akce přednesli Anna Kahounová a Mgr. Jan Urban. Ve čtvrtek 2. června 2011 přijel do Vlašimi Ing. Vladimír Remek, jeho beseda o kosmonautice stejně jako setkání na hvězdárně bylo plné srdečné atmosféry a odborných diskusí nad historií, ale zejména budoucností kosmonautiky a astronomie v Evropě.

A příjemná zpráva pro sběratele na konec - vlašimská hvězdárna má vlastní výroční turistickou známku!




O autorovi



21. vesmírný týden 2026

21. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »