Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Španělský zápisník V
Ivo Míček Vytisknout článek

Španělský zápisník V

Pokračování reportáže z konference JENAM 2004 v Granadě.

Streda rano / den 3.

Jeste k uterku: Bitva o internet vrcholi, je tu 10 pracovist a jsou permanentne v oblezeni a tak se s popisem budu dostavat do skluzu. V hotelu mne sice ujistili, ze mohu internet rovnez pouzivat, ale protoze tam maji jeden stroj a zrovna si tam nejaky host vcera vecer stahoval mp3 do sveho prehravace, tak byla linka tak zahlcena, ze se mi nepodarilo ani po nekolika pokusech pripojit k poste :-(.

Uterni dopoledni blok pokracoval vystoupenim Jose Ortize, ktery rekapituloval stav vyzkumu TNO. Tahle vec je take u nas "doma" a mam k ni "meteorarsky" vztah :-). Ortiz predstavil vysledky HST a VLT, odhadhmotnosti vsech TNOs se pohybuje na urovni 0.1 Mz a odhad dalsich velkych teles predpoklada existenci snad jeste jednoho "Pluta" +/-2, celkove by se melo za Neptunem nachazet cca 10 teles s prumerem vetsim nez 1000km.

Dalsi otazky budou zodpovidany pomoci vyzkumu oblasti za pomoci sondy New Horizon, ktera by mela u Pluta proletet v roce 2015 a dale za prispeni dalkoveho pruzkumu dalekohledy. Jedna z teorii predpoklada moznost existence planety velikosti Marsu na draze cca 60 AU od Slunce. Diky malym rozmerum TNO se dale predpoklada zisk informaci z pozorovani zakrytu hvezd TNO a dale z pozorovani binarnich TNO.

Dalsi vystoupeni patrilo J.Peacockovi z Anglo/australske observatore. Venoval se prehledu vysledku pozorovani velkoskalovych struktur vesmiru a bylo lahudkou sledovat predevsim animace a prostorove modely seskladane z radove stovek tisic promerenych galaxii (rude posuvy, spektra). Uctyhodny vykon si lze predstavit take tak, ze bylo promereno 221 283 rudych posuvu galaxii z useku 2000 deg^2, s tymem 33 lidi z 11 instituci. Novy projekt predpoklada pokracovani - tzn. 8000 deg^2, 600 000 spekter (tj. 40TB dat), hleda se tak dalsi upresneni kosmologickych modelu.

Prestavku po obede jsem stravil diky tomu, ze nebylo mozne se dostat na internet, prochazkou po okoli kongresoveho palace a navstevou vedeckeho mestecka - 10 minut chuze. Mozna znate podobna centra, moje nejoblibenejsi je parizske La Villette, ale toto granadske v sobe navic skryvalo i hvezdarnu.

Jsou to paradoxy - myslel jsem si, ze ze 450 ucastniku JENAM tam bude vic "modrych" batuzku, nakonec jsem se tam nahodne setkal jenom s jednim - prof. Jay M. Pasachoffem (uz o nem byla rec). Je to centrum, ktere nam v CR chybi a jiste by prospelo dalsi propagaci vedy - nenasilnou a objevnou formou v prijemnem prostredi. Rocni navstevnost je zde 45000 lidi, vstupne 4 EUR pro dospele a polovic pro deti, objekt zastresuje vlada a univerzita. Centralni budova obsahuje odkazy na arabsko-maurskou vzdelanost, prakticke pozorovani s astrolabem na umele nebeske sfere a dalsi. Dominantou nadvori je vyhlidkova vez, exponaty ukazujici zakladni principy vyuziti vodni, slunecni a vetrne energie. Dalsi pavilon s restauraci byl venovan docasne expozici anatomie cloveka. Pavilon s tropickymi rostlinami a motyly, venkovni rostliny, geologicke struktury, ekologie, ochrana krajiny / to vse v prijemnem prostredi a v logickem usporadani. Decka se muzou vyradit na houpackach, se kterymi si mohou vyzkouset princip paky, vahy atp. To ze si lze vse osahat, v opticke casti na vse posvitit, je proste pro zapamatovani nejucinnejsi. Nechybi ani velke laboratore, zde si vyucujici muze nechat pripravit serii pokusu a setri tak vlastni skolni vybaveni(ma-li jake)... O pocitacich, internetu, smyckach v projekcnich koutcich nemluve.

Odpoledni blok jsem si vychutnal na asi nejzivejsi prednasce specialisty ESA a HST pro Evropu Larse L.Christensena. Rekapitulace zakladnich pravidel komunikace - tj. komunikace specialistu s komunikacnimi odborniky ("mluvcimi"), s novinari a pochopitelne s verejnosti nemela chybu. Tady mame velke nedostatky. Spravne uvedl, ze absence spravnych informaci vede k sireni informaci tech "druhych" a odklonu k pseudovede. Obchodni model lze aplikovat i v astronomii a nejen v teto vede. Jeji atraktivita srozumitelne vyjadrena zarucuje zajem a podporu ze strany danovych poplatniku - hezky to rekl, ze.

Zaver patril ukrajinskym informacim o aktivitach Kyjevskeho planetaria. Nektere prednasky ale bylu slouceny a zkraceny, takze tady ten dojem byl trochu rozpacity.

Po lehke veceri jsme se presunuli 8 autobusy na prohlidku Alhambry.Organizatori si nas rozdelili na habla a speak do skupinek po 30 a spruvodcem jsme si mohli projit nejhezci mista maurskeho palace a okoli - materialu je tolik, ze se k tomuto vratim pozdeji. Po prohlidce jsme se sesli na recepci v zahradach pod Alhambrou, bylo tam milo a veselo s pribyvajicim casem a ubyvajicim jidlem a pitim... Po pulnoci nas zase odvezly autobusy do centra a den nam tak skoncil.

Související články:
Španělský zápisník IV
Španělský zápisník III
Španělský zápisník II
Španělský zápisník, den -1, 0, 1




O autorovi



25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

NGC3718

Titul Česká astrofotografie měsíce za květen 2025 obdržel snímek „NGC 3718“, jehož autorem je astrofotograf Zdenek Vojč   12. dubna 1789 namířil astronom William Herschel svůj dalekohled směrem k souhvězdí Velké medvědice a objevil zde mimo jiné mlhavý obláček galaxie NGC 3718. Téměř přesně 236

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »